Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-108-2011.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/108/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ.A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., L. D.. W. XX/X proti odporcovi: I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., L. D.. W. XX/X o príspevok na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť príspevok na výživu navrhovateľky od 21.10.2011 v sume 60 eur mesačne, splatnej do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu v sume 801,29 eur za obdobie od 21.10.2011 do 30.11.2012 sa povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2011 domáhala určenia príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky v sume 120,- eur mesačne od podania návrhu. V odôvodnení návrhu uviedla, že za trvania manželstva do 8.6.2011 bolo súdom určené výživné na navrhovateľku ako manželku v sume 120 eur mesačne, pričom po rozvode manželstva nie je schopná sama sa živiť a odporca ako bývalý manžel jej odmietol na výživu prispievať.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Navrhovateľka aj odporca požiadali o ustanovenie advokáta, preto ich súd oboch v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. odkázal na Centrum právnej pomoci, pričom obom účastníkom priznal aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka túto možnosť nevyužila a súdu následne oznámila, že advokáta nežiada a odporcovi nebol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov a svedka O. M., potvrdenkami zo Slovenskej sporiteľne, rozhodnutiami o dôchodku navrhovateľky a odporcu, dokladmi o výdavkoch navrhovateľky a odporcu s pokladničnými blokmi, pripojenými spismi Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8C/215/2010 a sp. zn. 11C/250/2010 a zistil tento skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov, ktoré uzavreli dňa 27.12.1968, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 11C/250,2010 -17 zo dňa 6.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2011. Z výpovedí účastníkov pri rozvode manželstva vyplýva, že príčinou rozvratu ich manželstva bolo agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke, jeho nezáujem o rodinu a známosť s inou ženou.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/215/2010 -32 zo dňa 24.2.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/112/2011 -53 zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudoli právoplatnosť dňa 8.6.2011, bolo určené výživné odporcovi na navrhovateľku ako manželku od 3.11.2010 v sume 120 eur mesačne, pričom nedoplatok na zročnom výživnom od 3.11.2010 do 28.2.2011 v sume 472 eur bol odporcovi povolený splácať po 20 eur spolu s bežným výživným. Výška výživného bola určená tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká prihliadnuc na ich príjmy zo starobných dôchodkov, u navrhovateľky v sume 232 eur a u odporcu v sume 483 eur a zohľadniac aj ich výdavky na domácnosť u každého v sume okolo 50 eur mesačne.
Z výpovede navrhovateľky a z dokladov k nej sa vzťahujúcich mal súd preukázané, že jej jediným príjmom je starobných dôchodok, ktorý bol v roku 2011 vo výške 234,60 eur a od 01.01.2012 je vo výške 242,40 eur. Navrhovateľke je diabetička, má osteoporózu, problémy so srdcom, obličkami, chrbticou a žalúdkom, pričom za lieky uhrádza minimálne 20 až 30 eur mesačne. V septembri roku 2011 si brala úver 700 eur na kanalizáciu, ktorý spláca po 45 eur mesačne. Výdavky na domácnosť sú 99 eur za plyn, 10 eur za vodu a 63 eur za elektrinu. Dvakrát ročne platí poistku na dom po 60 eur a komunálny odpad platí 60 eur ročne. Odporca aj po rozvode manželstva býva v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľku po rozvode z domu vyháňal. Navrhovateľka hneď ako jej prišiel rozsudok o rozvode žiadala odporcu, aby jej prispieval na výživu aj ako rozvedenej manželke, na čo jej uviedol, že jej nebude dávať žiadne peniaze. I výživné na manželku určené súdom si musela dať navrhovateľka exekučne vymáhať. Navrhovateľka poprela, že by odporca býval u priateľky, pretože chodí spávať domov, pričom na výdavky domácnosti odporca prispieva jednou tretinou, a to po 55 eur mesačne, čo je časť platieb za plyn a elektrinu, pričom na vodu už dva roky neprispieva vôbec žiadnou sumou. Aj výdavky domácnosti platí len v jednej tretine s tým, že v ich domácnosti býva aj ich syn, ktorý sa tu však zdržiava 2 až 3 dni v týždni, nakoľko v piatok hneď z práce odchádza za priateľkou na víkend a vráti sa domov až v pondelok večer po práci. Čo sa týka stravovania, každý z účastníkov sa stravuje za svoje peniaze, pričom navrhovateľka by mala jesť veľa syrov a mliečnych výrobkoch, čo si z príjmu nemôže dovoliť.
Z výpovede odporcu a z dokladov k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že na vyplatenie nedoplatku na výživnom na navrhovateľku ako manželku, si musel zobrať pôžičku, pričom exekútorovi aj s trovami exekúcie uhradil 1.500 eur. Výživné na manželku tak má odporca doplatené. Túto pôžičku odporca spláca po 94 eur mesačne a bude ju platiť ešte v roku 2013. V spoločnej domácnosti, kde chodí odporca len prespávať, uhrádza časť výdavkov vo výške 55 eur mesačne. Odporca nevidí dôvod prečo by mal viac prispievať na domácnosť navrhovateľky, keď túto v podstate nevyužíva a nemá ani prístup do kúpeľne. Okrem toho prispieva jeho družke 51 eur na nájom, nakoľko celý deň trávi u nej. Aj prádlo si nosí k družke, pričom navrhovateľka ho nechce pustiť v domácnosti ani do kúpeľne. Z dôchodku, ktorý odporca v roku 2011 poberal vo výške 483 eur a od 1.1.2012 poberá vo výške 499 eur, mu zostáva okolo 150 eur, z čoho musí s družkou vyžiť. Niekedy mu nezostáva ani na lieky. Družku prepustili zo zamestnania a už dva roky nemá prácu, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi 65 eur mesačne. Odporca má cukrovku, pričom 4-krát denne si pichá inzulín, čo vychádza asi 10-15 eur mesačne. Iné lieky, ktoré by mal brať si nekúpi, aby mu zostalo na stravu.
Svedok O. M., syn účastníkov konania, uviedol, že býva v spoločnej domácnosti jeho rodičov. V domácnosti je od pondelka do piatka a na víkendy chodí za družkou. Odporca platí do domácnosti 55 eur, čo je časť platby za plyn a elektrinu s tým, že ostatné dopláca on. Rodičia sa v domácnosti stravujú každý sám. Vie o tom, že navrhovateľka má výdavky na zdravotnú starostlivosť, kde jej často krát finančne pomáha. Odporca sa zdržiava doma, pričom občas chodí na ryby.
Podľa § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 prvé dve vety Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľky bol z časti podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 27.12.1968, bolo dňom 15.6.2011 právoplatne rozvedené. Za príčiny rozvratu manželstva z výpovedí účastníkov možno považovať správanie sa odporcu, ktorý nemal záujem o rodinu, správal sa agresívne k navrhovateľke a našiel si známosť s inou ženou.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že táto hneď po doručení rozsudku o rozvode požiadala odporcu, aby jej prispieval na výživu aj ako rozvedenej manželke, čo odporca odmietol. Keďže sa účastníci na výške príspevku nedohodli podala navrhovateľka dňa 21.10.2011 návrh na súd, aby určil príspevok na jej výživu v sume 120 eur mesačne.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či by priznanie výživného nebolo i vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva v rozpore s dobrými mravmi, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozvrat manželstva účastníkov zavinil svojím správaním prevažne odporca, preto priznanie príspevku na výživu rozvedenej navrhovateľky, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prihliadol i na skutočnosť, že na výdavky na zdravotnú starostlivosť navrhovateľky prispieva aj jej syn Róbert Ondrejička, pričom však poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, teda v prvom rade by mali byť primerané potreby navrhovateľky uspokojované z príspevku odporcu ako rozvedeného manžela.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci naďalej žijú v spoločnej domácnosti, i keď odporca tvrdí, že tam len prespáva, avšak i z vyjadrenia ich syna je zrejmé, že odporca v spoločnej domácnosti zatiaľ býva. Skutočnosť, že časť dňa trávi odporca mimo domácnosti, nie je rozhodujúca, keďže odporca stále v domácnosti prespáva. Doposiaľ medzi účastníkmi nebolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a spoločne so synom užívajú domácnosť, kde výdavky na plyn, elektrinu a vodu predstavujú sumu 172,62 eur mesačne, pričom odporca prispieva sumou 55 eur mesačne na výdavky na plyn a elektrinu. Na vodu podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca neprispieva žiadnou sumou, čo zdôvodňuje tým, že ho navrhovateľka nepúšťa do kúpeľne. V podstate odporca hradí jednu tretinu výdavkov na energie v domácnosti, avšak neplatí ani z časti poistenie domu a komunálny odpad, čo predstavuje sumu 180 eur ročne. Taktiež sa odporca nepodieľal žiadnou sumou na platbe za kanalizáciu domu v celkovej sume 700 eur, čo navrhovateľka spláca po 45 eur mesačne. naproti tomu odporca prispieva sumou 51 eur svojej družke na nájom, ktorý výdavok súd nemohol zohľadniť ako dôvodný, nakoľko odporca prespáva v domácnosti účastníkov a nie u družky. Obaja účastníci majú zdravotné problémy, pričom výdavky odporcu na zdravotnú starostlivosť sú okolo 10 až 15 eur mesačne a navrhovateľky okolo 20 až 30 eur mesačne. Čo sa týka príjmov účastníkov, obaja majú
príjmy obmedzené výškou starobného dôchodku, pričom odporca má dvojnásobne vyšší príjem ako navrhovateľka. Odporca i navrhovateľka prispievajú na domácnosť sumou 55,- eur mesačne, avšak navrhovateľka naviac hradí platby za vodu 10 eur mesačne, platby za poistenie domácnosti a komunálny odpad 15 eur mesačne a spláca kanalizáciu domu 45 eur mesačne, pričom na týchto ďalších výdavkoch domácnosti v sume 70 eur mesačne by sa aj odporca mal podieľať minimálne jednou tretinou, nakoľko v domácnosti žijú účastníci spolu so synom O.. Odporca má priemerný príjem z dôchodku za rok 2011 a 2012 v sume 491 eur a navrhovateľka v sume 238,50 eur, pričom navrhovateľka sa na výdavkoch domácnosti podieľa vyššou sumou ako odporca, ktorý platí 55 eur mesačne, zatiaľ čo navrhovateľka platí okolo 100 eur mesačne, pričom platí taktiež jednu tretinu výdavkov za energie po 55 eur mesačne a na ďalších výdavkoch v sume 70 eur mesačne sa musí podieľať dvomi tretinami, keďže odporca túto časť výdavkov domácnosti neplatí. Pokiaľ z príjmu navrhovateľky odrátame jej časť výdavkov na domácnosť, zostane jej suma okolo 138,50 eur mesačne (priemerný starobný dôchodok 238,50 eur mínus výdavky domácnosti 100 eur). Z príjmu odporcu po odrátaní výdavkov na domácnosť zostane suma okolo 436 eur (priemerný starobný dôchodok 491 eur mínus výdavky domácnosti 55 eur). Z príjmu navrhovateľky po odrátaní výdavkov na domácnosť zostane tri krát nižšia suma ako z príjmu odporcu. Pri určovaní výšky príspevku na výživu navrhovateľky, súd nemohol vychádzať z takého rozsahu ako pri určovaní jej výživného ako na manželku, kde určil výživné v sume 120 eur mesačne tak, aby životná úroveň oboch účastníkov bola v zásade rovnaká, avšak musel prihliadnuť, na skutočnosť, že navrhovateľke po odrátaní výdavkov na domácnosť zo starobného dôchodku nezostane ani suma životného minima, ktorá bola do 30.6.2012 vo výške 189,83 eur a od 1.7.2012 je vo výške 194,58 eur. Okrem výdavkov na domácnosť, kde sa obaja účastníci podieľajú určitou sumou, si ostatné výdavky na zdravotnú starostlivosť, ošatenie a stravu hradia každý sám. Súd pri určení rozsahu príspevku na výživu navrhovateľky prihliadol na to, aby navrhovateľka po odrátaní výdavkov na domácnosť, kde žijú účastníci spoločne, mala zvyšnú časť z príjmu aspoň vo výške životného minima, preto určil rozsah príspevku vo výške 60 eur mesačne (priemerný starobný dôchodok navrhovateľky 238,50 eur mínus výdavky domácnosti 100 eur = 138,50 eur + 60 eur = 198,50 eur, čo sa v podstate rovná výške životného minima). Súd takto určenú výšku príspevku na výživu navrhovateľky považuje za primeranú potrebám navrhovateľky na výživu a zodpovedajúcu aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, nakoľko odporcovi aj po odrátaní príspevku na výživu navrhovateľky a výdavkov na domácnosť, zostane z príjmu suma 376 eur mesačne.
Na záver si súd dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 162 ods. 2. O.s.p. je rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, čo zahŕňa aj príspevok na výživu rozvedeného manžela, predbežne vykonateľný, teda povinnosťou odporcu platiť príspevok na navrhovateľku plynie od doručenia rozsudku, i keď rozsudok nenadobudne právoplatnosť. V prípade, že sa bude odporca tejto povinnosti vyhýbať vystavuje sa opäť riziku, že príspevok bude navrhovateľke od odporcu exekučne vymáhať, čím sa zvýšia jeho výdavky o trovy exekúcie.
Keďže súd navrhovateľke priznal príspevok na výživu v sume 60,- eur mesačne, pričom sa domáhala príspevku v sume 120,- eur mesačne, jej návrh vo zvyšku s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietol.
Súd určil nedoplatok na zročnom príspevku na výživu za čas od 21.10.2011, teda od podania návrhu, do 30.11.2012 v sume 801,29 eur, pričom vychádzal zo skutočnosti, že odporca za uvedené obdobie neprispel na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky žiadnou sumou, zohľadniac skutočnosť, že obaja účastníci sa spoločne podieľali na výdavkoch domácnosti, ktoré platby súd nepovažoval za príspevky na výživu navrhovateľky, keďže obaja účastníci žijú v spoločnej domácnosti. Určený nedoplatok na zročnom príspevku na výživu v sume 801,29 eur predstavuje nedoplatok za 11 dní mesiaca október 2011 od 21.10.2011 do 31.10.2011, 60 eur : 31 dní x 11 dní = 21,29 eur a nedoplatok za 13 mesiacov od novembra roku 2011 do novembra roku 2012, 60 eur x 13 mesiacov = 780 eur. Súd odporcovi určený nedoplatok povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s ohľadom na príjem odporcu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech v jednej polovici, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Keďže obom účastníkom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ani odporca nie je povinný platiť súdny poplatok z predmetu konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo, pokiaľ sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).