Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-388-2011.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/388/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika, zastúpená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellová 2, 821 02 Bratislava, IČO: 30 796 482, pobočka Banská Bystrica, Wolkerova 34, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému Ľ. G., J.. XX. XX. XXXX, G. S. XX, XXX XX G. G., Š. Q. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 40,00 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Liborom Samecom so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Košická 6, 821 09 Bratislava, pod spis. zn. EX 131/11, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 38,59 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 40,00 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č.k. PP 601/01464/2009 zo dňa 22. 01. 2010.
Poverením č. 5601 075786 zo dňa 10. 01. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Libora Sameca so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Košická 6, 821 09 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 131/11.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 05. 03. 2012, súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného zo dňa 27. 02. 2012, označené ako „Odvolanie“.
Povinný v podaní zo dňa 27. 02. 2012, označenom ako „Odvolanie“, uviedol, že pohľadávku vo výške 40,00 eur zaplatil ešte dňa 07. 11. 2011. K predmetnému podaniu povinný pripojil aj fotokópiu dokladu o úhrade (poštový poukaz na účet) sumy 40,00 eur adresátovi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica zo dňa 07. 11. 2012.
K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinný uloženú pokutu vo výške 40,00 eur uhradil dňa 07. 11. 2012, teda až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 27. 01. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu dňa 07. 11. 2011, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení povinného a oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to splnením zo strany povinného po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd na tomto mieste konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy nie je potrebné, aby o námietkach povinného rozhodoval samostatným uznesením, a to napríklad v prípade, že súdny exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie v zmysle § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcií, pred rozhodnutím o nich, k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, nevydával samostatné rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 61,99 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne na základe toho, že povinný do začatia exekučného konania dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Odmeňovanie súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravuje ust. § 14 až 16 vyhlášky, preto súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 23,40 eura za poštovné. Súd v tejto súvislosti uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V predloženom exekučnom spise sa nachádza len jedna doručenka z doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, a to povinnému. Čo sa týka poštovného za „súčinnosť - daňový úrad“ a „súčinnosť - dopravný inšpektorát“, súd uvádza, že v predloženom exekučnom spise sa žiadosti o súčinnosť vôbec nenachádzajú.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 5,40 eura za poštovné.
Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 38,59 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura a hotové výdavky predstavujú 5,40 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.