Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-271-2011.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/271/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javočíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: FINIMO a.s., Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, zastúpený: JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava (predtým Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava), Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 18C/54/2010-108 zo dňa 31.1.2011
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 18C/54/2010-108 zo dňa 31.1.2011v časti priznaných úrokov z omeškania p o t v r d z u j e .
Výrok o trovách konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového konania v čiastke 2 077,51 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 85,45 Eur na náhradu trov odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 7.064,64 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 2.563,04 Eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 07.07.2008 sa navrhovateľ (pôvodne SANITAS - SR, a.s., Piešťanská 68, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 293 814) domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.505.917,50 Sk (od 1.1.2009 49.987,30 Eur) s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.505.917,50 Sk od 25.11.2007 do zaplatenia) a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu dodal odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, na základe čoho vystavil odporcovi faktúry na žalovanú sumu. Odporca neuhradil fakturované sumy v lehote splatnosti a s ich úhradou je v omeškaní. Preto si navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 49.987,30 Eur podaním zo dňa 08.07.209 z dôvodu, že odporca po podaní návrhu na súd a vydaní platobného rozkazu dňa 21.11.2008 zaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu. Naďalej však trval na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne za omeškanie od 24.11.2007 do 21.11.2008, ktoré tvoria sumu 7.064,64 Eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal požadovanú výšku úrokov z omeškania ako neprimeranú. Podľa odporcu medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny, nie obchodno-právny vzťah, pretože tovar, ktorý mu navrhovateľ dodával, neslúžil odporcovi pre ďalšiu podnikateľskú činnosť, resp. odporca s ním neobchodoval, ale odoberal ho od navrhovateľa ako jeho konečný spotrebiteľ v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientom.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca zaplatil dodávateľovi, resp. navrhovateľovi cenu za dodaný tovar podľa uvedenej faktúry, avšak po lehote splatnosti, a to dňa 21.11.2008 v sume 1.505.917,50,- Sk.
Poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, 2, 365, 369 ods. 1, 2 a 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právna úprava de lege lata vymedzuje obchodné záväzkové vzťahy ako relatívne v ust. § 261 ods. 1 ObZ. Rozšírenie aplikácie režimu Obchodného zákonníka aj na vzťahy, v ktorých nie sú splnené podmienky prvého odseku súvisí s ustanovením obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka v prípadoch, kedy štát, samosprávna územná jednotka a právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia vstupuje do záväzkových vzťahov pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky s podnikateľmi, v rámci ich podnikateľskej činnosti. Štát predstavujú aj štátne organizácie, najmä rozpočtové, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy. Tieto štátne organizácie sa riadia Obchodným zákonníkom len v rámci zmluvných vzťahov, ktorými uspokojujú verejné potreby, t. j. nie pri zabezpečovaní vlastnej prevádzky. V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, kogentná právna norma obsiahnutá v ustanovení § 261 ObZ vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku (§ 488 a nasl. OZ).
V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli z ich záväzkového vzťahu (z kúpnej zmluvy), do ktorého ako predávajúci (veriteľ) vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti (veľkoobchodná a veľkodistribučná činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom) a odporca ako kupujúci (dlžník) štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby tak, ako odporca sám uviedol, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečovanie vlastnej prevádzky. Vychádzajúc z uvedeného a ust. § 261 ods. 2 ObZ, na predmetné záväzkové vzťahy sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku vzniknutého zo záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatnila úprava Obchodného zákonníka, táto sa obligatórne uplatní aj v dôsledkoch, ktoré nastanú pri omeškaní dlžníka s plnením záväzku v aplikácii ust. § 365 a nasledujúcich ustanoveniach. Obchodný zákonník v ust. § 369 ods. 1 upravuje aj spôsob určenia výšky úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli účastníkmi upravené dohodou, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade so zákonom (ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom do 31.12.2008), teda sadzbou o 10 % vyššou než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Súd mal za to, že výška úrokov z omeškania je po celú dobu omeškania rovnaká (v tomto prípade 14,25 % - výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k rozhodnému dňu bola 4,25 %). Preto žalobe navrhovateľa vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Pre správanie sa odporcu, ktorý zaplatil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny až po podaní návrhu na súd, navrhovateľ vzal späť návrh v tejto časti, ktorý bol podaný dôvodne (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Súd preto priznal v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa tvoria trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátkou v sume 2.563,04 Eur vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 1.505.917,50 Sk (49.987,30 Eur) za tri úkony právnej služby po 526,13 Eur za jeden úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.6.2008, 2. písomné podanie návrhu zo dňa 3.6.2008 na súd, 3. písomné podanie - 8.7.2009), spolu za tieto 3 úkony 1.578,39 € + 19 % DPH, čo je 299,89 € + 2 x režijný paušál á 6,31 € a 1 x režijný paušál 6,95 € + 19 % DPH z paušálu
- 1,32 € (za 1 úkon vykonaný po 1.6.2009), celkom 1.899,17 Eur. Ďalej vychádzal z hodnoty predmetu
sporu 7.064,64 Eur (po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny - vyčíslené príslušenstvo) za dva úkony právnej služby po 237,34 Eur (4. písomné podanie zo dňa 30.6.2010, 6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011), za jeden úkon právnej služby po 59,33 Eur (5. účasť na pojednávaní dňa 13.9.2010 bez prejednania veci - 1/4 z hodnoty úkonu), teda spolu za tieto 3 úkony 534,01 Eur + 19 % DPH z 2 úkonov, čo je 56,36 € + 20 % DPH z 1 úkonu, čo je 47,46 € + 2 x režijný paušál á 7,21 € a 19 % DPH z paušálu 2,73 € + 1 x režijný paušál á 7,41 € a 20 % DPH z paušálu - 1,48 € (za 1 úkon vykonaný po 1.1.2011), celkom 663,87 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu 2.563,04 Eur (1.899,17 € + 663,87 €). Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 11.3.2011. Považuje priznaný 14,25 %-tný úrok za neprimerane vysoký. Nesúhlasí s právnou kvalifikáciou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania ako obchodno-právneho podľa § 261 ods. 2 ObZ. Takýmto právnym názorom súd pripustil nerovnocenné postavenie jedného z účastníkov. Dodávky tovaru od navrhovateľa neslúžili na podnikateľskú činnosť odporcu, ktorý s ním ďalej neobchodoval, ale slúžili len na činnosť odporcu, ktorou je zdravotná starostlivosť o pacientov. Odporca je pritom od služieb navrhovateľa priamo závislý. Výška úrokov postavená na zásadách konkurenčnej súťaže medzi rovnocennými partnermi, sa nemôže aplikovať vo vzťahu k odporcovi, ktorý má úplne iné postavenie. Odporca uznal právo navrhovateľa sankcionovať ho za omeškané úhrady, ale podľa úpravy v civilnom práve, čo je spravodlivejšie vzhľadom na jeho postavenie vo vzájomnom vzťahu. Poukázal aj na českú úpravu Obchodného zákonníka, ktorá pre takýto druh záväzkových vzťahov zakotvila povinnosť posudzovať ich podľa noriem občianskeho práva. Vzhľadom na podobnosť oboch právnych poriadkov je dôvodné preskúmať správnosť napadnutého rozsudku v intenciách spravodlivejšieho hodnotenia. Služby odporcu sú vo verejnom záujme, pričom jeho finančná bilancia je permanentne mínusová. Nákup a zásobovanie liekmi patria medzi elementárne činnosti odporcu, ktorými nesleduje dosahovanie zisku, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil so záväzným právnym názorom.
Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v merite veci náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku vi veci samej sa odvolací súd stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd k dôvodom prvostupňového súdu len zdôrazňuje, že je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli zo záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy, do ktorého predávajúci vstúpil ako podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti na jednej strane, a kupujúci ako štátna príspevková organizácia na druhej strane. Odporca je subjekt, uspokojujúci verejné potreby poskytovaním zdravotnej starostlivosti občanom. Je to činnosť vo verejnom záujme a na takéto vzťahy sa v zmysle § 261 ods. 2 ObZ obligatórne uplatní úprava ObZ ako špeciálneho zákona k všeobecnej úprave upravenej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku z takéhoto vzťahu, má veriteľ nárok na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 ObZ. Odvolacie námietky odporcu sú plne pochopiteľné zo sociálneho aspektu a je nesporné, že odporca má iné postavenie a ciele svojej činnosti ako podnikatelia, ktorí vykonávajú činnosť za účelom zisku. Súdy sú však povinné aplikovať platný zákon, ktorý takéto špeciálne postavenie štátnej organizácie napojenej na štátny rozpočet a zabezpečujúcej činnosť vo verejnom záujme nezohľadňuje, a sú postavené na úroveň podnikateľských subjektov. Odlišné rozhodnutia súdov je možné dosiahnuť len zmenou príslušných ustanovení zákona.
Po preskúmaní výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd dospel k záveru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia tohto nároku a podľa § 220 O.s.p. sú splnené podmienky na zmenu tohto výroku. Odvolací súd pri určení výšky tarifného základu pre výpočet odmeny za poskytnutú právnu pomoc navrhovateľovi vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania po späťvzatí žalovanej istiny zostalo len jej príslušenstvo, ktoré nie je možné považovať ako samostatnú istinu. Preto priznal navrhovateľovi za túto časť konania náhradu odmeny z tarifného základu podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., teda vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, ktorá bola v roku 2010 vo výške 55,49 Eur s paušálnou náhradou 7,21 Eur, v roku 2011 vo výške 58,69 Eur s paušálnou náhradou
7,41 Eur, a v roku 2012 vo výške 63,58 Eur s paušálnou náhradou 7,63 Eur. Za roky 2010 a 2011 k odmene prináleží 19 %-tná DPH a v roku 2012 20 %-tná DPH.
Za prvostupňové konanie z týchto dôvodov odvolací súd uznal správnosť napadnutého rozsudku o náhrade trov konania len za časť konania, v ktorom bola predmetom konania žalovaná istina 49 917,50 Eur s príslušenstvom, t.j. do čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie tejto istiny. Za túto časť konania prvostupňový súd správne priznal náhradu trov za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 1 899,17 Eur. Po späťvzatí žaloby, vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu, súd priznal navrhovateľovi náhradu za 3 úkony právnej služby nasledovne:
za písomné podanie z 30.6.2010 odmenu 74,61 Eur; za účasť na odročenom pojednávaní 13.9.2010 vo výške 1 odmeny, t.j. 25,08 Eur; a za účasť na pojednávaní 31.1.2011 odmenu 78,65 Eur. Spolu v čiastke 178,34 Eur. Za celé prvostupňové konanie tak priznal náhradu v čiastke 2 077,51 Eur (1899,17 + 178,34 Eur).
Za odvolacie konanie súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu odporcu, v sume 85,45 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.