Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6Sa/57/2018

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a. s., so sídlom Satinského I. 7770/1, Bratislava, IČO: 44 570 783, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Szabom, Blumentálska 2735/20, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2018 a doplnenou dňa 20.07.2018, sa žalobca domáhal, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým určí, že postup žalovaného v období od 31.01.2017 do 19.06.2018, spočívajúci v neodôvodnenom vykonávaní dohľadu nad verejným obstarávaním vedeným pod číslom spisu 2577-7000/2017-ODII, bol nezákonný a zároveň, aby súd určil, že rozhodnutia žalovaného označené ako Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017, Dodatok č. 1 k Protokolu č. 2577-7000/2017-ODII/13 zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/19 zo dňa 19.06.2018, sú nezákonné.

2. Z obsahu žaloby vplýva, že na základe Oznámenia o začatí výkonu kontroly č. 2577-7000/2017- ODII/2 zo dňa 25.01.2017 (ďalej aj „Oznámenie o začatí výkonu kontroly“) žalovaný vykonal v období od 31.01.2017 do 16.06.2017 v nadväznosti na , , a v spojení s a podľa , a o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky – verejnej súťaži, po uzavretí zmluvy na poskytnutie služby na predmet zákazky „Prevádzkovanie stravovacej jednotky pre zamestnancov a pacientov v nebytových priestoroch verejného obstarávateľa a užívanie majetku verejného obstarávateľa“. Výsledkom kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017 (ďalej aj „Protokol“), Dodatok č. 1 k Protokolu č. 2577- zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/19 zo dňa 19.06.2018 (ďalej aj „Zápisnica“). Z obsahu Protokolu vyplýva, že v rámci kontroly žalovaný identifikoval 13 kontrolných zistení. So závermi žalovaného, uvedenými v Protokole, žalobca nesúhlasil, preto k Protokolu vypracoval a v zákonnej lehote predložil písomné vyjadrenie – list č. NSM-17-228/2017 zo dňa 28.07.2017 (ďalej aj „Vyjadrenie“). V nadväznosti na zaslané Vyjadrenie vypracoval žalovaný Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu, v rámci ktorého bol vypustené kontrolné zistenia č. 5 a č. 13, a zároveň doplnené nové kontrolné zistenie pod bodom č. 14.

3. Nezákonnosť postupu žalovaného pri výkone kontroly videl žalobca v tom, že Protokol bol vypracovaný po zákonom stanovenej lehote a Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu boli vypracované v neprimerane dlhej lehote. Žalobca poukázal na to, že podľa ustanovenia o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol. Podľa ustanovenia posledná veta, kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému. V danom prípade bolo Oznámenie o začatí výkonu kontroly doručené žalobcovi ako kontrolovanému dňa 31.01.2017. Posledným dňom na vypracovanie Protokolu v zmysle citovaného ustanovenia tak bol 03.05.2017. Žalovaný však vypracoval Protokol až dňa 12.06.2017, čo je 42 dní po zákonnej lehote stanovujúcej maximálnu dĺžku výkonu kontroly. Predmetné rozhodnutie žalovaného – Protokol a aj následná Zápisnica sú tak v rozpore so zákonom. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne, v dodatočne stanovenej lehote, prostredníctvom Vyjadrenia, doručeného žalovanému osobne dňa 28.07.2017. Žalovaný sa k Vyjadreniu vyjadril až dňa 09.05.2018, t. j. 278 dní od posledného úkonu žalobcu, prostredníctvom Stanoviska k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatku č. 1 k Protokolu. Vzhľadom na skutočnosť, že priamo nestanovuje lehotu, v rámci ktorej sú zamestnanci žalovaného povinní zdôvodniť ne/opodstatnenosť vyjadrení kontrolovaného ku kontrolným zisteniam ( a ), prerokovať protokol a dodatok k protokolu s vedúcim kontrolovaného ako aj odovzdať vedúcemu kontrolovaného protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o kontrole ( a ), je podľa žalobcu nevyhnutné použiť analógiu legis. S odkazom na , Správneho poriadku musí platiť aj pre žalovaného ako kontrolný orgán primeraná lehota na rozhodnutie 30 resp. 60 dní. Bolo povinnosťou žalovaného zdôvodniť ne/opodstatnenosť vyjadrení žalobcu, prerokovať Protokol a Dodatok č. 1 a odovzdať Zápisnicu v lehote do 30 dní od doručenia Vyjadrenia žalobcu, teda do 28.08.2017 resp. najneskôr v lehote 60 dní od začatia konania, teda do 27.09.2017. Žalovaný však v danej veci rozhodol až po 278 dňoch, čím prekročil maximálnu zákonnú lehotu viac ako 4-násobne. Žalovaný si ani raz nesplnil svoju zákonnú povinnosť upovedomiť žalobcu o prípadnej nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote spolu s uvedením dôvodov. Predlžovaním lehoty na vydanie rozhodnutia (navyše bez oznámenia tejto skutočnosti žalobcovi) došlo k zásahu do práv žalobcu, spočívajúcemu v neprimeranej dĺžke trvania konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Takýmto postupom boli dotknuté práva žalobcu ako účastníka konania, ktoré v dôsledku spôsobených prieťahov nie je do dňa podania žaloby právoplatne skončené. Ďalej žalobca uviedol, že ak zákazka „Prevádzkovanie stravovacej jednotky pre zamestnancov a pacientov v nebytových priestoroch verejného obstarávateľa a užívanie majetku verejného obstarávateľa“ predstavuje zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia podľa , nie je pre žalovaného daná kompetencia ako kontrolného orgánu vykonávajúceho dohľad nad verejným obstarávaním.

4. Vo vzťahu k druhému odseku petitu žaloby žalobca uviedol, že má za to, že kontrolná skupina žalovaného došla v rámci kontroly k nesprávnym záverom ohľadom namietaných skutočností a preto požaduje, aby akceptovala vyjadrenia žalobcu k predmetnému kontrolnému zisteniu a domáha sa vypustenia daného kontrolného zistenia z Protokolu v celom rozsahu, keďže postupom žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovení a uvedený postup žalobcu nemal vplyv na výsledok verejného obstarávania. Nezákonnosť kontrolných zistení č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8 žalovaný neodstránil ani v Dodatku č. 1 k Protokolu, v dôsledku čoho je aj tento nezákonný. Rovnakou vadou teda trpí aj Zápisnica, ktorou bola predmetná kontrola ukončená. Žalobca považoval za rovnako nezákonný postup žalovaného aj skutočnosť, že zamestnanci žalovaného mali znenie Zápisnice pripravené už pred samotným prerokovaním Protokolu, na vyjadrenie žalobcu k protokolu žiadnym spôsobom nereagovali ani k nemu nezaujali žiadne, nie to ešte relevantné, stanovisko.

5. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

6. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2024 žalobca upravil znenie petitu žaloby tak, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým určí, že postup žalovaného spočívajúci v neodôvodnenom a nepríslušnom vykonávaní dohľadu nad verejným obstarávaním č. 2577-7000/2017-ODII/2 bol nezákonný a zároveň určí, že kontrola verejného obstarávania vykonaná žalovaným č. 2577-7000/2017-ODII/2, Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o

prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 sú nezákonné. Žalobca trval na tom, že sa jedná o žalobu proti inému zásahu orgán verejnej správy. Zároveň oznámil súdu, že mu zo strany žalovaného bolo oznámené začatie správneho konania vo veci správnych deliktov.

7. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

10. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

11. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

12. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

13. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

14. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

15. Podľa žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Vychádzajúc z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, iný zásah žalovaného mal spočívať v tom, že Protokol bol vypracovaný po zákonom stanovenej lehote a Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu boli vypracované v neprimerane dlhej lehote. Ako uviedol sám žalobca v žalobe, posledným dňom na vypracovanie Protokolu v zmysle bol 03.05.2017. Nasledujúcim dňom, teda 04.05.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu, keďže mal vedomosť o dátume začatia výkonu kontroly (z Oznámenia o začatí výkonu kontroly, ktoré mu bolo doručené dňa 31.01.2017), ako aj o uplynutí zákonnej lehoty na vypracovanie protokolu (90 dní od začatia kontroly). Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa teda uplynula dňa 04.07.2017. Vo vzťahu k Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu mal žalobca za to, že bolo povinnosťou žalovaného pri analogickom použití , Správneho poriadku zdôvodniť ne/opodstatnenosť vyjadrení žalobcu, prerokovať Protokol a Dodatok č. 1 a odovzdať Zápisnicu v lehote do 30 dní od doručenia Vyjadrenia žalobcu (28.07.2017), teda do 28.08.2017 resp. najneskôr v lehote 60 dní od začatia konania, teda do 27.09.2017. Nasledujúcim dňom, teda 29.08.2017 resp. 28.09.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu, keďže mal vedomosť o tom, kedy žalovanému doručil Vyjadrenie (28.07.2017), ako aj o uplynutí lehoty podľa , Správneho poriadku. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa teda uplynula najneskôr dňa 28.11.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty.

16. Pokiaľ by nezákonnosť tvrdeného iného zásahu žalovaného mala spočívať v tom, že nebolo vôbec v jeho kompetencii vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním (z dôvodov uvedených v časti III. žaloby), o tejto skutočnosti, a teda o inom zásahu sa žalobca dozvedel už dňom, kedy mu bolo doručené Oznámenie o začatí výkonu kontroly, teda dňa 31.01.2017, pretože v tento deň sa dozvedel, ktorý orgán kontrolu vykonáva. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty.

17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 30.9.2021, podľa ktorého na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa , a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí. Subjektívna dvojmesačná lehota sa aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že aj v prípade, že tvrdený iný zásah trval dlhšiu dobu, napr. aj v čase podania žaloby, či aj po jej podaní, pre posúdenie včasnosti podania žaloby je aj tak rozhodujúci okamih, keď sa žalobca o inom zásahu dozvedel.

18. Pokiaľ sa žalobca v druhej časti petitu žaloby domáhal určenia, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 sú nezákonné, v tejto časti je žaloba podaná tiež oneskorene. Vychádzajúc z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, žalobca považoval za nezákonné kontrolné zistenia č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, o ktorých sa dozvedel už z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, a na ktorých sa nič nezmenilo ani po podaní jeho Vyjadrenia, ani po vypracovaní Stanoviska k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatku č. 1 k Protokolu, ako aj Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 21.11.2017, č. k. – 160, podľa ktorého: „Objektivní lhůta k podání zásahové žaloby (§ 84 odst. 1 věta druhá s. ř. s.) počíná běžet od okamžiku, kdy započalo jednání veřejné správy, t.j. odkdy se objektivně mohly účinky jednání projevit v žalobcově právní sféře. Oproti tomu subjektivní lhůta k podání této žaloby (§ 84 odst. 1 věta první s. ř. s.) počíná běžet okamžikem, kdy se do sféry žalobce dostanou takové informace, na jejichž základě mohl seznat, v čem jednání veřejné správy, jež má být nezákonným zásahem, spočívá a že je zaměřeno proti němu. Povědomost o protiprávnosti, tedy znalost práva, není v tomto kontextu podstatná. Posuzování včasnosti zápůrčí žaloby se odvíjí mimo jiné od toho, jakým ůsobem byly vypořádány prostředky ochrany či nápravy, které byly žalobci k dispozici, resp. byl povinen je uplatnit. Takovýto řádný postup žalobci nesmí být na újmu, zejména mu nemůže átit lhůty k podání žaloby v tom smyslu, že by začaly běžet předtím, než se stane zřejmým, jak bylo s uplatněnými nesoudními prostředky ochrany či nápravy naloženo. Proto subjektivní žalobní lhůta nemůže v daném případě začít běžet dříve, než se informace o tom dostala do sféry žalobce. Využije-li však žalobce prostředky ochrany, které není povinen uplatnit, nemá tento jeho krok na běh lhůt pro podání zásahové žaloby žádný vliv.“ Nebolo povinnosťou žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole, bolo to jeho právo. Žalobca teda nebol povinný ani čakať, ako sa s jeho vyjadrením ku kontrolným zisteniam vyporiada žalovaný. Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017 bol žalobcovi doručený dňa 22.06.2017. V tento deň sa teda dozvedel o obsahu kontrolných zistení (č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8), ktoré považoval za nezákonné, a teda aj o tvrdenom inom zásahu. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa teda uplynula dňa 22.08.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty.

19. Odhliadnuc od toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, v tejto časti (druhý odsek petitu) je žaloba aj neprípustná, keďže Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu prieskumu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vykonal v čase od 31.01.2017 do 12.06.2017 v nadväznosti na , , a v spojení s o verejnom obstarávaní a podľa , a o verejnom obstarávaní kontrolu postupu verejného obstarávateľa (žalobcu) pri zadávaní zákazky – verejnej súťaži, po uzavretí zmluvy na poskytnutie služby na predmet zákazky „Prevádzkovanie stravovacej jednotky pre zamestnancov a pacientov v nebytových priestoroch verejného obstarávateľa a užívanie majetku verejného obstarávateľa“. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017, Dodatok č. 1 k Protokolu č. 2577- zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/19 zo dňa 19.06.2018. Žalovaný v Protokole konštatoval, že žalobca konal v rozpore s niektorými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, čo v prípade niektorých zistení malo resp. mohlo mať vplyv na výsledkoch vereného obstarávania a v prípade niektorých zistení nemalo vplyv na výsledkoch vereného obstarávania. V Dodatku č. 1 k Protokolu bolo vypustené celé kontrolné zistenie č. 5 a č. 13, pridané kontrolné zistenie č. 14 a boli v ňom zdôvodnené tieto zmeny. V zápisnici o prerokovaní Protokolu a Dodatku č.

1 k Protokolu je zhrnutý priebeh prerokovania týchto dokumentov. Ani jeden z napadnutých správnych aktov (Protokol, Dodatok č. 1 a Zápisnica) nepriznáva žalobcovi žiadne práva a ani mu neukladá žiadne povinnosti, ani sankcie.

20. Protokol o výsledku dodržiavania o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania ( citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018). Tento právny názor, týkajúci sa povahy protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, teda že protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nie je samostatne preskúmateľným aktom bol potvrdený aj neskorším rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 12.07.2023, sp. zn. . Jedná sa teda už o ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu resp. najvyššieho správneho súdu.

21. Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu prieskumu, keďže nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu (žalobcu). Nie je pritom rozhodujúce na základe akého druhu správnej žaloby uvedeného v ust. sa žalobca tohto preskúmania domáha. Domáhať sa ochrany na správnom súde možno iba v prípade, že boli porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, a to či už rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy alebo nečinnosťou či iným zásahom orgánu verejnej správy ( ). Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „jeho práva“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Súd dospel k záveru, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nijako neporušujú ani sa priamo nedotýkajú práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Napadnuté správne akty podľa správneho súdu predstavujú nástroj na oficiálnu sumarizáciu zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní, resp. správu o zistených porušeniach, a to bez donucovanej zložky výkonu verejnej moci. Môžu teda slúžiť iba ako podklad pri prípadnom vydaní rozhodnutia, ktoré by malo vynútiteľnú povahu, napr. rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi. Až v prípade vydania takéhoto rozhodnutia bude rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.

22. Žalobcom tvrdený zásah do vlastníckych práv žalobcu, ktorý by mal vyplývať zo záverov Protokolu, Dodatku č. 1 a Zápisnice, nie je ničím podložený a z ich obsahu nijako nevyplýva. Sám žalobca to zdôvodňuje iba poukazom na to, že v zmysle , a je žalovaný povinný na základe prípadných kontrolných zistení uložiť kontrolovanému subjektu pokutu. Je teda zrejmé, že tvrdenie o zásahu do vlastníckych práv je motivované iba snahou dosiahnuť samostatnú „preskúmateľnosť“ predmetných správnych aktov v správnom súdnom konaní.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd odmietol žalobu predovšetkým ako oneskorene podanú, pretože bola podaná po lehote stanovenej zákonom. Zároveň v časti druhého petitu žaloby aj ako neprípustnú.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).