Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-90-2012.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/90/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti U. G., nar. X.X.XXXX a M. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava deti matky O. G., bytom P. X, W., zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou, Dobrovičova 6, Bratislava a otca F. G., bytom Š. X, W. , zastúpeného JUDr. Adelou Valockou, advokátkou, Na vŕšku 2, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti U. G., nar. X.X.XXXX a M. G., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. G. sumou 150,- eur mesačne od 27.4.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné k maloletému U. G. za obdobie od 27.4.2012 do 30.11.2012 vo výške 482,50 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. G. sumou 140,- eur mesačne od 27.4.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 27.4.2012 do 30.11.2012 vo výške 411,1 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný Bratislava II dňa 27.4.2012 žiadala matka o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré žiadala zveriť do svojej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievaním na výživu každého z maloletých detí sumou 250,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že do februára 2012 žila rodina spoločne na adrese P. X Q. W.. Odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval s rozhodnutím ukončiť manželstvo s navrhovateľkou a žiť iný život. Nakoľko sa rodičia nevedia dohodnúť najmä na výške výživného, ktorým by odporca prispieval na každé z maloletých detí, je nevyhnutné, aby o tejto otázke rozhodol súd. Rodičia momentálne nedokážu spolu komunikovať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletých detí, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, s príjmom matky, príjmom otca ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloleté deti U. a M. sa narodili z manželského vzťahu. Rodičia maloletých deti nežijú v spoločnej domácnosti. M. navštevuje O. 8-ročného gymnázia. Stravuje sa v škole, za obedy matka uhrádza cca 20,- eur mesačne, za školské potreby mesačne uhrádza 10,- eur, za MHD 11,- eur mesačne, za mobilný telefón 10,- eur mesačne. M. hráva squash, za ktorý mesačne priemerne rodičia uhrádzajú 50 - 80 eur. U. navštevuje O. 8.ročného evanjelického lýcea. Výdavky sú u neho podobné ako u M.. Venuje sa basketbalu, ten doposiaľ uhrádzal otec.
Matka býva v rodine dome u svojej matky, na bývanie jej mesačne prispieva sumou 100,- eur a 50,- eur na fond opráv. V dome býva aj jej brat, ktorý prispieva na bývanie rovnakou sumou. Matka nevedela uviesť aké sú celkové náklady na bývanie. Je spoluvlastníčkou chaty na S.. Iné nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Matka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem cca 598,- eur netto.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z bytu na P. J.. Q. W., kde viedli spoločnú domácnosť ho navrhovateľka vyhodila . Musel si odniesť časť svojich osobných vecí, načo sama dohliadala. Od tohto okamihu ho už do domácnosti nepustila, ani na chodbu domu. Keďže ho navrhovateľka z bytu, ktorý patrí jej matke vyhodila, bol nútený zabezpečiť si bývanie. Prenajal si jednoizbový byt na M. J.. Q. W., za ktorý platí mesačne 400,-eur, vrátane zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu. Tento byt je zariadený len základnými predmetmi.
Otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti, ktorú navrhla matka vzhľadom na svoje príjmy. Navrhoval sumu 200,-eur mesačne spolu na obidve deti, ktorú neskôr upravil na sumu 250,- eur mesačne. Otec býva v prenajatom byte, za prenájom bytu uhrádza 400,- eur mesačne. Je zamestnaný, za obdobie od 1.6.2011 do 31.5.2012 dosiahol priemerný mesačný príjem 962,50 eur, od júna 2012 dosahuje mesačný príjem cca 780,- eur netto.
Maloleté deti pri výsluchu uviedli, že vedia, že rodičia sa rozvádzajú. Otec s nimi už nežije v spoločnej domácnosti. Deti chcú ostať s matkou. Na otázku, či by si vedeli predstaviť rozdelenie, t. j., že U. by išiel k otcovi, U. uviedol , že on aj tak chce ísť do Ameriky a na jeden rok by sa mu neoplatilo ísť k otcovi. Otec býva v 1-izbovom byte, už ho navštívili, zatiaľ tam neprespali. U. sa venuje basketbalu, každý deň máva tréningy, ktoré uhrádza otec. Otec mu zaplatil aj prestup do iného klubu. Platí aj sústredenia. Kupuje športové oblečenie. Bežné oblečenie mu kupuje mama. Otec mu kúpil šošovky. M. hráva squash, ktorý v máji a júni hradila mama. Teraz v septembri, by to mal uhradiť otec, ale ten sa vyjadruje tak nejednoznačne. U. sa s otcom stretáva často, takmer každý deň, otec preňho zvykne chodievať na tréningy. M. sa stretáva s otcom menej často, raz za 2 - 3 dni, s otcom si hlavne telefonuje. Deti by preferovali, keby nebol styk upravený presne, ale bol by na dohode s otcom. Mama im so stykom žiadne problémy nerobí. Obedy v škole deťom uhrádza matka, rovnako ako električenku a poplatky za mobilný telefón. Matka uhradila poplatok do triedneho fondu, zabezpečuje im desiate do školy a občas im dá vreckové.
Od apríla 2012 prispieval otec na výživu maloletých detí sumou 175,- eur mesačne, od júla sumou 130,- eur. U. prispel na letný tábor sumou 118,- eur, M. sumou 85,- eur. 1.200,- eur uhradil U. za prestup do iného klubu. Poplatok hradil z prostriedkov získaných z úveru.
Kolízny opatrovník navrhol, aby boli deti zverené do starostlivosti matky, otca žiadal zaviazať prispievať na výživu maloletého U. sumou 170,- eur mesačne a na výživu maloletej M. sumou 150,- eur mesačne.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletých detí do starostlivosti matky súd vychádzal z vyjadrení rodičov, maloletých detí ako aj kolízneho opatrovníka. Otec nenamietal proti zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletých a spravovať ich majetok obom rodičom. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca , pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňujú, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou, aká je uvedená v rozhodnutí, berúc do úvahy , že samotný otec navrhol výživné na obidve deti vo výške 250,- eur mesačne. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Výživné, ktoré požadovala matka považoval súd za neprimerané a to ako vzhľadom na odôvodnené výdavky detí , tak aj na príjmy otca a jeho výdavky, pričom výdavky na bývanie u otca súd považuje za opodstatnené. Otec má právo na dôstojné bývanie, prenajal si 1- izbový byt v cene primeranej vzhľadom na trhové ceny. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec prispieva maloletým deťom aj nad rámec vyživovacej povinnosti, hlavne maloletému U., čo zohľadnil aj vo výške určenej vyživovacej
povinnosti, ktorá je u oboch detí porovnateľná, i keď U. je starší a má vyššie výdavky. Vyživovaciu povinnosť k deťom má aj matka, jej príjem je porovnateľný s otcom, nakoľko má nižšie výdavky na bývanie. Pokiaľ by prispela na výživu detí sumou vo výške 2/3 príspevku otca ( vzhľadom na osobnú starostlivosť) spolu s prídavkom na deti by mal maloletý U. na výživu cca 270,- eur a maloletá M. cca 260,- eur mesačne. Túto sumu súd považuje za primeranú majetkových pomerom rodičov. Z týchto dôvodov súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a vo zvyšku návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť súd určil od podania návrhu, tak ako žiadala matka.
Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 27.4.2012 do 30.11.2012 ( 7 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl t.j. 4 dní ) a dosahuje výšku
- u maloletého U. 1.070,- eur (7x 150 + alikvótna časť za apríl 20,- eur ) , po započítaní už plneného výživného vo výške 587,50 eur dosahuje dlžné výživné 482,50 eur
- u maloletej M. 998,6 eur ( 7x140 + 18,64) , po započítaní už plneného výživného vo výške 587,50 eur dosahuje dlžné výživné 411,1 eur
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.