Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-52-2012.pdf
PDF · 69.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/52/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému O. Z., nar. X.X.XXXX v M., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 9. decembra 2011, sp. zn. 2T/197/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.novembra 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného O. Z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 9.12.2011, sp. zn. 2T/197/2011, bol obžalovaný O. Z. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 22.11.2008 v čase okolo 16:20 hod. vo vstupnej chodbe baru s názvom „G“ pri budove stanice ŽSR v O. po tom, čo vulgárne nadával na tu prítomných službu konajúcich policajtov a po tom, čo bol policajtom Bc. O. O. vyzvaný, aby od tohto konania upustil, reagoval tak, že sa najskôr pokúsil vyliať na Bc. O. O. pivo z pohára, ktorý sa uhol a nápoj zasiahol O. W., následne Bc. O. O. vykročil smerom k páchateľovi, ktorý o krok pred ním cúvol a následne ho pravou nohou kopol smerom do rozkroku, kde Bc. O. O. sa snažil pootočním tela krytom ľavej ruky vykryť tento kop, čím ho páchateľ zasiahol do ľavej ruky v oblasti dlane a zápästia, na čo páchateľa zozadu použitím hmatov a chvatov spacifikoval policajt M. Q., pričom Bc. O. O. utrpel pomliaždenie chrbta ľavej ruky s maximom v oblasti záprstnočlákového kĺbu palca ľavej ruky a oderku kože chrbta ľavej ruky so sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 14 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 pís. m), § 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný O. Z., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Pavla Zajaca. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva aj do uznanej viny súdom prvého stupňa, napriek tomu, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 6, 7 Tr.por. Má za to, že prvostupňový súd nemal prijať jeho vyhlásenie z dôvodu skutkových pochybností, t.j. či sa skutok stal, pričom poukazuje predovšetkým na výpovede svedkov Z., O., R., M. C., T.. C. st., z výpovedí ktorých je možné dospieť k záveru, že skutok sa nestal tak, ako je mu kladený za vinu. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne pokiaľ odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2To/5/2012, z ktorého vyplýva právny záver, že odvolací súd v prípade, že obžalovaný dá vyhlásenie o vine na súde prvého stupňa, nepreskúmava v rámci podaného odvolania výrok o vine, t.j. skutkový stav, aby odvolací súd prehodnotil primeranosť trestu a zvážil uloženie iného druhu trestu, trestu peňažného alebo trestu verejných prác.
Obhajca JUDr. Pavol Zajac na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, že si je vedomý, že tieto boli vypracované v čase, kedy ešte Najvyšší súd SR nevyslovil právny záver čo s odvolaniami obžalovaných, ktoré podali proti výroku o vine po predchádzajúcom prijatí ich vyhlásenia k vine súdom prvého stupňa. Poukázal, že ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2To/5/2012, z ktorého vyplýva právny záver, že odvolací súd v prípade, že obžalovaný dá vyhlásenie do viny na súde prvého stupňa, nepreskúmava v rámci podaného odvolania výrok o vine, t.j. skutkový stav. Pokiaľ krajský súd dospeje k totožnému názoru ako Najvyšší súd SR v danom prípade navrhol prehodnotiť výrok o uloženom treste odňatia slobody tak, ako to žiadal v písomných dôvodoch odvolania. V prípade, že nebude vyhovené odvolaniu obžalovaného, žiadal v mene obžalovaného, aby tomuto bolo súdom umožnené odloženie nástupu trestu v zmysle § 408 ods. 3 Tr.por. Ďalej uviedol, že napriek stanovisku Najvyššieho súdu SR si myslí, že v rámci podaného odvolania je možné preskúmať postup súdu prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov z prípravného konania.
Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí o odvolaní navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť z dôvodu, že odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať výrok o vine s poukazom na to, že obžalovaný dal na súde prvého stupňa vyhlásenie, ktoré bolo aj prijaté a pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody nepodmienečného charakteru mala za to, že tento je správny, iný trest neprichádza do úvahy s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp.zn. 4T/144/2009, kde mu už bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1, ods. 2 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému O. Z. a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. S poukazom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré urobil na hlavnom pojednávaní k vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a ktoré súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, krajský súd v rámci podaného odvolania obžalovaným nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V súvislosti s podaným vyhlásením obžalovaného k vine na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo prijaté súdom prvého stupňa, krajský súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2To/5/2012, z ktorého vyplýva právny záver, že odvolací súd v prípade, že obžalovaný dá vyhlásenie do viny na súde prvého stupňa, nepreskúmava v rámci podaného odvolania výrok o vine, t.j. skutkový stav, a preto napadnutý rozsudok nepreskúmaval v časti výroku vzťahujúcom sa k vine obžalovaného a trestnoprávnej kvalifikácii jeho konania. Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne obžalovanému, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd konštatuje, že tento bol uložený obžalovanému v súlade s ustanovením § 323 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Tr.zák. tak, ako to vyslovil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Je potrebné poukázať, že obžalovanému bola pričítaná poľahčujúca okolnosť, nielen priznanie sa k spáchaniu trestného činu, ale aj jeho účinná ľútosť vo forme podaného vyhlásenia o vine na súde prvého stupňa, ktorý prejav obžalovaného potom viedol súd prvého stupňa k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., nakoľko do úvahy prichádzajúce prípadné uloženie trest odňatia slobody v rozpätí 3 až 8 rokov zákonnej trestnej sadzby ustanovenia § 323 ods. 2 Tr.zák., považoval na nápravu obžalovaného za neprimerane prísny s tým, že je možné v rámci jeho prevýchovy pôsobiť na neho aj trestom kratšieho trvania.
Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.