Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Pc-11-2023.pdf
PDF · 79.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 17.04.2023 na tunajšom súde návrh, ktorým požadoval určiť vyživovaciu povinnosť zo strany matky voči jeho osobe v minimálnom rozsahu vo výške 30 % životného minima od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s otcom a obaja sú nezamestnaní. Matka odišla t miesta trvalého pobytu v novembri 2022 a od vtedy si voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe nemá žiadne prostriedky na život. Otec si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rámci svojich možností.
2. Matka oprávneného je hlásená trvalému pobytu na adrese C. XX. Podľa oznámenia obce sa na adrese trvalého bydliska a ani na inej adrese v obci C. nezdržiava od decembra 2022, zmena jej pobytu nehlásená nebola. Podľa prešetrenia políciou matka oprávneného sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, mala sa presťahovať do Českej republiky, presná adresa nebola zistená. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bolo zistené, že k osobe A. D. v centrálnej evidencii osôb nie sú vedené žiadne záznamy. Súdu sa nepodarilo zistiť terajší skutočný pobyt matky oprávneného ani vyžiadaním ďalších správ. Preto v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a to dňa 29.06.2023. V zmysle uvedeného ustanovenia sa tak žaloba, ako aj listinné dôkazy s ňou predložené, považujú za doručené matke oprávneného po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia t. j. dňa 15.07.2023.
3. Oprávnený A. B. a jeho matka, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa na pojednávanie nedostavili. Oprávnenému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 07.08.2023, na pojednávanie sa nedostavil bez ospravedlnenia, nežiadal o odročenie pojednávania. U matky oprávneného A. D. ma súd vykázané doručenie predvolania na pojednávanie fikciou v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňom 27.08.2023. U oboch účastníkov konania bola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie a preto súd pojednával poukazujúc na § 180 Civilného sporového poriadku v ich neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom oprávneného, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 24.04.2023, Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 24.04.2023 a zistil tento skutkový stav:
5. Oprávnený A. B. je od 06.03.2023 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani peňažné príspevky a nie je ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Nie je ani spoločne posudzovanou osobou, ktorej sa pomoc v hmotnej núdzi poskytuje.
6. Matka oprávneného A. D. bola dňa 21.03.2021 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu narodenia dieťaťa E. D.. V súčasnosti jej nie sú vyplácané žiadne štátne sociálne dávky, peňažné príspevky, ani pomoc v hmotnej núdzi. Menovaná poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa E. D. vo výške 280- Eur mesačne, výplata rodičovského príspevku bola realizovaná na adresu jej trvalého bydliska, avšak za január 2023 bola vrátená nakoľko sa menovaná odsťahovala do Českej republiky. Z uvedeného dôvodu jej bol rodičovský príspevok odňatý s účinnosťou od 01.02.2023 a taktiež jej bolo odňaté poberanie prídavkov na dve deti vo výške 120,- Eur z tých istých dôvodov.
7. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 24.04.2023 oprávnený a jeho matka nie sú poberateľmi nemocenských dávok , ani dávok v nezamestnanosti..
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá až do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky životné náklady. Vyžaduje sa, aby sa jednalo o trvalý stav, ojedinelý príjem nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je teda obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy takýto právny stav nastane, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory patrí na strane dieťaťa jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Rodičia sú pritom povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú na základnej, strednej, či dennou formou na vysokej škole, ako aj o deti, ktoré sa o seba nedokážu starať z dôvodu vážnej choroby alebo telesného hendikepu.
15. Vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci súd dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti zo strany oprávneného nie je dôvodný. Je nesporné, že oprávnený neštuduje, keďže od 06.03.2023 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na jeho vek je nepochybné, že v štúdiu či už po skončení základnej resp. strednej školy nepokračoval.
16. Zánik vyživovacej povinnosti nastane vtedy, keď je dieťa schopné sa samo živiť, čo platí aj v prípade, keď je dieťa nezamestnané. Jediným kritériom, kedy dochádza k zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je totiž schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. To znamená, že pokiaľ dieťa takúto schopnosť nadobudlo, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká a to bez ohľadu na to, či dieťa je zamestnané a má príjem z pracovného pomeru resp. je ako nezamestnané vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
17. V konaní je nesporné, že oprávnený je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v konaní nebolo preukázané, aby sa nedokázal starať o seba z dôvodu vážnej choroby alebo telesného hendikepu. Súd preto konštatuje, že oprávnený nadobudol schopnosť sám sa živiť a teda vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu netrvá.
18. Z uvedených dôvodov súd návrh oprávneného na určenie výživného pre jeho osobu zo strany matky zamietol.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Súd o trovách rozhodol v súlade s § 52 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže neboli zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať k úhrade trov v prospech druhej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.