Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/97/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: T. D., s.r.o., C. slovenskej 8, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpené advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti odporkyni: C. T., bytom A. Y. XXXX/XX, P. P., občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 567,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. januára 2012, č. k. -40, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví identifikovaným rozsudkom v bode I. uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi istinu 249,85 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 15 eur, vždy do konca mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V bode II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ohľadne istiny zamietol. V bode III. určil, že podmienka v zmluve o úvere č. 80042, uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 24.03.2010, uvedená v čl. II. bod 8 - poplatok za poskytnutie úveru 20 eur a podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, čl. III. Bod 2 - zmluvná pokuta vo výške do 0,3% denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky, presahujúca výšku 1% ročne, sú neprijateľné a z toho dôvodu neplatné. V bode IV. uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1% ročne zo sumy 249,85 eur od 22.06.2011 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 5 eur, vždy do konca mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V bode V. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ohľadne zmluvnej pokuty zamietol. Napokon v bode VI. svojho rozsudku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové závery, podľa ktorých zmluvou o úvere č. 80042 zo dňa 24.03.2010 navrhovateľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi podľa bodu 1. úver vo výške 400 eur s tým, že bola určená výška úroku 3,2 % mesačne x 30 = 96% t.j. 384,50 eur, výška mesačnej splátky 26,15 eur, doba splácania úveru 30 mesiacov, splatnosť prvej splátky do 31.05.2010 a poslednej do 31.10.2012, poplatok za poskytnutie úveru 20 eur , ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 78,88%, priemerná RPMN vo výške 48,66%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 404,50 eur, ročná úroková sadzba 70,83%. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky úveru, v ktorých bola v čl. IV. bode 3 povinnosť dlžníka platiť zmluvnú pokutu vo výške do 0,3% z celkovej dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok. Medzi účastníkmi nebola sporná výška prevzatých

finančných prostriedkov odporcom od navrhovateľa (400 eur) a výška odporkyňou zaplatenej sumy navrhovateľovi (235,35 eur). Na základe uvedeného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania boli založené spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. - 4 , a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia zmluvy. Citoval ust. a a a , upravujúcich neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Konštatoval, že z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 70,83%, je potrebné považovať za neprimerane vysokú s porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk, zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré boli vo výške 10,48% ročne. Keďže úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. ale iba podľa , teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd považoval dojednaný úrok vo výške 70,83% ročne za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa a priznal navrhovateľovi iba úrok vo výške poskytovaný bankami, t. j. 10,48% ročne. Úrok vo výške 10,48% ročne zo sumy 400 eur za obdobie 01.05.2010 do 31.10.2012 predstavuje sumu 105,20 eur. Okresný súd považoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 20 eur za neprijateľnú podmienku, keďže poplatkom za poskytnutie úveru je úrok a ďalší poplatok je neprijateľným zvyšovaním úroku. Takto má odporkyňa povinnosť zaplatiť úver vo výške 400 eur a 10,48% ročný úrok za 30 mesiacov vo výške 105,20 eur. Zaplatila poplatok za poskytnutie úveru 20 eur a splátky vo výške 235,35 eur a potom jej dlh je vo výške 249,85 eur. Okresný súd považoval za neprimerane vysokú a z toho dôvodu neprijateľnú podmienku aj zmluvnú pokutu v rozsahu presahujúcu 1% ročne, a to s poukazom na výšku úveru, úroku z úveru a možnosť priznania zákonného úroku z omeškania. V tejto súvislosti citoval ust. prvú vetu , upravujúceho moderačné právo súdu, znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov vo zvyšnej časti návrh ohľadne istiny a v časti zmluvnej pokuty bol zamietnutý. Úroky z omeškania priznal navrhovateľovi v zmysle ust. . Výška úrokov z omeškania je v zmysle cit. nariadenia 9% ročne, a to od zosplatnenia úveru, t. j. od 22.06.2011. Odporkyni uložil zaplatiť priznaný nárok navrhovateľovi v splátkach podľa vzhľadom na finančnú a rodinnú situáciu odporkyne, ktorá poberá starobný dôchodok 257 eur mesačne, má zdravotné problémy, jej manžel je po mozgovej príhode a musí ho opatrovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa V časti istiny, v ktorej navrhovateľ žiadal náhradu trov konania, mal totiž pomerný neúspech.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal prostredníctvom svojej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a priznať mu nárok na peňažné plnenie čo do istiny dlhu, úroku z omeškania a aj zmluvnej pokuty, a to podľa návrhu vo veci samej a uložiť odporkyni zaplatiť mu náhradu trov konania a pomernej časti trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého stupňa. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku z podaného odvolania (24,50 eur). Podľa jeho názoru, rozhodnutie okresného súdu je vecne nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že titulom na priznanie nároku navrhovateľa bola zmluva o úvere č. 80042, ktorú uzatvoril s odporkyňou dňa 24.03.2010, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa vo vtedy platnom a účinnom znení. Predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a teda rozhodne nie je možné ju vyhodnotiť ako úver neúročený a bez poplatkov. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo oboznámenie spotrebiteľa s podmienkami úveru (vrátane ročnej úrokovej miery, ročnej percentuálnej miery nákladov, sankcií - aj zmluvná pokuta a náhrada za zaslané upomienky) a na tlačive tzv. Formulára odporca uviedol výslovne, že: súhlasí s podmienkami poskytnutia úveru, plus jeho vlastnoručný podpis na tejto listine. Navrhovateľ dáva do pozornosti odvolacieho súdu najmä čas uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a vtedy platné a účinné ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. Domnieva sa teda, že dohodnuté ročné úročenie úveru (splatného za 30 mesiacov, teda: 2,5 roka) nebolo rozhodne takým, ktoré by sa dalo považovať za podstatne odlišné od odplaty, požadovanej bankami a navyše - vyššie citované zákonné obmedzenie sa netýkalo, v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľských úverov a podľa v platnom znení. Súd prvého stupňa považuje za primeraný úrok z úveru porovnaním s bankovým úročením, ale v uvedenom období je možné považovať za primerané úročenie najmenej 20-25% ročne zo sumy istiny úveru. Takáto je aj rozhodovacia prac všeobecných súdov, keďže je potrebné si uvedomiť, že klientmi nebankových inštitúcií sú fyzické osoby, ktoré nemôžu získať úver z banky, lebo je na ich strane zvýšené riziko

splácania a teda tomu zodpovedá aj výška odplaty (úroku) za poskytnutie úveru. Ako absolútne právne, a aj v porovnaní s dobrými mravmi, neodôvodnenú, považuje navrhovateľ aj tú časť napadnutého rozhodnutia, kde súd určil, ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, dohovor o poplatku (20 eur) za poskytnutie úveru. Aj banky poskytovanie spotrebiteľských úverov spoplatňujú primeraným poplatkom, ktorý je vyjadrením ich nákladov za vypracovanie zmluvy, zriadenie účtu dlžníka, vedenie tohto účtu atď. A navyše predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere nie je možné posudzovať za úver neúročený a bez poplatkov. Navrhovateľ sa teda domnieva, že istina jeho nároku , podľa jeho návrhu vo veci samej, je v celej výške uplatnená dôvodne, správne a v zákonnej výške. Teda súd prvého stupňa rozhodne pochybil, keď nepriznal navrhovateľovi nárok na celú istinu, teda sumu 567,15 eur. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, záväzok na zmluvnú pokutu bol riadne a písomne dohodnutý, bol riadne vymedzený, zabezpečený záväzok, ku jeho porušeniu nesporne došlo. Nárok navrhovateľa, uplatnený návrhom, je nesporne takým, ktorý je primeraný ku hodnote aj významu zabezpečenej povinnosti, aj súbehu so zákonnou sankciou na úrokoch z omeškania. Aj v súčasnosti priznávajú všeobecné súdy totožnému navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu (v súbehu so zákonnou sankciou na úrokoch z omeškania) v sadzbe od 0,05% denne do sadzby 0,1% denne, v závislosti od toho, či dlžník - spotrebiteľ - aspoň začal svoj záväzok splácať, alebo nesplatil do dňa podania žaloby na súd ani len časť jeho záväzku, napriek tomu, že bol riadne a písomne upomínaný. Napr. PR OS Žilina č.k. -24, rozsudok OS Trenčín č. k. -29, PR OS Žilina č. k. -30, PR OS Banská Bystrica č. k. -29, rozsudok OS Trenčín č.k. -40 Teda tá časť napadnutého rozhodnutia, kde súd prvého stupňa rozhodol o priznaní nároku na zmluvnú pokutu iba 1% ročne, a aj to v splátkach po 5 eur mesačne, je diskriminačným rozhodnutím vo vzťahu k navrhovateľovi. Napokon napriek tomu, že navrhovateľ bol v tomto konaní čiastočne úspešným (pomer 44,065% vo vzťahu k celej uplatnenej istine dlhu) nepriznal súd prvého stupňa navrhovateľovi ani pomernú časť trov konania a trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa nevyužila svoje právo vyjadriť sa podanému odvolaniu navrhovateľa.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. , t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám , je správne a presvedčivé, preto v zmysle odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu stotožňuje. Zároveň považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné.

Navrhovateľ uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa , ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom. Je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav neaplikuje správny právny predpis alebo síce aplikuje správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretuje. Podľa názoru navrhovateľa v odvolaní, okresný súd v prejednávanej veci nesprávne právne posúdil otázku výšky úrokov a výšku zmluvnej pokuty dojednaných medzi účastníkmi konania v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.03.2010, číslo 80042 a nesprávne uložil odporkyni plnenie poskytnúť v splátkach.

Uplatnený odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom na zmenu rozsudku okresného súdu a neboli zistené ani predpoklady na jeho zrušenie.

Okresný súd správne právne posúdil dojednanú výšku úroku v zmluve o úvere, keď dospel k záveru, že jej výšku 70,83% ročne je potrebné považovať spoločensky neakceptovateľnú, v dôsledku čoho je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zákonníka), ako základným morálnym interpretačným pravidlom pri posudzovaní občianskoprávnych vzťahov.

Výška úrokov, ktorú možno dohodnúť nie je limitovaná, to však neznamená, že ich možno dohodnúť v akejkoľvek výške. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorých výška nepresiahne úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody.

Pokiaľ úroková miera peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy predstavovala 10,48% ročne a medzi účastníkmi bol dohodnutý úrok (cena úveru) vo výške 70,83%, je nepochybné, že pre rozpor v dobrými mravmi nie je možné poskytnúť súdnu ochranu takémuto uplatnenému nároku. Pre jeho rozpor s dobrými mravmi je absolútne neplatný (§ 39 Obč. zákonníka) v časti nad 10,48% ako to správne právne posúdil aj okresný súd a správne priznal navrhovateľovi iba takúto výšku úrokov.

Okresný súd správne vyslovil, že dohodnutý poplatok 20,- eur za poskytnutie úveru (č.k. II. bodu 8) zmluvy je neprijateľnou podmienkou, keďže neprípustne zvyšuje odplatu za poskytnutý úver, preto v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zákonníka je neplatná. Zároveň odvolací súd dodáva, že dohodnutý „poplatok za poskytnutie úveru“ nemôže požívať právnu ochranu v prejednávanej veci ani v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka.

Ust. síce umožňuje za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dojednať odplatu, avšak iba vtedy, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa a táto sa určí na základe sadzobníka príslušnej banky. Banka je povinná informovať dlžníka o príslušných položkách sadzobníka až pri uzavieraní úverovej zmluvy. Iným osobám, aj keď sú oprávnené poskytnúť úver, nie je povolené dohodnúť odplatu.

Preskúmaním veci nebolo zistené, že navrhovateľ je bankovým subjektom, ktorý môže poskytovať úvery bankovým obchodom a tým by mal aj oprávnenie na dojednanie odplaty za uzavretie odmeny o úvere. Pokiaľ navrhovateľ dojednal uvedený „poplatok za poskytnutie úveru“, ako to sám uvádza v odvolaní, je tento poplatok vyjadrením nákladov za vypracovanie zmluvy, zriadenie účtu dlžníka, vedenie tohto účtu atď., potom toto dojednanie je absolútne neplatné podľa Obč. zákonníka pre rozpor so zákonom ( Zákona o bankách).

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na to, že súdy mu priznávajú nárok na zmluvnú pokutu vo výške od 0,05 % do 0,1 % denne. Dohodu o výške zmluvnej pokuty v prejednávanej veci v rozsahu 0,3 % denne nemožno považovať za prijateľnú podmienku, pretože je neprimeranou sankciou. Celá časť tohto dojednania je sankciovaná neplatnosťou podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka a nemožno ani uplatniť právo podľa § 545a prvej vety Obč. zákonníka, ako to v prejednávanej veci urobil okresný súd.

S poukazom na zásadu reformatio in peius, keďže vo veci nepodala odvolanie odporkyňa, nebolo možné zmeniť rozhodnutie okresného súdu v neprospech odvolateľa - navrhovateľa ( ).

Ust. umožňuje súdu určiť na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku dlhšiu ako 3- dňovú zákonnú paričnú lehotu, prípadne umožniť splátky. Okresný súd správne s poukazom na osobné a príjmové pomery odporkyne, ktorá poberá starobný dôchodok 257,- eur, jej manžel 400,- eur mesačne a obaja majú zdravotné problémy, s čím súvisia náhrady na lieky, povolil splnenie povinnosti v rozsahu v splátkach, ktorých výška je úhrnne 20,- eur mesačne, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na pomery odporkyne akceptovateľné.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď podľa ust. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uviedol, že jeho čiastočný úspech vo veci predstavoval 44,065% vo vzťahu k celej uplatnenej osobitne dlhu, k tomu treba uviesť, že významný je aj úspech odporkyne v konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku. Pri posudzovaní a rozhodovaní o náhrade trov konania pri súčasnom úspechu je preto potrebné uviesť pomer úspechu

oboch účastníkov a náhrada trov patrí len vo výške rozdielu úspechu a neúspechu. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov, okresný súd správne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odvolacom konaní by úspešnej odporkyni patrila náhrada trov konania (, ). Túto však náhradu trov odvolacieho konania podľa neuplatnila, preto jej náhrada trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.