Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-7-2023.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou v trestnej veci obžalovaného J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. č. XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2023 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. C. nar. XX.XX.XXXX v U., trvalo bytom M. XX,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 20.08.2021 v čase o 21.15 h viedol osobné motorové vozidlo zn. F. G., ev. č.: PE-XXXDl, bielej farby, po štátnej ceste II/503, v smere von z mesta Malacky na obec Pernek, kde na 64,3 km mimo obce vchádzal do odbočovacieho pruhu na diaľnicu D2 smer Bratislava, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho nespozoroval poškodeného cyklistu I. P., ktorý jazdil po pravom kraji vozovky a pravou prednou časťou svojho motorového vozidla narazil do zadnej časti bicykla, následkom čoho poškodený I. P. spadol z bicykla na zem, čím obvinený svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c) a § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, následkom čoho poškodený I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U., B. XX/XX utrpel ťažký úraz a to zlomeninu pravej stehennej kosti a zlomeninu pravého lumbar stavca s dobou liečenia nad 42 dní,
t e d a
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia a uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, škodu vo výške 2 771,70 EUR,
- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, a.s., so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30807484, škodu vo výške 6 330,90 EUR.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodený I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XX/ XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 06.02.2023 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1Pv 285/21/1106-31 na obžalovaného J. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný J. C. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a uplatnených nárokoch na náhradu škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča, , listinnými dokladmi k uplatneným nárokom na náhradu škody.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného J. C. súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá ani žiaden záznam v lustrácii systému AVÍZO. V ústrednej evidencie priestupkov má obžalovaný 2 záznamy, za drobné priestupky spáchané na úseku dopravy, za ktoré mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 50 EUR a 10 EUR. V čase spáchania skutku bol obžalovaný riadne zamestnaný, jeho pracovný pomer trvá viac ako 17 rokov, je živiteľom rodiny, na jeho výživu sú odkázané 2 maloleté deti.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523157'&ucin-k- dni='30.12.9999'> závažnejším spôsobom konania.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona - tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, nakoľko pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a taktiež, že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného nebola vzhliadnutá. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Prokuratúra sa domáhala uloženia primeraného podmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí jeden až päť rokov. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne. V tomto kontexte súd uvádza, že pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd ďalej prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom na nezistenie priťažujúcich okolností a s prihliadnutím na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, ako i s prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), bol súd toho názoru, že pôsobiť na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd bol toho názoru, že účel trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú teda splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Takýto trest podľa názoru súdu v plnej miere zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný pred skutkom, ako aj po ňom viedol a vedie riadny život, v prípade spáchanej trestnej činnosti sa v jeho prípade jedná o evidentný exces z vedenia inak riadneho života, za ktorý prijal všetky následky spojené so spáchaným skutkom, vrátane úprimnej ľútosti za daný skutok . Súd je presvedčený, že takto uložený trest je pre obžalovaného dostatočný, primeraný a adekvátny. Z osobného kontaktu s obžalovaným na hlavnom pojednávaní navyše bolo pre súd zjavné, že tento si zreteľne uvedomuje dosah svojej chyby na svoj ďalší osobný ako aj pracovný život a že skutku úprimne ľutuje. Práve i s prihliadnutím i na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. takýto druh trestu spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov bol primeraným trestom a je tak prejavom zásady humanity, pomocnej úlohy trestnej represie, má výchovný charakter a umožňuje individualizáciu v prístupe súdu k trestaniu. Vzhľadom na povahu spáchania trestného skutku takýto druh trestu dostatočne postihne obžalovaného a súčasne ho motivuje k vedeniu riadneho života a zároveň tento je i prínosom pre spoločnosť. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa generálno-prevenčnú funkciu, pretože je spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti.
Zároveň bolo vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa. Predmetný trest korešponduje i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. výmera a druh trestu nie sú neprimerane mierne práve s prihliadnutím na § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Naviac súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní jeden rok. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere jeden rok, čo je opätovne na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby (upravená sadzba 1 až 7 rokov, sadzba upravená z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností). Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave.
Súd rozhodol aj o nároku na náhradu škody poškodených spoločností tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, a.s, ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal súd preukázanú listinnými dôkazmi, preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v takejto uplatnenej výške. Nakoľko poškodený I. P. uplatnil nárok na náhradu škody, pričom pre určenie výšky škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby predmetného trestného konania, súd poškodeného I. P. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)