Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-228-2012.pdf
PDF · 95.86 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1C/228/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, zastúpený splnomocnenkyňou: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: Y. F. zamestnanec S. o zaplatenie sumy 694,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.6.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 694,23 eur s 17,70% úrokom ročne zo sumy 525,77 eur od 1.5.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania zo sumy 525,77 eur od 1.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že účastníci uzavreli dňa 19.12.2005 na základe žiadosti žalovanej zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty (ďalej len zmluva o karte), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88 eur, predtým 20.000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 17,70% ročne. Žalovaná sa pred podpisom zmluvy oboznámila s Obchodnými podmienkami a vyslovila súhlas, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riadili príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na časti III. bod 1, 7, 8 obchodných podmienok a ustanovenia Obchodného zákonníka §§ 497, 502, 503, 369. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním záväzku a žalobca písomne oznámil predčasnú splatnosť celého zostatku úveru zo dňa 26.1.2009.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Podľa správy MsP P. sa na adrese svojho bydliska nezdržuje. Zdržuje sa niekde v R. na neznámom mieste. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná zdržuje v súčasnej dobe na neznámom mieste, súd jej pre konanie ustanovil opatrovníčku. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2012 súdom ustanovená opatrovníčka žalovanej vzniesla vo veci námietku premlčania.
Súd vec prejednal bez prítomnosti súdom ustanovenej opatrovníčky a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty a dodatku k nej zo dňa 3.11.2004, osobitnými obchodnými podmienkami, výpisom z úverového účtu, výzvou žalobcu, výpoveďou zmluvy a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 19.12.2005 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur.
Zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov. V čl. VI. zmluvy odkazuje zmluva na podmienky v zmluve, obchodné podmienky, s tým, že zmluvné strany sa dohodli v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 ObZ, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. hlavná karta je karta vydaná bankou ku kartovému účtu, ku ktorému je stanovený úverový rámec. Podľa čl. II. bod 16., 17. OP na základe zmluvy o karte zriadi banka kartový účet, ku ktorému povolí úverový rámec vo výške dohodnutej v zmluve o karte. Prvé čerpanie úverového rámca môže banka podmieniť zložením minimálneho vkladu, ktorého výšku banka uverejňuje. Na základe zmluvy o karte banka povolí úverový rámec v určitej výške a na určité obdobie a hotovostné limity. Dohodnutú výšku úverového rámca, ako aj hotovostné limity je držiteľ karty povinný dodržiavať. Podľa čl. III. bod 8, banka výšku úroku a úroku z omeškania pre kreditné karty uverejňuje. Banka je oprávnená účtovať držiteľovi úverového rámca na ťarchu kartového účtu úrok z omeškania určený v sadzobníku.
Podľa oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.1.2009 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca podľa zmluvy o karte ku dňu 26.1.2009 a vyzval žalovanú na zaplatenie celého zostatku záväzku v sume 742,15 eur do troch dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.11.2012 uviedol, že žalovaná suma predstavuje istinu 525,77 eur ako sumu čerpaných peňažných prostriedkov, ku ktorých splateniu nedošlo ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, riadne úroky 19,87 eur podľa časti III. bod 8. OP, nezaplatené ku dňu 26.1.2009 účtované v úrokovej sadzbe 17,70% ročne, nezaplatené úroky z omeškania 144,49 eur od mája 2006 do 26.1.2009 vo výške 30% ročne, nezaplatené poplatky 4,10 eur.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 23a Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 19.12.2005 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej účasťou sú obchodné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ s tým, že podľa čl. VI. bodu 2. zmluvy sa dohodli, že vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Zák.č. 258/2001 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44/. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany súdom ustanovenej opatrovníčky žalovanej s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 27.1.2009, nasledujúcim po dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom a uplynula dňa 27.1.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 27.6.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).