Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2680-2012.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2680/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M. G., nar. XX. 1. XXXX, Z. 4, Y., o vymoženie 193,33 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 7186/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice dňa 3. 5. 2011 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, dňa 6. 10. 2011, sp. zn. II/2011-1300, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 12. 2011 a stal sa vykonateľným dňa 1. 1. 2012, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
21. 5. 2012. Súd žiadosti vyhovel a dňa 11. 6. 2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ak je dohodnutá v telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Dňa 3. 9. 2012 boli súd doručené námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 22. 8. 2012. V priebehu rozhodovania o podaní povinného súd zisťoval, či exekučný titul spĺňa podmienky spôsobilého exekučného titulu, t. j. či je vykonateľný po materiálnej ako aj formálnej stránke a či bol vydaný orgánom, ktorý bol oprávnený na jeho vydanie. V tomto smere súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru (uverejnenú v občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 58/1997, ZSP 15/1997, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996), podľa ktorej aj v prípade, že po nariadení exekúcie sa zistí nesplnenie zákonných požiadaviek u exekučného titulu, na podklade ktorého bola nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Uvedená judikatúra vychádza priamo zo znenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktorý umožňuje súdu zastaviť exekúciu, ak v jej priebehu zistí, že exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným rozhodnutím.
Súd najprv skúmal, či bol v danej veci oprávnený rozhodnúť rozhodcovský súd, v tomto prípade Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Vzhľadom na predmet konania súd konštatuje, že daný spor možno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, nakoľko podľa § 1 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), možno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní všetky spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Súd preto ďalej skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným, pričom vychádzal z exekučného titulu a kópie zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. 2611715039, zo dňa 27. 7. 2002, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky U. banky, a. s. (ďalej len VOP), zo dňa 23. 1. 2001, účinné od 15. 2. 2001.
Podľa čl. XV. bod 8. VOP účinných od 15. 2. 2001, banka a klient alebo zmluvný partner banky sa dohodli, že pre ich vzájomné spory je príslušný všeobecný súd v mieste sídla banky.
Podľa čl. XV. bod 9. VOP účinných od 15. 2. 2001, banka je oprávnená v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky alebo na základe rozhodnutia vedenia banky zmeniť alebo úplne nahradiť tieto VOP. Túto zmenu a jej účinnosť banka oznámi klientom a tretím osobám zverejnením vo svojich obchodných miestach. V prípade, ak klient nesúhlasí so zmenou VOP, je povinný svoj nesúhlas písomne oznámiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa platnosti VOP. Ak sa banka a klient nedohodnú inak, majú právo ukončiť vzájomné záväzkové vzťahy a vyrovnať si svoje vzájomné pohľadávky. Ak klient vo vyššie uvedenej lehote neoznámi banke svoj nesúhlas so zmenou VOP, platí, že so zmenou súhlasí a vzájomné vzťahy banky a klienta sa odo dňa účinnosti zmeny riadia zmenenými VOP.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, zo dňa 6. 10. 2011, sp. zn. II/2011-1300, vyplýva, že svoju právomoc rozhodnúť spor odvodzoval od VOP konkrétne z čl. 4.9.1.
Súdu bola predložená aj kópia VOP účinných od 15. 2. 2004, ktoré podľa čl. V. bodu 5.7. rušia VOP účinné odo dňa 1. 1. 2003 v znení dodatku č. 1 účinného odo dňa 1. 10. 2003.
Podľa čl. IV. bodu 4.9.1 VOP účinných od 15. 2. 2004, sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pôvodný právny predchodca oprávneného - U. banka, a. s., pri uzavretí zmluvy s povinným neuzavrela rozhodcovskú zmluvu ani vo forme osobitnej zmluvy, ani vo forme rozhodcovskej doložky, pričom rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorú obsahujú VOP účinné od 15. 2. 2004, ktoré nahradili VOP účinného od 1. 1. 2003 a tie nahradili VOP účinné v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte. Z čl. XV. bod 9. vyplýva, že banka jednostranné mení a alebo nahrádza doposiaľ účinné VOP novými VOP, pričom ak dlžník do jedného mesiaca nevyjadrí svoj nesúhlas so znením nových VOP, tak platí, že s nimi súhlasí a ich vzájomné vzťahy sa riadia novými VOP. Uvedeným postupom bola prijatá aj rozhodcovská doložka, na ktorú sa odvoláva aj rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. Takýto spôsob prijatia rozhodcovskej doložky je však v príkrom rozpore s § 4 ods. 2 ZRK.
Je potrebné zdôrazniť, že základnou podmienkou konštituovania právomoci rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže byť podľa § 4 ods. 2 ZRK, buď vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky. V oboch prípadoch však musí mať písomnú formu, pričom tento nedostatok zákon postihuje absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ak je dohodnutá v telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, pričom ak jedna strana chce navrhnúť uzavretie zmluvy alebo zmeniť obsah tohto právneho úkonu, musí s touto zmenou súhlasiť aj druhá zmluvná strana, teda musí prijať (akceptovať) zmenu obsahu zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. § 44 ods. 1 OZ jednoznačne stanovuje, že mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu. Preto je právne bezvýznamné, ak navrhovateľ v návrhu na uzavretie zmluvy uvedie, že mlčanie alebo nereagovanie adresáta návrhu bude považovať za akceptáciu zmluvy. V danom prípade bez súhlasu druhej zmluvnej strany - spotrebiteľa, došlo k jednostrannej zmene obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, ktorú pôvodný veriteľ bez výslovného súhlasu druhej zmluvnej strany vložil do VOP účinných od 15. 2. 2004. Na základe uvedeného možno konštatovať, že takýto spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky je v rozpore zo zákonom, pretože veriteľ dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy písomne nenavrhol a nedoručil a tak ju nemal možnosť písomne prijať alebo odmietnuť. § 4 ods. 2 ZRK pritom stanovuje, kedy je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná. Zmluva, pri ktorej zákon stanovuje písomnú formu, nie je možné meniť ústne, príp. konkludentne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 95/2000). Rozhodcovská doložka, aj keď je obsiahnutá v obchodných podmienkach, je naďalej dvojstranným právnym úkonom, ktorého obsah je možné prijať a neskôr meniť iba konsenzom dvoch zmluvných strán, preto jednostranné prijatie rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodnúť spor Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, spôsobuje absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky.
Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom, ktorý odvodzuje svoju právomoc z neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorou veriteľ jednostranne založil právomoc rozhodovať spor vzniknutý z uzavretej zmluvy aj na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý v tomto prípade nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok a z toho dôvodu predstavuje ním vydaný rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Z tohto dôvodu sa rozhodcovský rozsudok nestal vykonateľným rozhodnutím a spôsobilým podkladom pre predmetnú exekúciu. Súd preto i bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcie v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalej námietkami povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré síce boli podané z iných dôvodov, ako bola zastavená exekúcia, avšak po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie, sú bez právneho významu, preto o nich súd nerozhodoval samostatným uznesením.
S poukazom na znenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor oznámi súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie a v prípade ich uplatnenia predloží vyúčtovanie trov exekúcie vrátane exekučného spisu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.