Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-506-2012.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/506/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, W. proti žalovanému X. O., nar. X. X. XXXX, bytom S. XXXX/X, W., t.č. bytom G. Z., Z. XX/XXX, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželov po rozvode takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e spoločný nájom žalobkyne a žalovaného k bytu číslo XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici S. Č.. XXXX/X v W., pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva.
U r č u j e , že ďalším výlučným nájomcom bude žalobkyňa.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 99,50 eur v lehote do l5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 8. 10. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželov po rozvode a určenie, že sporný byt bude užívať ako výlučná nájomníčka. Zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť uhradiť náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu. Počas trvania manželstva na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, žalovaní sa stali nájomcami družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici S. Č.. XXXX/X v W., pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Po rozvode medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o ďalšom užívaní bytu. Žalobkyňa poukázala na to, že byt bol pridelený žalobkyni, ktorá sa rozhodujúcou mierou podieľala na jeho získaní. Žalovaný v byte nebýva, nehradí príslušné poplatky a teda sa nepodieľa na udržiavaní bytu. Na základe uvedeného podala žalobkyňa na súd žalobu, ktorou žiadala zrušiť spoločný nájom k uvedenému bytu a určiť, že ďalším nájomcom bytu bude žalobkyňa.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a ani sa nezúčastnil na pojednávaní, pričom svoju neúčasť včas neospravedlnil. Preto v súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p. súd pokračoval v konaní v neprítomnosti žalovaného. Ospravedlnenie, ktoré žalovaný doručil súdu mailovou korešpondenciou, bolo do spisu založené až po skončení pojednávania, na ktorom súd vo veci rozhodol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytnutí návratnej pôžičky, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, preukazom člena OSBD, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu, rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XC/XXX/XXXX- XX zo dňa 28. 1. 2008, výpisom z listu vlastníctva, listom Bytového družstva Snina a zistil nasledovný skutkový stav.
Zmluvou o poskytnutí návratnej pôžičky zo dňa 27. 2. 1990, bola žalobkyni jej zamestnávateľom Vihorlatom, n.p. Snina, poskytnutá pôžička vo výške 15 000 Kčs za účelom vyplatenia členského podielu OSBD vo výške 18 900 Kčs. Táto pôžička sa mala splatiť do 5 rokov pravidelnými mesačnými splátkami po 250 Kčs mesačne.
Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 6. 3. 1990 bol Okresným stavebným bytovým družstvom Humenné, žalobkyni pridelený byt č. XX, nachádzajúci sa v bloku S.-X v W., vchod X, poschodie X, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Žalobkyňa sa stala členkou OSBD, o čom svedčí predložený preukaz člena.
Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6. 3. 1990 bol žalobkyni odovzdaný uvedený byt s tým, že družstvo zobralo na vedomie, že v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyňa žije v manželstve so žalovaným a teda im vzniklo právo spoločného užívania bytu a spoločné členstvo v družstve.
Rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28. 1. 2008, bolo manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa X. X. XXXX, rozvedené. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve v tom čase ešte mal. deti - syn P., nar. XX. X. XXXX a dcéra U., nar. XX. X. XXXX, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu pre každé z detí sumou 2000 Sk. Styk otca s mal. deťmi bol upravený ako neobmedzený. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. 3. 2008.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX žalovaný nadobudol v podiele 1/1 nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX, ako aj predmetnú parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2 a záhrady parc. č. XXX/X a č. XXX/X o výmere 1248 m2 a 207 m2.
Dňa 14. 11. 2012 došlo na súd podanie Bytového družstva Snina, ktoré ako vlastník sporného bytu, uviedlo svoje stanovisko. V prípade, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, na ktorých potrebu bývania je potrebné prihliadať, bytové družstvo doporučilo, aby členom bytového družstva a výlučným nájomcom sporného bytu zostal naďalej ten z manželov, komu boli po rozvode zverené do opatery maloleté deti. Ak z manželstva nepochádzajú maloleté deti, bytové družstvo navrhlo, aby výlučným členom a nájomcom predmetného bytu zostal ten z manželov, ktorý preukázateľne znášal úhrady nákladov spojených s užívaním bytu.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28. 1. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. 3. 2008. Na čas po rozvode súd zveril dve maloleté deti do výchovy žalobkyne a to syna P., ktorý v súčasnosti je už plnoletý a dcéru U., ktorá je ešte maloletá. Zároveň súd zaviazal žalovaného prispievať na ich výživu mesačne sumou po 2000 Sk, t.j. 66 eur. Žalovaný prestal platiť toto výživné pre syna P. z dôvodu jeho plnoletosti a plní svoju vyživovaciu povinnosť už len voči mal. U.. Syn P. je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, napriek tomu v spornom byte je prihlásený k trvalému bydlisku. Ďalej uviedla, že počas trvania manželstva bol účastníkom konania do užívania pridelený družstevný byt rozhodnutím zo dňa zo dňa X. X. XXXX a toho istého dňa došlo aj k prevzatiu bytu. Manželstvo bolo uzavreté v r. XXXX a teda účastníkom konania vznikol spoločný nájom tohto družstevného bytu. Už v konaní o rozvod manželstva obaja účastníci konštatovali, že na vstupných dverách sporného bytu, bol vymenený kľúč v októbri 2007, kedy žalovaný z tohto bytu odišiel preč, nechcel sa v ňom vôbec zdržiavať, zobral si svoje veci a odvtedy žije u svojich rodičov. Po rozvode vôbec neprichádzal do bytu. Otázku vyporiadania
spoločného majetku po rozvode účastníci neriešili, pretože sporný byt nebol v ich spoločnom vlastníctve a počas trvania manželstva účastníci konania nenadobudli žiadne také hodnoty, ktoré by bolo potrebné deliť. Žalovaný otázku svojho bývania vyriešil tak, že býva s rodičmi, ktorí na neho previedli nehnuteľnosť, čo vyplýva z LV č. XXX, o čom žalobkyňa ani nevedela. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala zrušiť spoločný nájom k družstevnému bytu, keďže so žalovaný odmieta mimosúdnu dohodu. Ďalej žiadala určiť seba ako výlučnú nájomníčku z dôvodu, že žalobkyňa má stále vo výchove mal. dcéru a taktiež z dôvodu, že od r. 2007 sa len sama podieľa na platení všetkých poplatkov súvisiacich s užívaním bytu. V minulom roku žalobkyňa mala vysoký dlh voči bytovému družstvu, ktorý však vyrovnala s pomocou svojej rodiny. Žalovaný sa k tejto záležitosti vôbec nevyjadril a ani ničím neprispel s tým, že v tom čase v uvedenom byte ani nebýval. Tento dlh sa znížil na sumu okolo 300 eur, ktorý žalobkyňa chce uhradiť sama. Súčasne žalovanému žiadala nepriznať žiadnu bytovú náhradu, pretože je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva od r. 2007 a teda má kde bývať. Náhradu trov konania si žalobkyňa neuplatnila.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že žaloba o zrušenie práva spoločného nájmu bytu po rozvode je dôvodná.
Podľa ustanovenia §703 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
V danej veci bolo preukázane, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa X. X. XXXX. Počas trvania manželstva dňa 6. 3. 1990 bol žalobkyni ako členke bytového družstva pridelený a odovzdaný družstevný byt, opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase pridelenia a odovzdania bytu účastníci konania boli manželmi a trvale spolu žili. Z uvedených skutočností, je nesporne preukázané, že v súlade s citovanými ustanoveniami účastníci konania sa stali počas trvania manželstva spoločnými nájomcami bytu a aj spoločnými členmi bytového družstva.
Ďalej súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28. 1. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X. X. XXXX. Týmto rozsudkom boli žalobkyni zverené do osobnej starostlivosti dve deti - vtedy mal. P., nar. XX. X. XXXX a mal. U., nar. XX. X. XXXX.
Podľa ustanovenia §705 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ustanovenia §705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Po právoplatnosti rozsudku o rozvode, medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o ďalšom nájme bytu, preto súd na základe žalobného návrhu žalobkyne, súd právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania zrušil v súlade s ustanovením §705 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu po zrušení práva spoločného nájmu bytu súd zobral do úvahy viaceré okolnosti. Išlo nielen o stanovisko prenajímateľa, ale najmä o záujem mal. dcéry účastníkov konania, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne. Ďalej súd prihliadal aj na to, že žalovaný zo sporného bytu odišiel ešte v r. 2007, odkedy žalobkyňa sama uhrádza nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Ďalšou okolnosťou bolo to, že žalovaný má kde bývať s tým, že je vlastníkom rodinného domu, ktorý nadobudol ešte v r. 1996 darovacou zmluvou. Na základe uvedených výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nutné, aby tento byt ako výlučná nájomníčka užívala žalobkyňa a teda určil, že ďalším výlučným nájomcom bude žalobkyňa.
Podľa ustanovenia §712a odsek 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Žalovaný sa zo sporného bytu odsťahoval ešte v r. 2007 s tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti a teda nie je potrebné mu zabezpečiť žiadnu bytovú náhradu.
Podľa ustanovenia §2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Žalobkyni v tomto konaní, vzhľadom na jej ekonomickú, finančnú a sociálnu situáciu, súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a teda v súlade s citovaným ustanovením má povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu žalovaný, pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto súd žalovaného ako neúspešného účastníka v konaní zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. by jej patrilo právo na náhradu trov konania. Táto si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Neúspešnému žalovanému nepatrí náhrada trov konania. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).