Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/59/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: CBA Slovakia, s. r. o., so sídlom Dukelských Hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpená JUDr. Alexandrom Filom, advokátom s miestom výkonu činnosti u. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti odporkyni: F. L., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. Z. XX, XXX XX Ž., toho času na neznámom mieste pobytu, štátny občan SR, o zaplatenie 23,80 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 23,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 23,80 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 23,80 eur od 16.06.2008 do 18.02.2010 z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2010 sa navrhovateľ domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 23,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 16.06.2008 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa bola v pracovnom pomere s navrhovateľom na základe pracovnej zmluvy, a to ako predavačka - pokladníčka. Pracovala v predajni potravín CBA v Žiline, Slovanská (stred. 7219). Vzhľadom na skutočnosť, že pri výkone dojednanej práce boli odporkyni zverované hodnoty, ktoré bola povinná vyúčtovať, navrhovateľ dojednal s odporkyňou v zmysle dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem odporkyne na uvedenej predajni potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci (celkom 10 ďalších, medzi nimi aj vedúca predajne a jej zástupkyňa). Dňa 03.03.2008 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda od 31.10.2007, t. j. za inventúrne obdobie od 31.10.2007 do 03.03.2008 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených odporkyni a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených odporkyni a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa na predajni potravín navrhovateľa v Žiline, Slovanská (stred. 7219) - zistený tzv. hrubý schodok vo výške 41.683,70 Sk (1.383,65 eur; celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom). Zistený rozdiel navrhovateľ upravil v zmysle vnútropodnikového predpisu koeficientmi normovaných strát a aj koeficientom nákupných cien, čím sa schodok upravil na sumu 11.0379,39 Sk (366,37 eur), po

zaokrúhlení na 11.038,- Sk (366,39 eur). Na zistený schodok navrhovateľ upozornil zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkých hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku podľa . Podiely hmotne zodpovedných zamestnancov uvádza v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou návrhu. Výšku schodku a aj jednotlivé podiely na schodku navrhovateľ oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky a navrhol im uhradiť ich podiely na schodku formou dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Oznámenie výšky podielu na schodku odporkyni vykonal predložením návrhu dohody o uznaní dlhu. Tento návrh zo dňa 03.06.2008 odporcom a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom predložil na ich pracovisku, resp. zaslal poštou dňa 05.06.2008. Ostatní hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej predajni, svoje podiely na schodku voči navrhovateľovi uznali a tieto aj splatili. Odporkyni bol oznámený podiel na schodku najneskôr predložením dohody o uznaní dlhu zo dňa 03.06.2008, zaslané jej poštou dňa 05.06.2008. Preto žiada od odporkyne aj úroky z omeškania počnúc od 16.06.2008 (doba na poštové doručenie v dĺžke 3 dní a lehota 7 dní podľa na dobrovoľné plnenie je tu už zahrnutá).

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. -12 zo dňa 05.02.2010.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v zákonnej lehote podala proti platobnému rozkazu odpor na súde dňa 23.02.2010, došlo ex lege podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

Odporkyňa v podanom odpore namietala, že nakoľko inventúra bola vykonaná bez jej prítomnosti v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru s jej osobou, nie je právne záväzná bez jej podpisu.

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 27.11.2012, a to za neúčasti účastníkov konania s poukazom na ust. Od predvolania navrhovateľa súd upustil s poukazom na ust. , pričom navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil. Odporkyni vzhľadom k tomu, že sa už nezdržiava na adrese pobytu, kde jej bol doručený platobný rozkaz a inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť a ani jej nebolo možné ustanoviť opatrovníka z osôb uvedených v ust. , bolo predvolanie na pojednávanie doručené uložením v súdnom spise podľa ust. (o tomto doručovaní bolo rozhodnuté uznesením č. k. -24 zodňa 05.10.2012).

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu, pričom v ďalšom uviedol, že poslednou fyzickou inventarizáciou tovarových zásob dňa 31.10.2007 bol zistený stav zásob vo výške hodnoty 1.248.741,60 Sk. Na základe fyzickej inventúry ku dňu 03.03.2008 bol zistený stav zásob v hodnote 1.243.149,70 Sk, pričom podľa účtovnej evidencie mal byť stav týchto zásob v hodnote 1.284.833,40 Sk, teda schodok na týchto hodnotách bol vo výške 41.683,70 Sk. Následne teda ku schodku, ktorý bol daný k náhrade jednotlivým zamestnancom vo výške 11.037,39 Sk, chce uviesť, že od sumy 41.683,70 Sk bol schodok upravený odpočítaním DPH, ako aj marže navrhovateľa na sumu 25.464,15 Sk. Z tejto sumy boli následne odrátané z nákupných cien normované straty, a to z dosiahnutej tržby 7.972,57 Sk, z nákupu ovocia a zeleniny 1.720,24 Sk a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov 4.733,95 Sk. Ďalej poukazuje na to, že v zmysle ust. a považuje námietky odporkyne, že v čase vykonania inventúry nebola tejto prítomná a nebola oboznámená s jej výsledkami, za nedôvodné a to z dôvodu, že ku dňu 03.03.2008, kedy bola táto inventarizácia vykonaná, už odporkyňa v pracovnom pomere nebola, teda nebolo možné oboznámiť ju s týmito výsledkami. Rovnako chce poukázať na to, že pri vzniku ako aj pri zániku svojho pracovného pomeru odporkyňa o vykonanie inventarizácie nepožiadala. V ďalšom s poukazom na ust. a má za to, že odporkyňa zodpovedá svojim podielom za zistený schodok, pričom čo sa týka jej námietok, poukazuje na to, že každý z inventúrnych súpisov zásob tovaru, teda každý jednotlivý takýto súpis bol podpísaný zodpovedným pracovníkom, a to p. V. F. ako vedúcou predajne.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporkyňa ako zamestnanec uzavreli dňa 01.02.2008 pracovnú zmluvu. V tejto bolo dohodnuté, že odporkyňa nastúpi do práce dňa 01.02.2008, druh práce predavačka - pokladníčka s popisom práce: predáva tovar zákazníkom, vykonáva všetky činnosti súvisiace s predajom tovaru, jeho ošetrovaním a poskytovaním služieb). Ako miesto výkonu práce bola dohodnutá Prevádzka potravín navrhovateľa v Meste Žilina. Pracovný pomer bol súčasne uzavretý na dobu určitú do dňa skončenia nájmu navrhovateľa v nebytových priestoroch predajne, v ktorej odporkyňa vykonáva prácu,

najviac ale na tri roky. Taktiež boli dohodnuté mzdové náležitosti, a to základná mzda vo výške 9.800,- Sk + pohyblivá zložka prémie podľa pokynov odmeňovania. Taktiež bola v pracovnej zmluve uvedená výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Napokon bolo v pracovnej zmluve uvedené, že funkcia odporkyne je spojená so spoločnou hmotnou zodpovednosťou za hodnoty, ktoré je povinná vyúčtovať.

V deň uzavretia zmluvy bola súčasne medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je povinná vyúčtovať ako zamestnanec s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V bode 1. dohody sa udáva, že odporkyňa preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry: viď inventúrny súpis zo dňa 31.10.2007, ktoré je povinná vyúčtovať v zmysle ust. , ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania jej pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie. V bode 2. dohody bolo uvedené, že v plnom rozsahu zodpovedá za schodok vzniknutý na všetkých zverených hodnotách, ktoré je povinná vyúčtovať a schodok na týchto hodnotách sa zaväzuje nahradiť navrhovateľovi v plnej výške. V bode 3. dohody bolo dohodnuté, že ak bude odporkyňa vykonávať prácu spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli s navrhovateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zodpovedať spoločne s nimi. V bode 4. dohody bolo dohodnuté, že v prípade vzniku schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu nepresiahne sumu priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto neuhradí celý schodok, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. V bode 6. dohody účastníci vyhlásili, že zo strany navrhovateľa sú vytvorené všetky podmienky na riadnu ochranu a opatrovania hodnôt zverených na vyúčtovanie. Akékoľvek závady, ktoré v týchto podmienkach prípadne vzniknú, je odporkyňa povinná odstrániť, inak ohlásiť svojmu nadriadenému za účelom ich odstránenia.

V zázname z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 31.10.2007 do 03.03.2008 sa udáva: 1. poslednou fyzickou inventarizáciou tovarových zásob dňa 31.10.2007 bol zistený stav zásob v hodnote 1.248.741,60 Sk, pričom ku dňu 03.03.2008 bola vykonaná inventúra tovarových zásob na maloobchodnej prevádzke navrhovateľa HS 7219 Slovanská, kde zodpovedným vedúcim predajne bola F. V. a inventúru vykonala inventúrna komisia v zložení: K.Á. V., O. A., G. C., V. A., L. F., P. F.Á., Q. A. a T. B.; 2. inventúra bola vykonaná prepočítaním a prevážením tovarových zásob, stav zásob zistený na základe účtovnej evidencie: 1.284.833,40 Sk a stav zásob zistený na základe fyzickej inventúry: 1.243.149,70 Sk, rozdiel schodok 41.683,70 Sk; 3. K náhrade zodpovedným pracovníkom bola po prepočte na nákupné ceny po odpočítaní normovaných strát daná suma 11.037,39 Sk.

Z dokumentácie z inventúry súd zistil, že dokumenty z vykonanej inventarizácie boli podpísané jednak vedúcim inventarizačnej komisie K.H. V., jednak vedúcou predajne V. F. a jednotlivé inventúrne súpisy zásob tovaru aj vždy jedným ďalším členom inventarizačnej komisie. Rovnako všetci členovia inventarizačnej komisie, ako aj všetci prítomní zodpovední zamestnanci: V. F., F. Q., P. A., M. A., P. A., F. X., F. A. T. M. R. dňa 03.03.2008 podpísali vyhlásenie, že všetok tovar bol riadne sčítaný, prevážený a nahlásený inventarizačnej komisii. Súhlasia s vykázanou fyzickou zásobou tovaru a so spôsobom vykonania inventarizácie. Po podpísaní tohto vyhlásenia sa žiadny tovar do inventarizačných hárkov nedopisuje. Súd tak vychádzal zo správnosti vykonanej inventarizácie vzhľadom k tomu, že nikto zo zúčastnených členov inventarizačnej komisie a ani zodpovedných zamestnancov voči tejto nemal výhrady.

Vychádzajúc z priemerného hodinového zárobku za obdobie 4. kvartálu roku 2007 u spoločne zodpovedných zamestnancov (u odporkyne bolo rátané s pravdepodobným hodinovým zárobkom vo výške 61,99 Sk), pričom vedúcej predajne V. F. a jej zástupkyne F. Q. bol zohľadnený v dvojnásobnej výške, bol vyčíslený podiel odporkyne na schodku vo výške 717,- Sk (23,80 eur).

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.08.2010 vyplýva, že odporkyňa bola v pracovnom pomere s navrhovateľom v období od 01.02.2008 do 18.02.2008.

Podľa ust. , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ust. , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. , ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2008, sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa ust. , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa ust. , zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. , ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa ust. , na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa ust. , ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Podľa ust. , ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Podľa ust. , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa ust. , pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa ust. , podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa ust. je: 1. existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, 2. písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3. existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, 4. zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Nie je vylúčené uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti aj v súvislosti s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavretých podľa ust. § 223 a nasl. Ako vyplýva z uvedeného, sama existencia pracovnoprávneho vzťahu ešte automaticky nezakladá vznik zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 182. Na to, aby zamestnanec zodpovedal podľa tohto ustanovenia, sa vyžaduje písomná forma dohody o hmotnej zodpovednosti. Prípadná ústna dohoda je podľa odseku 2 tohto ustanovenia v súvislosti s § 17 ods. 2 neplatná. Požiadavka písomnej formy uzavretia dohody nie je splnená ani vtedy, ak neobsahuje vlastnoručný podpis zamestnanca a vlastnoručný podpis osoby oprávnenej konať v týchto vzťahoch v mene zamestnávateľa. Podľa doterajšej judikatúry sa nepripúšťa, aby bol podpis nahradený napríklad pečiatkou podpisu. Za písomnú formu však treba považovať podpis uskutočnený podľa o elektronickom podpise. Treba uviesť, že zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude zodpovedať za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, na ktorom prípadne bude v budúcnosti pracovať. Preto ani pri jeho preložení netreba uzavrieť novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z hľadiska obsahových náležitostí dohody o hmotnej zodpovednosti treba uviesť, že nemusí byť vždy spojená len s výkonom určitej funkcie. Absencia takýchto údajov nespôsobuje jej neplatnosť. Napriek tomu je žiaduce, aby sa v nej zreteľne uviedla funkcia, ktorú má zamestnanec vykonávať. Vyžaduje sa to najmä v prípadoch spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže funkčné postavenie zamestnanca ovplyvňuje rozsah jeho povinnosti týkajúcej sa náhrady schodku. Určitosť dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje aj preto, aby bolo možné posúdiť, kedy došlo k preloženiu zamestnanca, prípadne kedy začal vykonávať inú funkciu, a to v nadväznosti na možnosť odstúpenia od dohody. Na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti nemá vplyv ani to, že zamestnávateľ pri jej uzavieraní nevykonal inventarizáciu hodnôt, za ktoré má zamestnanec prevziať zodpovednosť. Táto skutočnosť je významná len z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa, ktorý bude musieť prípadne preukázať, ktoré hodnoty zamestnanec prevzal.

Ďalším predpokladom platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti je spôsobilosť zamestnanca uzavrieť takúto dohodu. Hoci spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti v zásade vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši pätnásť rokov veku, spôsobilosť zamestnanca uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, v ktorom dovŕši osemnásť rokov veku. Vyplýva to z ust. .

Ak teda nebola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady škody len podľa ust. , t.j. podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa ust. § 182. Táto zodpovednosť totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide teda napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. V žiadnom prípade sem nemožno zahrnúť napríklad pracovné pomôcky, motorové vozidlo, ktoré má zamestnanec ako vodič vozidla užívať. Schodkom sa tak rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. V takom prípade chýba podstatná náležitosť zodpovednosti zamestnanca, a to existencia škody. Určiť výšku

schodku býva v niektorých prípadoch náročné. Preto je dôležité dbať na správnosť vykonania inventúry. V prípade pochybností o jej správnosti treba zisťovať okolnosti, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie, a či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve. V prípade súdneho sporu sa obvykle nariaďuje vykonanie dôkazu znaleckým posudkom znalcom z odboru účtovníctva, skúmajú sa doklady o inventúre a vypočúvajú sa zamestnanci, ktorí inventúru vykonávali.

Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 182 musí preukázať zamestnávateľ.

Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je tak založená na princípe prezumpcie zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. Ako už bolo uvedené pri výklade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady, ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil, napríklad v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré napríklad tovar odcudzili. V súvislosti s vlámaním do predajne súdna prax dospela k záveru, že v týchto prípadoch spravidla dochádza k úplnému zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov a nastupuje zodpovednosť páchateľov, ktorí sa vlámali do predajne, a to podľa ust. a nasl. . Vyplýva to z toho, že osoby, ktoré sa vlámali do predajne, vytvorili stav, v ktorom hmotne zodpovední zamestnanci nemali možnosť so zverenými hodnotami riadne hospodáriť a starať sa o ne. Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu neodstránil.

Ust. veta druhá umožňuje v dohode o hmotnej zodpovednosti so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú za schodok spoločne. Uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že sa nevyžaduje, aby sa takáto dohoda uzavrela súčasne so všetkými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. V praxi ju možno uzavrieť v jednej zmluve o spoločnej hmotnej zodpovednosti, avšak stačí, ak v individuálnej dohode o hmotnej zodpovednosti zamestnanec pro futuro vyjadrí súhlas s tým, že uzaviera dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Takáto dohoda sa stáva účinnou od okamihu, keď zamestnanec začne pracovať na pracovisku, na ktorom pracuje viac spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. V prípadoch, keď zamestnávatelia uzavierajú so všetkými zamestnancami len individuálne dohody bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti aj tam, kde sú hodnoty zverované viacerým zamestnancom spoločne, individuálna ani spoločná hmotná zodpovednosť nevzniká a zamestnanec by eventuálne mohol zodpovedať podľa všeobecnej zodpovednosti v zmysle ust. .

Navrhovateľ svoj návrhom uplatňovaný nárok skutkovo vymedzil s poukazom na uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti medzi ním a odporkyňou zo dňa 01.02.2008 a súčasne s poukazom na to, že odporkyňa bola spoločne hmotne zodpovedná s ostatnými zamestnancami pracujúcimi na dotknutej predajni navrhovateľa a ďalej na to, že vykonanou inventúrou bol zistený schodok na zverených hodnotách za obdobie od 31.10.2007 do 03.03.2008 vo výške 11.038,- Sk, pričom podiel náhrady odporkyne tohto schodku je 717,- Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom vznikol dňom 01.02.2008 pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z toho istého dňa ( a ). Súčasne bola v súlade s ust. medzi účastníkmi rovnakého dňa uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti odporkyne za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúrneho súpisu zo dňa 31.10.2007. Rovnako odporkyňa v predmetnej dohode súhlasila so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Pracovný pomer odporkyne trval od 01.02.2008 do 18.02.2008. Tieto skutkové okolnosti ani medzi účastníkmi neboli sporné.

Odporkyňa svoju obranu v konaní založila na tom, že vzhľadom na to, že nebola prítomná osobne pri inventúre, keďže už nebola v pracovnom pomere s navrhovateľom v čase jej konania, táto nemôže byť pre ňu záväzná bez jej podpisu.

V súvislosti s touto obranou súd poukazuje na znenie ust. . Hoci ust. zamestnávateľovi ukladá povinnosť vykonať inventarizáciu (vyplýva to zo slov "musí vykonať"), jej nesplnenie však nemá za následok zánik platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti. Ak teda zamestnanec pri skončení pracovného pomeru alebo pri preradení na inú prácu alebo na iné pracovisko o vykonanie inventarizácie nepožiada, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak však o vykonanie inventarizácie požiada, ale zamestnávateľ ju nevykoná, zamestnanec za schodok zistený najbližšou inventarizáciou nezodpovedá. Podľa ust. , ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Z toho vyplýva, že zákonodarca pripúšťa možnosť zbavenia sa zodpovednosti zo strany zamestnanca, ale len za podmienky, že v uvedených prípadoch požiadal o vykonanie inventarizácie. V tejto súvislosti treba dodať, že zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou zodpovedá len za ten schodok, ktorý vznikol v čase, keď už bol na pracovisko zaradený.

Vzhľadom na vyššie citované ust. , a , ako aj ich uvedený výklad súd považoval námietku odporkyne za nedôvodnú, a to vzhľadom na to, že táto nepreukázala (ani to len netvrdila), že by pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. pri jej zániku požiadala navrhovateľa o vykonanie inventarizácie. Z tohto dôvodu bola spoločne hmotne zodpovedná spolu s ostatnými zamestnancami prevádzky za zistený schodok v čase od 31.10.2007 do 03.03.2008, hoci jej pracovný pomer trval len v čase od 01.02.2008 do 18.02.2008.

Pokiaľ sa týka správnosti vykonania inventarizácie, odporkyňa túto namietala len s poukazom na to, že sa jej nezúčastnila. Túto jej námietku vzhľadom k tomu, že výsledky inventarizácie potvrdila inventarizačná komisia, ako aj všetci stávajúci spoločne hmotne zodpovední zamestnanci, súd nepovažoval za dôvodnú. Súd nemal dôvod pochybovať o správnosti takto vykonanej fyzickej inventarizácie cenín, tovaru a zásob na predajni.

Vzhľadom k tomu, mal súd za to, že odporkyňa spoluzodpovedá za schodok zistený predmetnou inventarizáciou za obdobie od 31.10.2007 do 03.03.2008 vo výške 11.038,- Sk. V zmysle ust. podiel náhrady škody odporkyne za schodok sa rovnako ako ostatným spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom určí podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Čo sa týka priemerného zárobku, tento sa určí podľa ust. , pričom u odporkyne pripadá do úvahy vzhľadom k tomu, že ešte nepracovala u navrhovateľa v rozhodnom období (t. j. od 01.10.2007 do 31.12.2007 len výpočet pravdepodobného zárobku podľa ust. . Odporkyňa nenamietala v podanom odpore výpočet navrhovateľa ohľadom jej priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, ako aj ostatných spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, ako bol uvedený v tabuľke navrhovateľa pripojenej k návrhu. Súd potom vychádzajúc z takejto výšky priemerného zárobku spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na predmetnej prevádzke považoval výpočet podielu náhrady škody odporkyne na schodku vo výške 717,- Sk (23,80 eur) za správny.

Vzhľadom k uvedenému súd návrhu v časti istiny vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 23,80 eur.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

Podľa ust. , ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ sa týka omeškania odporkyne s úhradou jej peňažného záväzku, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že by odporkyňu bol požiadal o plnenie predložením dohody o uznanie dlhu zo dňa 03.06.2008, ako ani iným spôsobom pred podaním návrhu na súd. Súd tak za žiadosť navrhovateľa o plnenie považoval až návrh, ktorý bol odporkyni doručený do vlastných rúk dňa 11.02.2010. Odporkyňa tak v zmysle ust. bola povinná splniť svoj záväzok do siedmych dní od doručenia návrhu, t. j. do 18.02.2010. Keďže tak neurobila, dňom 19.02.2010 sa dostala do omeškania, pričom podľa ust. v spojení s ust. a ust. nariadenia vlády SR č. vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporkyne úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania odporkyne s plnením jej peňažného dlhu, t. j. vo výške 9 % (k 19.02.2010 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 %, o čom má súd vedomosť z úradnej činnosti, Os..p.) zo sumy 23,80 eur od 19.02.2010 do zaplatenia. Keďže si navrhovateľ uplatnil tento nárok, čo do výšky len vo výške 8,5 %, súd viazaný týmto návrhom podľa ust. , odporcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8, % zo sumy 23, eur od 19.02.2010 do zaplatenia. V ostatnej časti návrh o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 23,80 eur od 16.06.2008 do 18.02.2010 zamietol.

Podľa ust. , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na neúspech navrhovateľa len v nepatrnej časti návrhu (úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 23,80 eur za obdobie od 16.06.2008 do 18.02.2010, t. j. sumy 3,40 eur) navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania, ktorú však s poukazom na ust. (vzhľadom k tomu, že ide o tzv. bagateľnú vec, t. j. vec do 500,- eur podľa ust. ) znížil vzhľadom k neprimeranosti výšky vyčíslených trov navrhovateľa podaním jeho právneho zástupcu zo dňa 28.11.2012 v celkovej sume 358,12 eur voči žalovanej pohľadávke 23,80 eur (čo je cca 15 násobok žalovanej istiny). Súd navrhovateľovi priznal navrhovateľov trovy konania len do výšky zaplateného súdneho poplatku za

podanie návrhu, t. j. sumy 16,50 eur (keďže túto sumu musel navrhovateľ súdu uhradiť) a v ostatnom rozsahu mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).