Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/207/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 61/A, IČO: 31 355 161, proti povinnému: T O R U S, stavebný podnik a.s., naposledy so sídlom v Považskej Bystrici, Považské Podhradie 556/4, IČO: 31 562 442, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 4.023,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. júla 2012, č.k. - 17, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil a v treťom výroku súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 25/30, trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil ust. Exekučného poriadku a s poukazom na ust. a Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného zistil, že dňa 10.02.2009 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra, nakoľko ku dňu 09.11.2007 bolo ukončené konkurzné konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekúcie (31.10.1997) dňa 10.02.2009 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle a Exekučného poriadku. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať ( ). Na základe uvedeného je daný podľa názoru súdu prvého stupňa dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná a súd prvého stupňa preto exekúciu podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa , , a Exekučného poriadku. Dôvodil, že súdna exekútorka má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 10.02.2009 bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení Exekučného poriadku. Uviedol, že s poukazom na znenie ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 31.10.1997, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu exekučného spisu vyplývalo, že upovedomenie o začatí exekúcie si povinný riadne prevzal na adrese svojho sídla. Táto skutočnosť nenasvedčovala žiadnym spôsobom na skutočnosť, že by povinný mohol byť v budúcnosti ex offo vymazaný z obchodného registra, preto oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie

- výmaz povinného z obchodného registra. Až dňa 07.08.2008 (správne malo byť 07.08.1998 - pozn. odvolacieho súdu) došlo k vyhláseniu konkurzu na povinného a tým došlo podľa o konkurze a vyrovnaní k prerušeniu exekučného konania. Podľa výpisu z obchodného registra bolo konkurzné konanie ukončené k 09.11.2007. Ku dňu 10.02.2009 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd prvého stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Súd prvého stupňa poukázal i na dikciu zákonného ustanovenia Exekučného poriadku v príslušnom znení, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Vzhľadom k tomu, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd prvého stupňa súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, a to proti výroku, ktorým jej súd prvého stupňa nepriznal trovy exekúcie. Zastávala názor, že súd pri odôvodnení uznesenia, ktorým nepriznal trovy exekúcie súdnej exekútorke, vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, keď konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o žiadny dôvod stanovený v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy exekúcie, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Takýto výklad by bol aj v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v uznesení zo dňa 24.11.2011. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol, že súdnej exekútorke neprináležia trovy exekúcie zrušil a rozhodol tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie v sume 64,30 Eur, tak ako ich súdna exekútorka vyčíslila v návrhu na zastavenie exekúcie.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej dňa 31. októbra 1997, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 4.023,37 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.09.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.1995.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -195 zo dňa 07.08.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Pavol Loduha, advokátska kancelária M. R. Štefánika 184, Považská Bystrica. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. -871 zo dňa 03.10.2007 zrušil konkurz na majetok úpadcu - povinného po splnení rozvrhového uznesenia a zbavil JUDr. Pavla Loduhu funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2007. Následne bol dňa 10.02.2009 povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný a teda ako subjekt práv a povinností zanikol.

Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie

- zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 31.10.1997 a povinný bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 10.02.2009, t.j. až po viac ako 11 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie Exekučného poriadku, na ktoré poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, ktoré súdna exekútorka dala do pozornosti odvolacieho súdu, bolo do Exekučného poriadku zavedené až s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 31.10.1997. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .