Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-95-2012.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/95/2012
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, V., právne zastúpeného JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti odporcom: 1/ Q.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov a 2/ V. S.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, V., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou, Ul. 1. mája 1455/5, Púchov, o návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod spis. zn. 3C 42/2010, takto
rozhodol:
Súd návrh na povolenie obnovy konania z a m i e t a .
Odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporkyni v 2. rade p r i z n á v a 100 % náhrady trov konania a právneho zastúpenia s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 15.08.2012 požiadal súd o povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod spis. zn. 3C 42/2010, a to v rozsahu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému odporcovi v 1. rade na čas po rozvode manželstva.
V návrhu uviedol, že s odporkyňou v 2. rade uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva sa odporkyni v 2. rade narodil dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade. Preto navrhovateľovi svedčila domnienka otcovstva. V konaní 3C 42/2010 bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 2. rade rozvedené, maloletý odporca v 1. rade bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyni v 2. rade a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na maloletého odporcu v 1. rade výživné 133,- € mesačne. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní 13.08.2012 uznala, že navrhovateľ nemôže byť otcom odporcu v 1. rade a preto bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 11P 65/2012 určené, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1. rade, no rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je daný dôvod na obnovu konania, pretože je tu rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva a výsluch odporkyne v 2. rade, ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Na pojednávaní uviedol, že o tom, že nie je otcom dieťaťa sa dozvedel až v auguste 2012, kedy bola odporkyňa v 2. rade súdom vypočutá. Odporkyňa v 2. rade sa navrhovateľovi pred uzavretím manželstva priznala k nevere v čase rozhodnom pre splodenie odporcu v 1. rade, no v tom čase mal aj on s odporkyňou v 2. rade nechránený intímny styk. Počas manželstva mal teda navrhovateľ pochybnosti o tom, že nie je otcom odporcu v 1. rade a chcel si dať urobiť DNA testy, no tie si nedal urobiť, pretože odporkyňa v 2. rade mu povedala, že ak jej neverí a dá si testy urobiť, rozvedie sa s ním.
Preto navrhovateľ svoje otcovstvo k maloletému odporcovi v 1. rade počas manželstva testami DNA neoveroval. Až po rozvode manželstva, niekedy v januári 2012 si dal navrhovateľ urobiť DNA testy, ktoré určili, že nie je otcom maloletého odporcu v 1. rade. Navrhovateľ určené výživné na maloletého odporcu v 1. rade prestal platiť v apríli 2012, s tým, že ak by ho DNA testy nevylúčili z otcovstva, výživné by dodatočne doplatil.
Odporkyňa v 2. rade žiadala návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť. Uviedla, že nie sú splnené zákonné predpoklady na tento mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ už v čase uzavretia manželstva vedel, že nie je otcom maloletého odporcu v 1. rade, napriek tomu do manželstva s odporkyňou v 2. rade vstúpil, uznal odporcu v 1. rade za svojho syna, vychovával ho XX rokov. Navrhovateľ počas konania 3C 42/2010, ktoré žiada obnoviť, vedel, že nie je biologickým otcom odporcu v 1. rade, no túto skutočnosť pred súdom neuviedol, nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti vykonať dôkaz - DNA test, a preto sa vlastnou vinou v tomto smere ukrátil na svojich právach. Navrhovateľ si dal urobiť test DNA v spoločnosti MedGene, s.r.o., ktorá mu 22.02.2012 oznámila, že otcovstvo navrhovateľa u odporcu v 1. rade je vylúčené s pravdepodobnosťou 100 %. Navrhovateľ otázku otcovstva začal riešiť až potom, keď si našiel priateľku, rozviedol sa s odporkyňou v 2. rade, a návrh na zapretie otcovstva podal až po zrušení ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovoval lehotu 3 rokov na zapretie otcovstva, pričom sa chcel vyhnúť plateniu výživného na odporcu v 1. rade. Rozsudok súdu, ktorým bolo zapreté navrhovateľovo otcovstvo, napadla odporkyňa v 2. rade odvolaním preto, lebo podľa nej záujem dieťaťa na ochranu rodinného života, prevyšuje právny záujem navrhovateľa na zapretí otcovstva.
Na pojednávaní odporkyňa v 2. rade dodala, že manželstvo s navrhovateľom uzavreli po ročnej známosti. V dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa bol navrhovateľ na základnej vojenskej službe a odporkyňa v 2. rade mu bola raz neverná, pričom z tejto nevery bol počatý odporca v 1. rade. V čase uzavretia manželstva bola vo vysokom štádiu tehotenstva, navrhovateľa informovala, že dieťa nie je jeho, no on nemal výhrady, aby bol v rodnom liste zapísaný ako otec odporcu v 1. rade. Ani v rozvodovom konaní navrhovateľ nenamietal, že bude platiť výživné na maloletého odporcu v 1. rade.
Pretože navrhovateľ prestal v apríli 2012 platiť súdom určené výživné na maloletého odporcu v 1. rade, obrátila sa odporkyňa v 2. rade na exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie.
Napokon žiadala návrh na obnovu konania zamietnuť aj z dôvodu, že bol na súde podaný po uplynutí zákonnej lehoty 3 mesiacov, pretože navrhovateľ už vo februári 2012 z výsledkov DNA testov zistil, že nie je otcom odporcu v 1. rade.
Kolízna opatrovníčka odporcu v 1. rade prenechala rozhodnutie vo veci na súd.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 2. rade, kolíznej opatrovníčky odporcu v 1. rade, oboznámením návrhu na rozvod manželstva zaevidovaného na Okresnom súde Považská Bystrica pod spis. zn. 3C 42/10, zápisnice z pojednávania zo dňa 18.03.2010 pred Okresným súdom Považská Bystrica, rozsudkov Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3C 42/2010-18 zo dňa 18.03.2010, č.k. 11P/65/2012-27 zo dňa 13.08.2012, písomného podania odporkyne v 2. rade zo dňa 16.10.2012, odvolania odporkyne v 2. rade zo dňa 04.10.2012 proti rozsudku č.k. 11P/65/2012-27 zo dňa 13.08.2012, upovedomenia o začatí exekúcie vydaného dňa 29.10.2012 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, pod spis. zn. EX 3217/2012.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou v 2. rade dňa XX.XX.XXXX v V. manželstvo. Dňa XX.XX.XXXX sa odporkyni v 2. rade narodil odporca v 1. rade, a dňa XX.XX.XXXX porodila odporkyňa v 2. rade dcéru A.. Keďže sa deti narodili počas manželstva, bol navrhovateľ zapísaný ako ich otec do rodných listov.
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 3C 42/2010-18 zo dňa 18.03.2010, na návrh odporkyne v 2. rade rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 2. rade, schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloletý odporca v 1. rade a maloletá A. zverení do osobnej starostlivosti odporkyni v 2. rade, a otec sa zaviazal prispievať na výživu odporcu v 1. rade sumou 133,- € mesačne a na maloletú A. sumou 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2010.
Navrhovateľ podal v apríli 2012 na Okresný súd Považská Bystrica, návrh na zapretie otcovstva k odporcovi v 1. rade. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 22.02.2012 mu spoločnosť MedGene s.r.o. oznámila výsledky DNA testov, podľa ktorých je otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v 1. rade prakticky so 100 % pravdepodobnosťou vylúčené. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 13.08.2012 potvrdila, že navrhovateľ nie je otcom maloletého, pričom tvrdila, že navrhovateľ o tejto skutočnosti vedel už pri uzatváraní manželstva. Rozsudkom č.k. 11P/65/2012-27 zo dňa 13.08.2012 súd určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého odporcu v 1. rade.
Odporkyňa v 2. rade napadla rozsudok odvolaním.
Odporkyňa v 2. rade podala na exekútorsky úrad JUDr. Petra Stanu v Trnave proti navrhovateľovi návrh na vykonanie exekúcie, za účelom vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na odporcu v 1. rade, na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3C 47/2010-18 zo dňa 18.03.2010. Vec sa u exekútora vedie pod spis. zn. EX 3217/12 a po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydal dňa 29.10.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré adresoval navrhovateľovi.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva, alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním, alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že návrh na obnovu konania možno podať len z taxatívne uvedených dôvodov a len v stanovených lehotách. Prísne vymedzené podmienky na povolenie obnovy konania, zaručujú právnu istotu účastníkov pôvodného právoplatne skončeného konania. Navrhovateľ tento mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože podľa neho je tu rozhodnutie súdu a dôkaz, z ktorých vyplýva, že nie je otcom odporcu v 1. rade, a ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Týmto dôkazom je výsluch odporkyne v 2. rade, ktorá na pojednávaní pred súdom dňa 13.08.2012 uznala, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1. rade, na základe čoho potom súd rozsudkom určil, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1. rade. Podľa navrhovateľa tento dôkaz a rozhodnutie súdu nemohol navrhovateľ použiť v pôvodnom konaní 3C 42/2010, v ktorom mu bolo určené výživné na maloletého odporcu v 1. rade.
Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporkyne v 2. rade bolo zistené, že navrhovateľ mal počas manželstva s odporkyňou v 2. rade pochybnosti o svojom otcovstve k odporcovi v 1. rade, a preto si nechal po rozvode manželstva urobiť DNA testy u firmy, ktorá takéto testy vykonáva s tým, že dňa
22.02.2012 bol oboznámený s výsledkami testov, podľa ktorých je jeho otcovstvo k odporcovi v 1. rade vylúčené so 100 % pravdepodobnosťou. O výsledky DNA testov oprel navrhovateľ aj návrh na zapretie otcovstva, podaný na súde v apríli 2012. Súd potom uzavrel, že o skutočnosti, že nie je otcom odporcu v 1. rade, teda o dôvode na povolenie obnovy konania sa navrhovateľ dozvedel najneskôr dňa 22.02.2012. Už vtedy sa mohol navrhovateľ obrátiť na súd s návrhom na obnovu konania 3C 42/2010, v ktorom boli upravené rodičovské práva a povinnosti navrhovateľa a odporkyne v 2. rade k odporcovi v 1. rade na čas po rozvode manželstva. Súd mal za to, že od 22.02.2012 začala navrhovateľovi podľa § 230 ods. 1 O.s.p., plynúť trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania na súd. Lehota uplynula dňa 22.05.2012, no navrhovateľ podal tento mimoriadny opravný prostriedok na súd dňa 15.08.2012.
Z uvedených dôvodov súd návrh na obnovu konania ako oneskorene podaný zamietol.
Odporca v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov nepriznal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd vyslovil, že odporkyni v 2. rade priznáva 100 % náhradu trov konania a právneho zastúpenia s tým, že o konkrétnej sume náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potre
bný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.