Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-106-2011.pdf
PDF · 112.13 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/106/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. 8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Nám. Matice slovenskej 1713/8, adresa na doručovanie: Trnava, Sladovnícka 13, o zaplatenie 57,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 103,28 Eur k rukám splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr. Mgr. Pavla Sojku, PhD., advokáta, Nám. Matice slovenskej 8, Dubnica nad Váhom, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.05.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 57,99 Eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 57,99 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému, ktorý spis bol predložený tunajšiemu súdu dňa 08.07.2011.
Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze podaním doručeným súdu dňa 05.09.2011 oznámil, že z vlastného podnetu vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a tunajší súd Uznesením č.k. 26C/106/2011 - 43 pripustil vedľajšie účastníctvo na strane žalovanej, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave Uznesením č.k. 26C/106/2011 - 55, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.6.2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii so sídlom Coburgova 84, Trnava (ďalej len úpadca). Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 105/99 zo dňa 21.12.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.01.2000, pričom týmto uznesením bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca. Žalobca dňa 08.06.2000 vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil predmetný byt, v zmysle § 14 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKR“) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. V zmysle § 19 ZKR svedčí správcovi oprávnenie nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty až do momentu právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení veci zo súpisu majetku podstaty úpadcu. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že v prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle § 14 písm. a) ZKR oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, a teda aj s predmetným bytom svedčí žalobcovi. Žalobca uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 57,99 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 57,99 Eur od 10.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, nakoľko žalobca na základe zmluvy o dodávke služieb, a to so spoločnosťou Hartman s.r.o. - dodávateľ tepelných a technologických zariadení, ASA Trnava, spol. s r.o. - dohoda o počte zberných nádob a ďalších, poskytoval služby a žalovaná na základe Zmluvy o nájme bytu č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX nachádzajúci sa na X. ulici č. X v O., užívala služby poskytnuté žalobcom a nakoľko žalobca preukázal v konaní, že bol vlastníkom bytu, ktorý užívala žalovaná, žiada touto žalobou o zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v zmysle vyúčtovania za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 spolu vo výške 57,99 Eur, ktoré žalovaná doteraz žalobcovi nezaplatila a nereagovala ani na výzvu na zaplatenie nedoplatku za služby spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2008.
Žalobca uviedol, že od januára 2008 do októbra 2008 mu platila žalovaná úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a on tvrdí, že žalobca poskytoval služby celý rok, a preto aj vyúčtovanie bolo urobené za celý rok 2008.
Žalovaná uviedla, že nie nikomu nič dlžná, ona si všetko riadne platí, ona nesúhlasí so žalobou.
Vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že žalobcovi v predmetnom období nesvedčalo vlastnícke právo k bytu, ktorý užívala žalovaná a že žalovaná riadne uhradila všetky náklady spojené s užívaním bytu za predmetné obdobie v mesiacoch október, november, december 2008 na účet vedľajšieho účastníka a dovtedy platila pravdepodobne žalobcovi.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 5.9.2011 uviedol, že rozsah majetku tvoriaceho konkurznú podstatu je právne nezávislý na súpise majetku (ako listine vytvorenej správcom). Je povinnosťou správcu, aby v súpise bol spísaný všetok majetok podliehajúci konkurzu a tvoriaci konkurznú podstatu. Zapísanie majetku nepodliehajúceho konkurzu do súpisu alebo nezapísanie majetku podliehajúceho konkurzu zakladá protiprávny stav so všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Na rozdiel od konkurznej podstaty súpis majetku podstát, resp. súpis podstaty predstavuje listinu oprávňujúcu správcu speňažiť spísaný majetok. Speňažovaním sa pritom rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. Pokiaľ ide o správu majetku správcom, táto správa sa neviaže na súpis majetku, ale na skutočnosť, že majetok konkurzu podlieha. Na správcu konkurznej podstaty podľa ZKV, rovnako na správcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“), vyhlásením konkurzu prechádza právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu/majetkom podstaty. Ak v okamihu vyhlásenia konkurzu majetok úpadcovi nepatril, a tento majetok nenadobudol ani počas konkurzu, nemohlo na správcu ex lege prejsť ani nakladanie s týmto majetkom a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento majetok následne správca do súpisu spísal alebo nie. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik rozsudkom č. k.: 44Cbi 6/2007-653 v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu (tento rozsudok bol v celom rozsahu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.: 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008), keď predmetom žaloby bola aj nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sú uplatňované nároky aj v tomto konaní. Podľa právneho názoru vedľajšieho účastníka je žalobcom prezentovaný
právny názor o potrebe ďalšieho osobitného súdneho konania o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu úpadcu TAZ, a.s. nesprávny. Prípadné ďalšie excidančné konanie v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave je absolútne bez právneho významu, v rozpore so zásadou právnej istoty, zneužitím nedokonalosti právnej úpravy a v neposlednom rade tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti. I keby tak žalobca mal predmetný majetok v súpise, čo doposiaľ v konaní nijako nepreukázal, je tento povinný bezodkladne vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v súlade s § 19 ods. 1 ZKV , keďže v súčasnosti niet pochybností, či vec (nehnuteľnosť) patrí do podstaty. Žalobca nikdy nebol vlastníkom bytu a vo svojej žalobe opomenul uviesť skutočnosť, že vedľajší účastník aj napriek faktickému stavu právoplatne zistenému súdom, z dôvodu opatrnosti a aj z dôvodu predchádzania vzniku možnosti odpojenia bytov od energií, dňa 27.02.2009 poukázal na bankový účet žalobcu prijaté platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov za mesiac november a december 2008 spolu s údajmi o nájomcoch a príslušných variabilných symboloch na ich identifikáciu, celkom v sume 104.000 Eur. Žalobca preto mal tieto zaplatené preddavky nájomcov vo vyúčtovaní za rok 2008 zahrnúť, keďže úmyslom týchto osôb ako dlžníkov bolo plniť svoje záväzky za príslušné obdobie v príslušnom mesiaci. Žalobca preukázateľne vedel, že platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov boli plnené na účty vedľajšieho účastníka a preto ak mal žalobca za to, že platil za dodávky služieb a energií do nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v rozpore so zákonom, mal si svoj nárok uplatniť priamo voči vedľajšiemu účastníkovi, a nie voči žalovanej, ktorá nebola vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s uplatneným nárokom v žiadnom platnom záväzkovo právnom vzťahu, a preto nielenže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, ani pasívna vecná legitimácia nesvedčí žalovanému.
Súd z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 105/99 zo dňa 21.12.1999 zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 so sídlom Coburgova 84, Trnava, a za správcu konkurzu podstaty úpadcu vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zistil, že rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.9.2007, sp. zn. 25K/2/2007-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007 č. k. 25K 2/07-823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2008 bol Mgr. Peter Ondreička zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a zároveň súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavla Korytára.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že žalobcom vo veci bol JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii IČO: 36 227 803, Coburgova 84, Trnava a žalovaným bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, predmetom konania bolo vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Súd žalobu zamietol, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že: „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
Súd z LV č. XXXXX pre k.ú. O. zistil, že byt č. XX na 4. p. na X. č. X v O., nachádzajúci sa v bytovom dome s.č. XXXX postavenom na parc.č. XXXX/XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2750/662724 je vo vlastníctve žalovanej v 1/1 - ine na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, právne účinky vkladu nastali 1.7.2009,v.z. XXXX/XX.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 132 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.7.2008 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danej veci dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná je od 1.7.2009 výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, ktorý užívala ako nájomníčka aj v rozhodnom období, čo nebolo v konaní sporné, sporné bolo v konaní, kto bol vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu, teda kto mal právo na nájomné a na úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu v rozhodnom období.
Základnou podmienkou úspechu predmetného návrhu bolo preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu t. j. jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu a z toho mu vyplývajúceho práva na nájomné a na úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu.
V konaní mal súd preukázané, že rozhodnutím súdu zo dňa 21.12.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. bola zapísaná aj nehnuteľnosť - bytový dom na ulici X. č. X v O..
Dňa 16.10.2007 vtedajší správca konkurznej podstaty TAZ, š. p., tiež zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š. p.. Tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206B/2007 so sporným zápisom v prospech tretej osoby, t. j. TAZ, a.s.. Dôvodom sporného zápisu bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ, š. p. na Fond národného majetku SR (ďalej len „FNM“). Podľa vtedajšieho správcu úpadcu TAZ, š. p. v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/1992 zo dňa 11.4.1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením vlády SR č. 590 zo dňa 16.6.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, predmetom ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM a následné prevody - prechody na ďalšie osoby.
Z rozhodovacej činnosti súdu je ďalej známe, že medzi žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. a vedľajším účastníkom Mgr. Ing. Pavlom Korytárom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv, ohľadom vecí patriacich do podstaty toho - ktorého správcu a ohľadom ich iných vzájomných vzťahov. Je však nepochybné, že obaja správcovia konkurznej podstaty (žalobca i vedľajší účastník resp. jeho predchodca v tejto funkcii), zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami, pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty okrem iného majetku aj predmetný byt. Takýto postup síce zákon nevylučuje, je však potrebné „duplicitný“ zápis vyriešiť, pričom jedným zo spôsobov riešenia je žaloba
o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty. V tejto otázke prebiehajú súdne konania, pričom v prvom z nich sa domáha vylúčenia vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. Mgr. Ing. Pavol Korytár, ktoré konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. V druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia vecí vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., t. j. žalobca - toto konanie, ktoré je vedené na tunajším súdom pod spisová značka 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne skončené, keď návrh žalobcu JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. Okresný súd Trnava zamietol, pričom predmetom žaloby bol aj byt užívaný žalovanou. Súd sa v uvedenom konaní ako predbežnou otázkou zaoberal tiež otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností a dospel k záveru, že žalobca - JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam t. j. i k predmetnému bytu na žalobcu.
Z uvedeného je zrejmé, že ohľadom vecí patriacich do konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, š. p. teda existuje doposiaľ jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré súd akceptoval, nakoľko logickým výkladom nie je možné dospieť k inému záveru ako takému, že ak bola zamietnutá žaloba na vylúčenie vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky t. j. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty TAZ, a.s., rozhodnuté zásadne odlišne. Z uvedeného teda vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí vedľajšiemu účastníkovi Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š. p. a nie žalobcovi.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej sumy, keď táto suma bola dlžnými platbami za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu v období mesiacov január až december 2008. Žalobca nepreukázal, že v uvedenom období bol vlastníkom bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá mala oprávnenie disponovať, nakladať a vykonávať práva k bytu, medzi ktoré patrí aj právo na nájomné a na úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu. Žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by bezpečne preukázali, že bol niekedy vlastníkom predmetného bytu, resp. ktoré by zásadne spochybnili závery súdu ohľadom vlastníckeho práva, preto súd návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej služby spojené s užívaním bytu za rok 2008, čo nebolo sporné, i keď bez právneho dôvodu, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nevznikol platný nájomný vzťah a to z dôvodov vyššie uvedených, čím vzniklo u žalobcu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia. Nakoľko žalobca plnil namiesto vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorý ako vlastník bytu mal poskytovať služby spojené s užívaním bytu žalovanej, preto vzhľadom na vyššie uvedené došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a teda súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ani žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, a preto súd návrh aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej zamietol.
Splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného si uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 206,56 Eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,41 eur, 2. písomné podanie na súd
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 5.9.2011 á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,41 eur, 3. Vyjadrenie k odvolaniu 4.4.2012 á 16,60 + 20% DPH vo výške 3,32 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 4.10.2012 á 16,60 + 20% DPH vo výške 3,32 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur, 5. Vyjadrenie k výzve zo dňa 12.10.2012 á 16,60 + 20% DPH vo výške 3,32 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur + náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 Vyhlášky vo výške 50,84 Eur za pojednávanie dňa 12.10.2011 2 x (2 x 1
hod.) x 12,71 eur + cestovné výdavky podľa § 15 písm. a) vyhlášky na pojednávanie 4.10.2012 - cesta z Dubnice nad Váhom do Trnavy a späť: 97 km x 2, priemerná spotreba:7,50 l/km, cena PHM: 1,586 Eur/l= (7,50/100) x 194 x 1,586 (PHM) = 23,08 Eur, 194 km x 0,183 Eur (amortizácia) = 35,50 Eur.
Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 103,28 Eur, pričom vychádzal z primeranosti takto priznanej náhrady trov konania, pretože ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku znížil výšku náhrady trov konania o 50 %, nakoľko splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zastupuje žalovaných aj v iných veciach vedených na tunajšom súde týkajúcich sa zaplatenia nedoplatkov za služby, ktoré mali byť poskytované zo strany žalobcu a nakoľko ide v danej veci o drobný spor, vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá je 57,99 Eur, súd nepriznal splnomocnenému zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 206,56 Eur, pretože tak by celková náhrada trov konania niekoľko násobne presiahla celkovú výšku pohľadávky.
Súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.