Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4T-35-2007.pdf
PDF · 155.52 KB
Case nature
Subarea
4T/35/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Ing. Evy Osadskej a Ing. Štefana Mečára, v trestnej veci obžalovaného B. Z. a spol., pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.11.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaní1/ B. Z. , narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H.-T., N. XXXX/XA,
2/ R. O. , narodený XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom H., H. ul. č. XXX/X a
3/ S. E. , narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Z. č. XX, s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e : B. Z. ako fyzická osoba, podnikajúca v Nitre pod obchodným menom B. Z. AMG, IČO: 34 518 541 a R. O., v období od júla 2001 do konca decembra 2001, po vzájomnej dohode postupne kúpili od nezistených osôb najmenej 332.250 litrov motorovej nafty bez účtovných dokladov a cez sprostredkovateľa O. K. najmenej 96.000 litrov motorovej nafty, predávanej N. N. Z., P.. A. U. a P. L. bez účtovných dokladov a následne túto motorovú naftu predávali v Nitre na čerpacej stanici, nachádzajúcej sa v areáli B., pričom na ich požiadanie im S. E. v priebehu obdobia júl 2001 až do decembra 2001 zabezpečil faktúry a ostatné účtovné doklady, vystavené nezistenou osobou, ktorými deklarovali dodávky motorovej nafty spoločnosťou K.F. Oil, s.r.o. Galanta, v celkovom množstve 428.250 litrov, hoci spoločnosť K.F. Oil, s.r.o. Galanta, ktorej bol S. E. konateľom do 25.06.2001, im žiadnu motorovú naftu nedodala a postupne B. Z. ako fyzická osoba, podnikajúca v Nitre pod obchodným menom B. Z. AMG, IČO: 34 518 541, po dohode s R. O. si dal tieto faktúry zaúčtovať do nákladov a na základe týchto faktúr si v daňových priznaniach na Daňovom úrade v Nitre neoprávnene uplatňovali 23 % daň z pridanej hodnoty na vstupe, a to:
- v zdaňovacom období júl 2001 na základe faktúry č. 209/2001 v sume 102.580,- Sk,
- v zdaňovacom období august 2001 na základe faktúry č. 211/2001 v sume 157.320,- Sk,
- v zdaňovacom období september 2001 na základe faktúry č. 213/2001 v sume 104.880,- Sk, na základe faktúry č. 215/2001 v sume 72.772,- Sk, na základe faktúry č. 216/2001 v sume 1.555.940,- Sk,
- v zdaňovacom období október 2001 na základe faktúry č. 291/2001 v sume 157.800,- Sk, na základe faktúry č. 293/2001 v sume 151.800,- Sk, základe faktúry č. 294/2001 v sume 151.800,- Sk, základe faktúry č. 297/2001 v sume 152.490, na základe faktúry č. 299/2001 v sume 97.847,80 Sk,
- v zdaňovacom období november 2001 na základe faktúry č. 302/2001 v sume 97.520,- Sk, základe faktúry č. 308/2001 v sume 148.350,- Sk, základe faktúry č. 311/2001 v sume 144.900,- Sk,
- v zdaňovacom období december 2001 na základe faktúry č. 320/2001 v sume 144.900,- Sk, základe faktúry č. 322/2001 v sume 144.210,- Sk, základe faktúry č. 324/2001 v sume 168.245,- Sk, teda celkovo si neoprávnene uplatnili na vstupe 23 % daň z pridanej hodnoty v sume 2.147.354,80 Sk,
t e d a :
obžalovaní B. Z. a R. O.
spoločným konaním skrátili daň v značnom rozsahu,
obžalovaný S. E.
poskytol inému pomoc ku skráteniu dane v značnom rozsahu,
t ý m s p á ch a l i :
obžalovaní B. Z. a R. O.
trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
obžalovaný S. E.
pomoc k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 10 odsek 1 písmeno c) k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
Obžalovanému B. Z.
Podľa § 148 odsek 4 Trestného zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Obžalovanému R. O.
Podľa § 148 odsek 4 Trestného zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Obžalovanému S. E.
Podľa § 148 odsek 4 Trestného zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným B. Z., R. O. a S. E. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 21.09.2009, 11.01.2010, 02.07.2010, 25.05.2011, 15.02.2012, 17.09.2012 a 26.11.2012 vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného B. Z., prečítaním výpovedí obžalovaných R. O. a S. E. z prípravného konania, výsluchom svedkov P.. Z. L., S. K., A. K., R. E., P.. A. U., E. Z., Q. R., Q. N., A. Z., Q. N., prečítaním výpovedí svedkov P.. Z. O., O.
K., X. X., R. O., E. O., A. K., G. Z., A. A., P.. R. C., N. N. Z. a P. L., prečítaním znaleckých posudkov znalcov psychiatrov Z.. G. N. a MUDr. U. E., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením pripojených súdnych spisov a ostatného spisového materiálu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd vykonával dokazovanie celkovo v troch rôznych zloženiach senátu a pri rešpektovaní ustanovenia § 219 odsek 2 Trestného poriadku už vykonané dokazovanie vždy zopakoval, nakoľko obžalovaní nesúhlasili so zmenami v zložení senátu.
Obžalovaný B. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2009 ku skutku uviedol, že v období rokov 2000-2001 prevádzkoval spoločnosť AMG Nitra, kupoval a predával motorovú naftu. Spolupracoval aj so spoločnosťou HPJ Makov a bol v kontakte s E.. Nemal absolútne žiadne problémy ohľadne dodávok nafty, za objednanú a prevzatú naftu vždy riadne zaplatil. V jednom období potreboval urýchlene naftu pre poľnohospodárov, tak kontaktoval HPJ Makov, či by boli schopní túto mu dodať a či by bolo možné vyúčtovať spotrebnú daň pre poľnohospodárov. Toto sa pýtal aj E., ktorý v tom čase robil v K.F. Oil, a ten mu uviedol, že nie je problém túto spotrebnú daň vyčísliť. Nafta prišla a keď mu ju dodali, uhradil ju a vec považoval za vybavenú. Poukázal na čestné prehlásenie pána X. - vtedajšieho dílera spoločnosti HPJ Makov, ktoré podľa obžalovaného svedčí o skutočnostiach, že každá objednaná nafta, ktorú prevzal, bola riadne uhradená a že zároveň prišlo k vyčísleniu spotrebnej dane za ňu. Ďalej na svoju obranu vypovedal, že nie je pravda, že mal požiadať K.F. Oil o nejaké fiktívne faktúry, resp. o ich vystavenie a že tak odoberal motorovú naftu. Každú naftu v objeme, v akom ju objednal, prevzal, vyplatil a následne riadne zaúčtoval. Zástupkyňa daňového úradu potvrdila, že účtovníctvo v jeho spoločnosti sedelo, všetko bolo v poriadku a on osobne sa nijako na týchto fiktívnych obchodoch neobohatil. Škoda podľa neho žiadna nevznikla, je iba fiktívna a ak nejaká mohla vzniknúť, tak jednoznačne len v dôsledku toho, že spoločnosť K.F. Oil si neviedla riadne účtovníctvo, resp. tieto transakcie nezaúčtovala, ale za to on nemôže byť zodpovedný. Okrem toho, od októbra 2001 vznikla každému obchodníkovi s naftou povinnosť zaregistrovať sa na colnom úrade a preto by bolo absolútne nelogické, aby sa vedome vystavil krížovej kontrole, ktorá bola medzi dodávateľmi a odberateľmi a vedome účtoval na základe falošných faktúr, alebo falošných obchodov, keď si bol vedomý, že obchodníkov nie je veľa, spárovanie medzi objednávateľom a dodávateľom sa dialo nanajvýš medzi 6 osobami a na každý fiktívny obchod tak bolo jednoduché prísť.
Obžalovaný R. O. sa dokazovania v konaní pred súdom nezúčastnil a dal súdu súhlas na konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto postupom podľa § 207 odsek 2 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 16.12.2002, z 25.02.2003 a z 21.05.2003 a z týchto zistil, že v roku 2001 pracoval u spoluobžalovaného Z. v AMG, vypomáhal mu a manželka Z. robila účtovníctvo. V bývalom areáli Agrostavu mal Z. v prenájme jeden výdajný stojan k predaju motorovej nafty a ako zásobáreň mal jeden benkalor - nadzemnú nádrž v objeme 25.000 litrov. Na základe so K. predával priamo z jeho cisterny motorovú naftu ako svoju vlastnú, mimo nafty u Z. a peniaze za ňu priebežne vyplácal K., alebo vodičovi cisterny. Od tejto nafty nemal žiadne doklady a nevedel, odkiaľ nafta pochádzala. O predaji nafty od K. si viedol záznamy, ale už ich nemal k dispozícii, v roku 2001 takto predal asi 70.000 litrov, z ktorých mal zisk 0,50 halierov za liter. Tá nafta sa do stojanu patriaceho Z. nečerpala, nevedel o ničom takom. Spoluobžalovaného E. z K.F.Oil poznal, dodávali naftu Z.. On bral len od K., od K.F.Oil naftu nebral. Z. objednával u E., alebo u X., čo bol sprostredkovateľ, ktorý pracoval na HPJ Makov. Kerďo vždy vystavil doklady k dodanej nafte na K.F.Oil a on s Z. mu vyplácali peniaze podľa fakturácie, pričom faktúry boli vystavené vždy na také množstvo nafty, aké im bolo aj dodané. Naftu im vozili vozidlá patriace HPJ Makov.
Obžalovaný S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2009 využil svoje právo a vo veci nevypovedal a preto súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2010 podľa § 207 odsek 2 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede z prípravného konania a zistil, že v dňoch 07.02.2002, 08.02.2002, 07.03.2002, 21.05.2002 a 11.11.2002 obžalovaný využil svoje právo a nevypovedal. Rovnako tak dňa 21.05.2003 odmietol podstúpiť konfrontáciu s oboma spoluobžalovanými. Dňa 27.01.2003 po riadnom zákonnom poučení a v neprítomnosti obhajcu vypovedal, že pozná oboch spoluobžalovaných a v roku 2001 vlastnil spoločnosť
K.F.Oil, s.r.o. v Galante, ktorú v mesiaci jún 2001 predal A. Z. prostredníctvom Q. N.. Podnikal s ropnými produktmi, ktoré nakupoval a predával. Spoluobžalovaní ho v mesiaci júl požiadali o dodanie motorovej nafty cez K.F.Oil, ale bolo to už v čase, keď spoločnosť nevlastnil. Dohodli sa tak, že zo zabezpečenej fakturácie bude mať zisk 0,20 halierov na liter nafty. Spresnil, že na takúto spoluprácu zo začiatku nechcel pristúpiť a bol k nej vlastne donútený A. F. z Galanty, ktorý mu predtým požičal peniaze. Keďže mu ich nevrátil, naliehal A. F., aby podľa dohody dodával naftu Z. a O. tým spôsobom, že bude zabezpečovať fakturačné dodávky motorovej nafty. Naliehal najmä vyhrážkami, že ak na to nepristúpi, môže sa to zle skončiť pre jeho rodinu. Vedel, že F. vlastní zbraň a že sa v minulosti zaoberal detektívnou činnosťou. Z toho dôvodu dal F. podklady pre Z. a O. na základe ich požiadaviek ohľadne množstva nafty, na ktoré sa mali vystaviť faktúry, F. ich vystavil a on ich takto vystavené cez N. odovzdal Z. na podpis. Nešlo len o faktúry, ale aj o príjmové a výdavkové pokladničné bloky. Takto podpísané ich potom odovzdal O.. Na dokladoch boli aj pečiatky K.F.Oil, ale nevedel uviesť, kto ich tam dal, všetky doklady k spoločnosti mal po jej predaji A. F.. Odkiaľ mali skutočne spoluobžalovaní motorovú naftu uviesť nevedel. Peniaze podľa dohody za vystavené faktúry mu odovzdával O. a on ich následne dával A. F., pričom nechal si len na benzín a na telefóny. Obžalovaný nevedel uviesť, na aké množstvo nafty celkovo vystavil faktúry, ale robil tak v období júl 2001 až do konca roka 2001. Obžalovaný dňa 21.01.2008 v konaní pred súdom v inom zložení senátu uviedol, že vyššie opísanú výpoveď z prípravného konania robil pod nátlakom a pod vplyvom silných liekov, nakoľko na druhý deň nastupoval na operáciu.
Svedkyňa P.. Z. O. (manželka obžalovaného R. O.) na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2010 uviedla, že pre prekážku spočívajúcu v príbuzenskom pomere nebude vypovedať a preto súd podľa § 211 odsek 3 Trestného poriadku prečítal jej výpovede z 18.04.2002 (z prípravného konania) a z 21.01.2008 (z konania pred súdom v inom zložení senátu) a zistil, že od roku 1996 robila účtovníctvo pre obžalovaného Z. a jeho firmu AMG. V roku 2001 prevádzkoval obžalovaný Z. čerpaciu stanicu v bývalom objekte Agrostavu, a.s. Nitra a bol mesačným platcom DPH. S jeho obchodnými partnermi nejednala, peniaze nevyplácala, viedla len účtovnú agendu. Nevedela uviesť, odkiaľ bola motorová nafta obžalovanému dodávaná. Jej manžel - obžalovaný O. pracoval u Z. ako pmocník, nebol jeho zamestnanec.
Svedkyňa P.. Z. L. na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2010 ku skutku vypovedala, že vykonávala spoločne s kolegami kontrolu v kontrolnom období za rok 2001 u podnikateľského subjektu obžalovaného Z. a kontrola bola zameraná na daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu fyzických osôb. Všetky zistenia sú podrobne uvedené v protokole, ktorý po vykonaní kontroly spoločne s kolegami spísali. Výsledkom tejto kontroly bolo dovyrubenie dane a krátenie nadmerného odpočtu v kontrolovanom období v roku 2001. Dôvodom pre taký postup bola skutočnosť, že absentovali faktúry za nákup motorovej nafty, kedy na ich dožiadanie druhá strana nepotvrdila, že by ju v takýchto množstvách predala, alebo že by ju vôbec predala. Každý kontrolovaný daňový subjekt má právo sa vyjadriť k výsledkom zistení a v tomto prípade to bolo tak, že požiadali príslušný daňový úrad v Galante o zistenie, či bol tovar dodaný a na základe ich odpovede spracovali výsledky. Nepamätala si už presne, či sa k tejto záležitosti konkrétne vyjadroval aj obžalovaný Z., ale asi sa ani neodvolal a keďže zmenil trvalé bydlisko, vec bola potom odstúpená príslušnému daňovému úradu. Na ďalšie podrobnosti si nepamätala. Z tohto dôvodu súd podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z 21.01.2008 a svedkyňa k rozporom uviedla, že pokiaľ sa vyjadrila, že z kontroly vyplynulo, že spoločnosť K.F.Oil neodviedla 23 % daň z pridanej hodnoty a tak preverovaný daňový subjekt nezaplatil spoločnosti K.F.Oil to, čo deklaroval, hoci predložil faktúry o tom, že zaplatil a uplatnil si DPH a že teda spoločnosť K.F.Oil nevystavila faktúry za naftu pre obžalovaného Z., neuvádzala to ani vo svojom daňovom priznaní a obžalovaný Z. si to uplatňoval na Daňovom úrade, tak je to pravda. Na doplňujúce otázky uviedla, že na doklady, ktoré im predložil obžalovaný Z. neprihliadali v dôsledku zistení Daňového úradu Galanta, kedy sa na ich dožiadanie konateľ spoločnosti K.F.Oil vyjadril, že takú naftu nepredali. Je to uvedené v protokole ako dôvod pre vyvodzovanie následkov po kontrole. Daňovú kontrolu vykonávala ako členka Daňového úradu Nitra II., kedy v dôsledku kompletnosti a správnosti pri daňovej kontrole potrebovali poskytnúť súčinnosť od iného daňového úradu, čo je v praxi celkom bežné. Obvykle na takéto dožiadanie odpovedá dožiadaný daňový úrad formou zápisnice o miestnom prešetrení alebo prejednaní, pričom táto skutočnosť sa berie ako fakt a už sa ďalej neoveruje jej hodnovernosť, pravosť alebo správnosť. V danom prípade túto súčinnosť poskytol Daňový úrad Galanta, čo tvorilo podklad pre zaprotokolovanie výsledkov o daňovej kontrole. Ak by bol Daňový úrad Galanta uviedol na dožiadanie, že vymenované faktúry sú riadne zaúčtované, u daňového subjektu obžalovaného Z. by
konštatovali správnosť v jeho účtovníctve bez zistenia akejkoľvek chyby. Keď Daňový úrad Galanta ale uviedol presný opak, museli konštatovať nezrovnalosti u kontrolovaného daňového subjektu.
Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2010 uviedol, že z obžalovaných pozná Z. a O.. U Z. pracoval niekedy v roku 2001 a u O. pracuje v súčasnosti. U Z. predával naftu, obsluhoval výdajný stojan. Konkrétne predával jednotlivým zákazníkom naftu, priamo ju čapoval do nádrží, o čom aj viedol následne evidenciu a tiež zapisoval zákazníkov, ktorí mu neplatili v hotovosti, ale na faktúru. Faktúry vystavoval buď Z. alebo O.. Mal podpísanú hmotnú zodpovednosť a v prípade vyplácania predanej nafty v hotovosti tieto peniaze prevzal a následne odovzdal Z., resp. neskôr O.. V období roku 2001 však takto postupoval len vo vzťahu k Z.. Nevedel, odkiaľ bola motorová nafta, ktorú predávali, ani sa o to nezaujímal. Vozili ju v cisternách. Viac uviesť nevedel. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď z 23.01.2003 (z prípravného konania) a z 05.03.2008 (z konania pred súdom v inom zložení senátu) a svedok potvrdil, že vozidlá, ktoré vozili naftu Z., boli z HPJ Makov, išlo o cisterny bielej farby, bez nápisov. Nepoznal rozdiel medzi poľnohospodárskou naftou a motorovou naftou, vtedy sa deklarovalo, že sa predáva motorová nafta a keďže neskôr zistil, že poľnohospodárska nafta je červená, doplnil, že u Z. takú nevidel.
Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2010 uviedol, že z dôvodu prekážky spočívajúcej v nebezpečenstve privodenia si trestného stíhania nebude vypovedať. Preto súd podľa § 211 odsek 3 Trestného poriadku prečítal výpovede svedka z 27.01.2005, 15.01.2002 (z prípravného konania) a z 21.01.2008 (z konania pred súdom v inom zložení senátu). Z týchto výpovedí zistil, že svedok poznal len obžalovaného O., ktorému sprostredkoval dodanie nafty od N. Z.. Už od začiatku vedel, že k nafte nebudú doklady, čo obžalovanému O. aj povedal, ale svedka to ani nezaujímalo, lebo bol len sprostredkovateľ a za to mal odmenu 0,50 halierov za liter nafty. Počet dodaní a množstvo dodanej nafty uviesť nevedel. Bol vlastníkom vozidla Tatra 148 a koncom roka 2000 sa mu na inzerát ozval muž s cudzím prízvukom
- N., ktorý za auto nechcel zaplatiť ním požadovanú kúpnu cenu, ale začiatkom roka 2001 sa mu znova ozval, že má možnosť zohnať lacnejšiu naftu a ponúkol mu ju na odber. Následne ho zoznámil s mužom, ktorého poznal ako U., ten bol z firmy EKOPROD, s.r.o., Bratislava. Z tejto nafty dodával aj obžalovanému Z. do Nitry, vozil mu ju na svojej Tatre. Jedenkrát sa Z. viezla nafta aj na cisterne Avanti, v objeme 12.000 litrov. Na jeho Tatre vozil Z. naftu E. O.. Dohadoval to celé s O., s Z. nejednal, žiadne faktúry cez neho nešli. Nafta sa vozila z Bratislav, ale nevedel, z akej lokality. Šoférov a autá s nápisom Avanti zabezpečoval rus Z.. Do jeho vozidla Tatra sa nafta pretankovávala v Kolárove.
Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2010 uviedol, že napriek oboznámeniu sa so skutkom uvedeným v obžalobe, vôbec nevie, čo by mal k tomuto vypovedať. V tejto veci bol asi raz vypočutý, ale už si na to nepamätal. Z obžalovaných nepozná nikoho, známy mu je len O. K., ktorému raz požičiaval ťahač značky LIAZ na odtiahnutie cisterny. H. od K. nikdy nekupoval. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď z 18.04.2002 a zistil, že naftu ponúkanú od K. odmietol, lebo mal zmluvu s Mol-om, ale povolil mu prečerpávať naftu v objekte v Kolárove, kde parkoval svoje vozidlá, s ktorými podnikal v autodoprave a nafta sa prečerpávala s vozidiel označených ako Avanti. Tá sa čerpala do K. Tatry a do jedného benkaloru, ktorý svedok vlastnil, prípadne aj do jedného z jeho vozidiel s objemom 20.000 litrov. Svedok nevedel uviesť, o akú naftu išlo, čerpala sa podľa vyjadrenia K. v Bratislave.
Svedok R. E. na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2010 uviedol, že bol vodičom vo firme Avanti, vozil a nakladal naftu podľa pokynov vedúceho K.. Zásoboval predovšetkým čerpadlá Avanti. Obžalovaných pozná len z videnia, na prevážanie nafty pre nich si už nepamätal. Cestu vykonával tak, že pred ním išlo osobné motorové vozidlo, ktoré ho navigovalo do miesta vyloženia, po príchode na miesto sa nafta z cisterny prečerpala do zásobníkov, on vyplnil len vlastné doklady o preprave - K., nikto mu žiadne doklady neodovzdával, nepodpisoval, žiadne peniaze nikomu nedával a ani od nikoho neprevzal. Medzi prepravou nafty pre stanice Avanti a pre iné subjekty bol rozdiel, pretože pri preprave pre Avanti mal plniaci lístok, ktorý bol vo viacerých vyhotoveniach, tento dostal v mieste nakládky, komory cisterny boli zaplombované, sprievodný lístok mal počas celej jazdy pri sebe, na mieste vykládky sa komory odplombovali, cisterna sa do sucha vypustila. Doklad o vykonaní prepravy odovzdával v mieste nakládky nafty. Pri preprave nafty pre iné subjekty sa komory cisterny po naplnení neplombovali a osoba v
sprievodnom vozidle si dohliadla nielen na prepravu, ale aj na načerpanie a prečerpanie prepravovanej nafty.
Svedok P.. A. U. na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2011 vypovedal, že žiadneho z obžalovaných nepozná, s obžalovaným E. sa zoznámil až v roku 2004 pri prepustení z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. Pred vzatím do väzby bol zamestnancom spoločnosti Ecoprot, s.r.o. so sídlom v Bratislave a okrem neho bol trestne stíhaný aj majiteľ firmy Z. a ešte jedna osoba, na meno ktorej si už nepamätal, pričom predmetom obvinenia mal byť nezákonný dovoz a predaj pohonných hmôt s tým, že trestné stíhanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom na Krajskom súde v Bratislave ako súde I. stupňa, právoplatne, nakoľko prokurátor nepodal odvolanie. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 11.04.2005 (z prípravného konania) a zo dňa 05.03.2008 (z konania pred súdom v inom zložení senátu) a zistil, že obžalovaných v čase skutku nepoznal, o skutku nič nevedel a potvrdil, že pracoval v roku 2001 v spoločnosti ECOPROD, s.r.o. v Bratislave, kde vybavoval technické záležitosti.
Svedok X. X. na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2011 uviedol, že z dôvodu prekážky spočívajúcej v obave o svoj život a životy svojich príbuzných nebude vypovedať. Súd preto podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď zo dňa 07.10.2003 z prípravného konania a zistil, že v roku 2001 pracoval pre HPJ Makov ako obchodný zástupca, ponúkal na predaj motorovú naftu biopal. Zmluvu uzatvoril aj s AMG Nitra. Nafta biopal sa prestala v priebehu roku 2001 vyrábať. Následne vznikla nová spoločnosť Naftex Trade, s.r.o. Makov, čo sa stalo s HPJ Makov uviesť nevedel a tak začal pracovať pre Naftex. Z AMG Nitra objednával naftu obžalovaný Z., neskôr obžalovaný O., s inými v tejto firme nejednal. Obžalovaného O. nepoznal, pre K.F.Oil naftu nedodával.
Svedok E. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2011 ku skutku vypovedal, že v tom období pracoval vo firme Accord Avanti ako vodič a jeho povinnosťou bolo na príkaz nadriadeného naložiť pohonné hmoty a na mieste určenia ich vypustiť. Viac ku skutku uviesť nevedel. Na doplňujúce otázky vypovedal, že v spoločnosti Accord Avanti pracoval asi od roku 1993 asi do roku 2003, kedy spoločnosť zmenila názov na Jurki. Z obžalovaných mu je povedomý len S. E., nakoľko asi robil prevádzkara na čerpacej stanici v Galante. Pohonné hmoty, ktoré vozieval, vyzdvihoval v prístave v Bratislave a rozvážal výlučne malopredajcom do benkalorov, čiže nezásoboval klasické čerpacie stanice. Vozil benzín a aj naftu, a to na cisternových nákladných vozidlách žltej farby s označením Avanti. Nepamätal si, že by vozil naftu pre obžalovaných. Peniaze za pohonnú hmotu nikdy nepreberal. Počas prepravy pohonných hmôt bol vo vozidle sám, nemal závozníka, avšak jeden alebo dvakrát ho sprevádzala osoba, ktorú by označil za Rusa, jeho meno si nepamätal. Ku každému prepravovanému tovaru v prístave dostal doklady, tieto mal pri prepravovaní tovaru riadne pri sebe a po ich opečiatkovaní ich vracal späť na firmu. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 14.01.2002 a zistil, že jazdil s prideleným vozidlom Scania, prácu mu prideľoval dispečer K., naftu načerpával v prístave v Bratislave z ukrajinského tankera a vykonal tri alebo štyri prepravy. Viezol naftu aj do firmy Agrostav Nitra.
Svedok Q. R. na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2011 vypovedal, že o skutku nevie nič a nevedel uviesť, čo robil v roku 2001, nakoľko nevedel uviesť ani to, čo robil minulý týždeň. Obžalovaných nepozná. Na doplňujúce otázky vypovedal, že trvalé zamestnanie nemal ostatných 5 rokov, predtým naposledy pracoval pre spoločnosť s obchodným názvom Jurki ako vodič cisterny, pričom rozvážal pohonné látky. Tieto nakladal v obci Kľačany pri Hlohovci a v Slovnafte v Bratislave, priamo v areáli. Spoločnosť Jurki odkúpila spoločnosť Accord, pričom Accord existoval asi 10 rokov, tam tiež pracoval ako vodič. Pohonné látky najskôr prečerpávali z vagónov, ktoré chodili z Rakúska a následne potom len z obce Kľačany, pričom nevedel, či niekedy čerpal pohonné látky aj z prístavu v Bratislave. Načerpané pohonné látky zvykol rozvážať po celom Slovensku, obvykle a zväčša do čerpacích staníc, ktoré patrili spoločnosti Accord. Nevozil naftu na iné miesta. Nafta sa zásadne načerpávala od oka, podľa poklopu na cisterne vedel, koľko môže do cisterny napustiť, avšak následne mali presný záznam o vypustenej nafte, pretože táto sa prečerpávala cez počítadlo. Tento číselný údaj sa nachádzal na doklade, ktorý potvrdil odberateľ a ktorý odovzdával spolu s dokladmi o vykonanej preprave dispečerovi K.. Neexistovalo, aby sa s hodinami manipulovalo na účely ovplyvnenia prečerpaného objemu. K rozdielu medzi načerpanou a vypustenou
pohonnou látkou mohlo prísť len v dôsledku rozdielnych teplôt v mieste nakládky a v mieste vykládky a stanoveným koeficientom sa prepočítaval prípadne stratený rozdiel. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 14.01.2002 a zistil, že vykonal dopravu nafty raz aj do Nitry, na začiatku mesta v smere od Bratislavy, v nejakej betonárke. Sprevádzal ho Rus s menom N..
Svedok Q. N. na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2011 vypovedal, že z obžalovaných pozná len S. E. a že pre odstup času si už na žiadne skutočnosti nepamätá. Na doplňujúce otázky vypovedal, že v roku 2001 asi nebol zamestnaný. Obžalovaného S. E. pozná z Galanty, ale bližší vzťah nemali, nemal s ním žiadne obchodné aktivity. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 08.01.2003 a zistil, že obžalovaný E. sa ho v polovici roku 2001 pýtal, či nepozná niekoho, kto by na seba zobral jeho firmu, dôvod mu neuviedol. E. sľúbil, že mu niekoho pomôže zohnať a preto oslovil A. Z.. Ktorý súhlasil, že za peniaze to urobí. E. mu dal 29.000,- Sk, z ktorých on dal Z. 4.000,- Sk na overenie podpisu u notára. Potom dal Z. ďalších 20.000,- Sk a 5.000,- Sk si nechal pre seba ako odmenu za sprostredkovanie Z.. Išlo o firmu K.F.Oil, s.r.o., od ktorej ale Z. asi nemal žiadne doklady, lebo keď vyšiel od notára, nič nemal v rukách. Nevedel sa vyjadriť, či Z. nejaké doklady o firme od E. prevzal a ani či sa s E. vôbec stretol, Z. to robil len pre peniaze. Následne za ním ešte raz prišiel E., ktorý ho žiadal, aby dal Z. podpísať nejaké doklady, išlo o príjmové alebo výdavkové pokladničné bloky, 50 alebo 100 kusov, boli to originály, čisté, bez pečiatok a bez vypísaných údajov. Z. tieto doklady odovzdal a on ich aj podpísal a také podpísané ich svedok odovzdal E..
Svedok A. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 15.02.2012 vypovedal, že o skutku nevie nič. Na doplňujúce otázky uviedol, že si nepamätá, že by bol prítomný pri daňovej kontrole vykonávanej v spoločnosti K.F.Oil, s.r.o., základnú vojenskú službu absolvoval v roku 2000 v Seredi, v roku 2003 sa pravdepodobne zdržiaval doma v Galante a pokiaľ sa v spise nachádza nejaký protokol o daňovej kontrole vykonávanej počas jeho vojenskej služby, spomenul si, že prišli za ním nejakí ľudia z daňového úradu, dali mu niečo podpísať a potom odišli. Vojenský útvar na účely daňovej kontroly neopustil. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 06.02.2002 a zistil, že Q. N. ho niekedy v polovici roku 2001 oslovil, či by za 5.000,- Sk neprevzal na seba spoločnosť K.F.Oil v Galante. Keďže nemal peniaze, tak s tým súhlasil a ešte v ten deň išli spolu k notárke, kde podpísal, že bude jediným konateľom spoločnosti so sídlom na jeho adrese trvalého bydliska. Doklady k spoločnosti a ani jej účtovníctvo mu nikdy neboli predložené, tieto neprevzal a nevlastnil ani pečiatku. Vedel iba, že predchádzajúcim majiteľom spoločnosti K.F.Oil bol S. E.. Žiadne faktúry nevypisoval a ani nepodpisoval a vyjadril sa, že na žiadnej faktúre a ani príjmových pokladničných a výdavkových pokladničných blokoch nie sú jeho podpisy. Celé to spravil len pre peniaze.
Svedok Q. N. na hlavnom pojednávaní dňa 15.02.2012 ku skutku vypovedal, že z obžalovaných pozná len S. E., pracoval v Galante na čerpacej stanici. V tom období bol zamestnancom firmy Accord. Nepamätal si, odkiaľ a kam sa vozilo, vo firme bolo 6 vodičov, vozili podľa potreby. Vozil objemy podľa vozidla, na ktorom jazdil, teda vypustil presne to, čo mal napustené. Naftu vypúšťal do nadzemných nádrží, teda do benkalorov. Na doplňujúce otázky uviedol, že to, koľko do vozidla načerpal nafty, zistil skutočne až vtedy, keď ju vypustil, pretože naftu načerpávali ľudia z lode a on len kontroloval, aby neprišlo k preplneniu vozidla. Doklady o skutočnom objeme vypustenej nafty vyrazil merač na vozidle a tieto vždy odovzdával obsluhujúcemu personálu, jeden odovzdal na firme a ešte jeden ostával v aute, dával ich asi U. alebo Z.. Doklady o prečerpanom objeme nafty museli sedieť, pretože na firme mali generálne počítadlo. Z dôvodu, že si svedok pre odstup času na podrobnosti nepamätal, prečítal súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku jeho výpoveď zo dňa 28.05.2002 a zistil, že vykonával dopravu nafty aj do Nitry, do objektu vedľa diaľnice po pravej strane, kde ju vyčerpal do nadzemnej nádrže - benkaloru, ale aj do cisterny, ktorú poznal z E..
Z výpovedí svedkov R. O., E. O., G. Z., A. A., P.. R. C., N. N. Z. a P. L., ktoré súd na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2012 podľa § 211 odsek 1 Trestného poriadku, vyplynulo, že:
- svedok R. O. kupoval naftu od obžalovaného Z. a O., riadne za ňu zaplatil, mala pochádzať z Petrochemy Dubová, vozili mu to na cisternách a či mali aj nápis Avanti, si už nepamätal;
- svedok E. O. v júni 2001 kúpil od K. Aviu, s ktorou potom vykonával medzinárodnú dopravu; K. u neho na dvore domu parkoval svoju cisternu, na ktorej na požiadanie K. vykonal asi štyri prepravy nafty v septembri až novembri 2001, a to aj obžalovanému Z. do firmy AMG Nitra, kde ju vyčerpal do benkaloru; peniaze za naftu nikdy nepreberal, o pôvode nafty nič nevedel;
- svedok G. Z. pracoval ako vodič u A. K. na vozidle LIAZ, na ktorom viezol naftu do Kolárova, načerpával ju v prístave v Bratislave z ukrajinského tankera v mesiacoch júl až december 2001;
- svedok A. A. v roku 2001 pracoval ako vodič na vozidle LIAZ, autocisterne bielej farby, ktorého majiteľom bol P.. R. C.; niekedy v novembri bol v Bratislave v prístave načerpať naftu z kotviacej lode;
- svedok P.. R. C. potvrdil, že je majiteľom vozidla LIAZ, A. pre neho nikdy nepracoval, vozidlo mu nikdy nezveril a nevedel nič o preprave nafty;
- svedok N. N. Z. využil svoje právo dané mu v ustanovení § 100 odsek 2 Trestného poriadku a ku skutku nevypovedal a
- svedok P. L. ani jedného z obžalovaných nepoznal, na Slovensku neorganizoval žiadnu podnikateľskú činnosť, ani s naftou.
Zo znaleckého posudku č. 14/2007 a č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 znalcov Z.. G. N. a Z.. U. E., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2012 prečítaný postupom podľa § 211 odsek 4 Trestného poriadku súd zistil, že obžalovaný S. E. trpel v čase vyšetrenia depresívnou poruchou v dôsledku reakcie na životnú situáciu, vyvolanú po ataku na jeho osobu inou osobou, nejednalo sa však o ťažké a nevyliečiteľné ochorenie a pri správnej psychoterapii je možné ju zmierniť, či upraviť. Toto ochorenie nenarušilo u neho zdravý úsudok ani kontakt s realitou, bol schopný sa zúčastňovať súdneho pojednávania. Obžalovaný nikdy netrpel duševným ochorením, ktoré by malo vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to zápisnicu o domovej prehliadke a o predbežnom zaistení veci, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, výpisy z Obchodného registra a zo Živnostenského registra, zmluvy a ich dodatky, daňové priznania, správu z daňovej kontroly, faktúry, prepisy telefonických hovorov, správy o povesti obžalovaných a pripojený spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2T/3/2005 a Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/162/2010. Ako vyplynulo zo zápisnice o domovej prehliadke, táto bola vykonaná u obžalovaného S. E., kde sa nenašli žiadne doklady k podnikaniu. Podľa zápisnice o predbežnom zaistení veci, polícia u obžalovaného S. E. zaistila pečiatky K.F.Oil S. E., K.F.Oil, s.r.o. a PMK Slovakia, s.r.o. a u obžalovaného Z. pečiatku AMG B. Z.. Zo záznamov o prevádzke motorových vozidiel, patriacich spoločnosti ACORD, spol. s r.o., súd zistil, že tieto boli použité na prepravu nafty z Bratislavy z prístavu na rôzne miesta, viackrát aj do Nitry, a to v období od januára 2001do decembra 2001. Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.07.2001 medzi K.F.Oil, spol. s r.o., zastúpenej A. Z. ako predávajúcim a AMG, B. Z., zastúpenej B. Z. ako kupujúcim, sa títo dohodli na predaji motorovej nafty, pričom z čestných vyhlásení svedkov S. K., X. X., S. F. a R. O. vyplynulo, že všetky objednávky nafty boli skutočne aj realizované. Zo správy z daňovej kontroly, vykonanej u daňového subjektu - obžalovaného B. Z., súd zistil, že na základe faktúr č. 209, 211, 213, 215-216, 291, 293-294, 297, 299, 302, 308, 311, 320, 322 a 324 z roku 2001, vystavených všetkých na spoločnosť K.F.OIL, s.r.o. pre obžalovaného ako odberateľa nafty bolo celkovo objednaných 428.250 litrov v hodnote 11.483.679,80 Sk, z čoho 23 %-nej dani z pridanej hodnoty zodpovedala suma 2.147.354,80 Sk, pričom podľa zistení Daňového úradu Nitra II. v spolupráci s Daňovým úradom Galanta daňový subjekt zdaniteľné plnenie neprijal, platba za tovar nebola uskutočnená a daňový doklad nebol dodávateľom tovaru vyhotovený, v dôsledku čoho mala byť daň na vstupe znížená a tým nevznikol daňovému subjektu nárok na odpočet dane na vstupe tak, ako si daňový subjekt tento nárok uplatnil. O nezrealizovaní dodávky tovaru v zmysle jeho fakturácie poskytol dožiadanému Daňovému úradu Galanta informácie A. Z., konateľ K.F.Oil, s.r.o., ktorý nemal žiadnu vedomosť o vystavení citovaných faktúr, ani o ich účtovaní a ani o realizácii zdaniteľného plnenia, či jeho úhrade. Prepisy telefonických hovorov medzi obžalovanými a tiež svedkom O. K. obsahovali informácie najmä o úzkej a pravidelnej spolupráci obžalovaného R. O. a obžalovaného B. Z. pri predaji nafty, ďalej o tom,
že obaja boli prepojení najmä na hlavného sprostredkovateľa dodávok svedka O. K. a tiež o vyžadovaní plnenia si povinností zo strany obžalovaného R. O. voči obžalovanému S. E.. Zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2T/3/2005 súd zistil, že trestné konanie bolo vedené proti N. N. Z., P.. A. U. a P. L., O. K., N. F. a P.. B. O. pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona a iné, ktorí boli spod obžaloby oslobodení z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli trestne stíhaní a u N. F. a P.. B. O. preto, že nebolo dokázané, že skutky spáchali. Predmetom obžaloby v tejto veci bolo rozsiahle obvinenie aj z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru a trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označovanie tovaru. Zo správ o povesti a odpisov registra trestov (a pripojeného súdneho spisu z Okresného súdu Galanta) vyplynulo, že obžalovaný B. Z. nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska nebol vôbec hodnotený a v priestupkovom registri záznam nemá, na obžalovaného R. O. sa toho času hľadí akoby nebol odsúdený, ani on nebol z miesta bydliska bližšie hodnotený a v čase pred spáchaním prejednávaného skutku nebol priestupkovo prejednávaný a obžalovaný S. E. bol naposledy súdne trestaný v roku 2012 (predchádzajúce odsúdenia má toho času zahladené), Okresným súdom Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/162/2010, kedy mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné uložený peňažný trest vo výmere 600 eur, ktorý podľa poštovej poukážky už zaplatil; z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol, problémy v obci žiadne nemal, v priestupkovom registri záznam nemá.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby a že tento vykazuje znaky trestného činu, respektíve pomoci k trestnému činu, pretože obžalovaní B. Z. a R. O. svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a obžalovaný S. E. všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pomoci k trestnému činu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 10 odsek 1 písmeno c) k § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, a to tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.
Trestného činu skrátenia dane a poistného sa podľa § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona dopustí ten, kto v značnom rozsahu skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Skrátením dane je pritom potrebné rozumieť akékoľvek konanie, v dôsledku ktorého príslušný štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí páchateľovi daň v nižšej než zákonom určenej sume alebo ak k vyrubeniu dane vôbec nedôjde a skrátením dane je aj vylákanie daňovej výhody (R 4/1995).
Pokiaľ súd posudzoval skutok uvedený v obžalobe, vychádzal pri ustálení viny všetkých troch obžalovaných jednak z výpovede obžalovaného S. E. a jeho vlastného priznania, kedy tento už v prípravnom konaní samostatne a podrobne popísal spoluprácu so spoluobžalovanými B. Z. a R. O., uskutočnenú na základe ich vzájomnej dohody a za využitia, až zneužitia svedka A. Z. a sprostredkovane cez svedka Q. N. a súd tiež vychádzal zo správy z daňovej kontroly, vykonanej u obžalovaného B. Z. ako kontrolovaného daňového subjektu ako aj výpovedí svedkyne P.. Z. L. a svedkov A. Z. a Q. N., ktorí sa k podstatným skutočnostiam, týkajúcich sa skutku, vyjadrovali stále rovnako od začatia trestného stíhania a potvrdzovali tak vinu obžalovaných na spáchaní skutku. Vo vzťahu k výpovedi obžalovaného S. E. a k uvedeným svedeckým výpovediam nemal súd žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti. Hoci všetci obžalovaní spáchanie skutku popreli, všetkých ich jednoznačne usvedčoval spoluobžalovaný S. E., vrátane seba samého. Tento v prípravnom konaní spáchanie skutku sám priznal a vysvetlil, že medzi ním a spoluobžalovanými bola vzájomná dohoda ohľadne toho, že im ako bývalý konateľ spoločnosti K.F.Oil, spol. s r.o. prisľúbil zabezpečenie daňových dokladov, konkrétne príjmových a výdavkových pokladničných blokov a faktúr, ktoré sa týkali dodania motorovej nafty z tejto spoločnosti napriek tomu, že k jej skutočnému dodaniu v zmysle týchto dokladov nikdy nedošlo a že to pre spoluobžalovaných zabezpečoval prostredníctvom svedka A. Z., ktorému s pomocou svedka Q. N. odovzdal spoločnosť K.F.Oil, spol. s r.o. a ako konateľ v nej už nefiguroval v období, ktoré bolo na
daňových dokladoch uvedené. Obaja spoluobžalovaní mu za túto pomoc sľúbili finančnú odmenu, a to vo výške 0,20 halierov za liter nafty.
Obžalovaný ďalej v prípravnom konaní poskytol vyšetrovateľovi dobrovoľne a iniciatívne aj text písaný vlastnou rukou (č. l. 123 a 124), kde opätovne popisuje detaily skutku, dôvody a spôsob svojho konania a svoje konanie ľutuje.
Tejto výpovednej verzii v plnom rozsahu korešpondujú aj výsledky daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Nitra II. spoločne s výpoveďou daňovej kontrolórky svedkyne P.. Z. L., obsahujúce presné pomenovanie a taxatívny výpočet faktúr a daňových dokladov, ktoré sa týkali nikdy neuskutočnených zdaniteľných plnení, tvoriacich podklad pre nárok na uplatnenie odpočtu DPH. Skutočnosť, že obžalovaný S. E. neskôr odvolal túto doznávajúcu výpoveď a uvádzal, že bol k nej donútený (respektíve, že ju urobil pod nátlakom a pod vplyvom silných liekov, navyše v neprítomnosti obhajcu), vyhodnotil súd ako neodôvodnenú a výslovne účelovú zmenu výpovede, ku ktorej sa obžalovaný uchýlil celkom zreteľne bez akéhokoľvek logického vysvetlenia. V tejto súvislosti vzal súd do úvahy, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o nezákonnosti získania tejto výpovede a na dôvažok, súd túto výpoveď s poukazom na výpovede svedkov A. Z. a Q. N. považoval jednoznačne za pravdivú, pretože obsahovo si tieto výpovede korešpondovali a nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že by tieto tri osoby boli akýmkoľvek spôsobom vopred na ich obsahu dohodnuté, respektíve že by mali dôvod a možnosť si vypovedané skutočnosti nezávisle od seba zhodne vymyslieť. Zo žiadneho právne relevantného dôkazu, spôsobilého objektívnym spôsobom čo i len narušiť záver o zákonnosti postupu vyšetrovateľa, nevyplynulo, že by bol obžalovaný S. E. k výpovedi donucovaný, alebo že by túto neurobil spontánne. Na tom nič nemení ani fakt, že v roku 2007 (šesť rokov po skutku) podľa znaleckého posudku psychiatrov preukázateľne trpel depresívnou poruchou.
Okrem toho, výpovedná verzia obžalovaného S. E. bola v časti opísania zabezpečovania dokladov k predaju nafty logicky a zároveň bezpečne potvrdená nielen výpoveďami svedkov A. Z. a Q. N., ale aj listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou medzi spoločnosťami K.F.Oil, spol. s r.o., za ktorú už v čase jej podpisu konal svedok A. Z., správou o daňovej kontrole (protokolom) a prepismi telefonických hovorov medzi ním a spoluobžalovaným R. O..
Pokiaľ sa súd zaoberal výpoveďami celého radu svedkov, ktorí v kritickom čase vykonávali vodičov vozidiel nákladnej dopravy (cisterny a iné), či predajcov pohonných hmôt, dospel k záveru, že žiadny z týchto svedkov nevedel uviesť nič relevantné k samotnému skutku a ich výpovede ani neboli spôsobilé ovplyvniť záver súdu o zavinenom konaní obžalovaných. Ako už súd skôr uviedol, konanie, ktoré viedlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona sa týkalo realizovania vzájomnej dohody medzi spoluobžalovanými ohľadne vyrobenia fiktívnych faktúr na fiktívne odobraté a následne fiktívne predané množstvá nafty, pričom v konaní nebolo rozhodujúce, že obžalovaný B. Z. naftu preberal a ďalej predával aj skutočne, či už od HPJ Makov, N. N. Z. alebo O. K., o čom svedčal celý rad svedeckých výpovedí, najmä vodičov, ktorí naftu takto obžalovaným dodávali a tiež listinné dôkazy (záznamy o prevádzke jednotlivých vozidiel). Kľúčové boli faktúry označené vo výrokovej časti rozsudku, ktoré boli preukázateľne vystavené bez toho, že by prišlo k zrealizovaniu obchodných transakcií, realizáciu ktorých mali vystavené faktúry deklarovať.
V tejto súvislosti nepredstavoval žiadnu právne relevantnú skutočnosť ani oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/3/2005, kde boli trestne stíhané viaceré osoby, ktoré boli v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení svedkov, nakoľko táto trestná vec nijako nesúvisela s tým konaním obžalovaných, ktoré po objektívnej stránke naplnilo skutkovú podstatu zažalovaného trestného činu.
Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a konanie obžalovaných B. Z. a R. O. vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa § 4 písmeno a) Trestného zákona, keď títo chceli svojim konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom (záujem štátu na správnom vymeraní dane), pretože podľa názoru súdu s prípadným spôsobením následku neboli len uzrozumení, ale boli si v plnom rozsahu vedomí následku ich konania a chceli spáchať tento osobitný prípad podvodu voči štátu, s cieľom získať z toho finančný profit. Veľmi dobre vedeli, čo majú v úmysle spraviť a čo chcú dosiahnuť, čo nepochybne vyplýva zo spôsobu, akým sa skutku dopustili. Obžalovaný S. E. konal podľa názoru súdu v nepriamom úmysle podľa § 4 písmeno b) Trestného zákona,
kedy si bol vedomý, že zadovážením fiktívnych daňových dokladov pre spoluobžalovaných môže porušiť alebo ohroziť záujme chránený Trestným zákonom a pre prípad, že také porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený, pretože ako podnikateľ dlhší čas vykonávajúci podnikateľskú činnosť musel vedieť o zneužiteľnosti fiktívnych daňových dokladov, robil tak s cieľom zabezpečiť sebe finančný prospech a na základe informácií od spoluobžalovaného R. O..
Všetci traja obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty svojim konaním spočívajúcim vo vylákaní daňovej výhody, z toho obžalovaní B. Z. a R. O. predstierajúc nákup a predaj nafty, ktorá im nikdy nebola dodaná od spoločnosti K.F.Oil, spol. s r.o. v objemoch a v dňoch, ktoré boli uvedené na jednotlivých fiktívnych faktúrach a obžalovaný S. E. zabezpečiac predmetné fiktívne doklady, si v období mesiacov júl až december 2001 neoprávnene uplatnili na vstupe 23 % daň z pridanej hodnoty, a to celkovo v sume 2.147.354,80 Sk, teda v zmysle § 89 odsek 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v hodnote, ktorá zodpovedala škode v značnom rozsahu (prevyšovala najmenej stonásobok najnižšej mesačnej mzdy - 440.000,- Sk). Stupeň nebezpečnosti konania obžalovaných pre spoločnosť bol určený spôsobom vykonania činu, výškou spôsobenej škody a u obžalovaných B. Z. a R. O. zvýšený tým, že konali v priamom úmysle.
Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade nebol Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov pre páchateľov priaznivejší, pretože v zmysle jeho ustanovenia § 276 odsek 2 písmeno d) je možné páchateľa potrestať odňatím slobody na štyri roky až na desať rokov, zatiaľ čo v zmysle Trestného zákona účinného do 31.12.2006 (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) bola sadzba stanovená za spáchanie tohto trestného činu v značnom rozsahu výmerou na tri roky až desať rokov. Ani po prepočte neoprávnene uplatnenej sumy na menu aktuálne platnú na území Slovenskej republiky (Euro), by sa obžalovaní nedostali do situácie, v ktorej by bol Trestný zákon s účinnosťou od 01.01.2006 pre nich priaznivejší, pretože suma 2.147.354,80 Sk zodpovedá sume 71.279,12 eura a táto v zmysle ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá značnej škode.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd z okolností rozhodujúcich pre určenie jeho druhu a výmery v zmysle § 23 odsek 1 a § 31 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty, zohľadniac pri tom všetky tieto kritériá. Súd tak náležite prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (teda na význam chráneného záujmu, dotknutého činom; spôsob vykonania činu; jeho následok; okolnosti, za akých bol čin spáchaný; osoby páchateľov; mieru ich zavinenia a ich pohnútku), na možnosť nápravy a pomery páchateľov a na mieru konania, akou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného čin.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy u všetkých troch obžalovaných, že v čase pred spáchaním skutku viedli riadny život a že ani u jedného z nich sa nevyskytla žiadna priťažujúca okolnosť, pričom zároveň súd nevyhnutne prihliadol na to, že k vyhláseniu odcudzujúceho rozsudku prišlo s výrazným časovým odstupom od spáchania skutku, za čo v podstate žiadny z obžalovaných nezodpovedal, pretože ani jeden z nich túto okolnosť nezavinil. Keďže k rozhodnutiu vo veci samej prišlo zjavne z objektívnych dôvodov až po viac ako desiatich rokoch od skutku (určovanie príslušnosti súdu a trikrát zmenené zloženie senátu v dôsledku zmeny v rozvrhu práce na súde prvého stupňa ako aj úmrtie člena senátu po už rozsiahlo vykonanom dokazovaní), považoval súd za dôvodné použitie ustanovenia § 40 Trestného zákona, kedy ukladal obžalovaným tresty mimoriadne znížené pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda pod tri roky. Tento postup potom umožnil súdu ukladať obžalovaným tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, pretože vzhľadom na už vyššie rozpísaný dôvod ako aj s prihliadnutím na to, že tresty uložené obžalovaným vo vyššej výmere (teda v zákonom určenej) by boli pre nich podľa názoru súdu neprimerane prísne a ich osobné pomery dávali predpoklad, že účel trestu bude u každého z nich možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto obžalovaným B. Z. a R. O. uložil súd tresty odňatia slobody vo výmere na jeden rok, s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov a obžalovanému S. E. trest odňatia slobody vo výmere na šesť mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka, a to s presvedčením, že ako z hľadiska individuálnej, tak aj z hľadiska generálnej prevencie, sú tieto dostatočné, zákonné a spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 (ôsmych) dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.