Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7C-47-2023.pdf
PDF · 102 KB
Case nature
Subarea
7C/47/2023
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Karin Bílou, advokátkou so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.08.2023, doručeného súdu dňa 31.08.2023, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne zo dňa 30.08.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala voči žalovanému dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX ktorým požadovala, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
,,Súd vylučuje žalovaného D. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. zo spoločného užívania nájomného bytu manželmi, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa v Bytovke so súp. č. XXXX, orientačným číslom č. XX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie: C., Obec: C., Okres: C..
Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%.“
2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že je spolu so žalovaným spoločnou nájomníčkou bytu č. XX E. F. A. XXXX/XX, XXX XX C.. Tento byt je vo výlučnom vlastníctve Mesta C., ktorý sa nachádza v stavbe evidovanej ako G. so súp. č. XXXX a orientačným číslom č. XX. Bytovka, v ktorej sa predmetný byt nachádza je postavená na parcele č. XXXX/XX, LV č.: XXXX, evidovaná v katastrálnom území: C., H.: C., Okres: C.. Nájomný byt donedávna užívali spoločne /do XX.XX.XXXX/ ako spoloční nájomcovia na základe Zmluvy o nájme bytu č. XXX/XXXX/XXXX, a to s účinnosťou v zmysle tejto nájomnej zmluvy odo dňa XX.XX.XXXX. Následne bola stranami sporu a Mestom C. dňa XX.XX.XXXX uzavretá ďalšia Nájomná zmluva č. XXX/XXXX/XXXX, podľa ktorej je nájom predmetného nájomného bytu dojednaný na dobu určitú, a to do XX.XX.XXXX. Jedná sa o 3- izbový E. byt.
V ďalšom uviedla, že so žalovaným po pretrvávajúcich partnerských rozporoch a opakovaných neutíchajúcich konfliktoch rozišla, pričom žalovaný po poslednej spoločnej hádke odišiel dňa XX.XX.XXXX z tohto spoločného nájomného bytu. Ona nemala vôbec vedomosť, kde sa žalovaný – manžel nachádza, predpokladala že býva u svojich rodičov vo I. E. J..
Dňa XX.XX.XXXX podala na Okresný súd C. návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k ich spoločnému maloletému dieťaťu K.. Konanie je vedené na OS Humenné pod sp.zn.: XX/XXX/ XXXX, pričom prvé pojednávanie vo veci je nariadené na deň XX.XX.XXXX. Zároveň podala návrh na
nariadenie NO vo veci platenia nevyhnutej vyživovacej povinnosti žalovaným pre jej maloletú dcéru. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo informatívne stretnutie rodičov vo veci úpravy práv a povinností voči mal. dieťaťu K., kde súd schválil Rozsudkom rodičovskú dohodu a upravil vyživovaciu povinnosť ako aj styk otca s maloletou K.. Dieťa bolo do skončenia konania o rozvod manželov zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti, konanie bolo vedené na OS Humenné pod sp.zn.: XX/XXX/XXXX, Rozsudok právoplatný a vykonateľný dňom XX.XX.XXXX. Na tomto informatívnom stretnutí konanom dňa XX.XX.XXXX na OS Humenné žalovaný potvrdil, že býva v rodičovskom byte vo I. E. J., nakoľko po hádke s manželkou opustil predmetný nájomný byt v C..
V ďalšom uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný opätovne dostavil do predmetného nájomného bytu, vyvŕtal a vymenil spolu so svojím otcom zámok na dverách tohto bytu s odôvodnením, že má tam evidovaný trvalý pobyt a je oprávnený ho aj naďalej užívať. Pred touto skutočnosťou ona z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť vymenila zámok na dverách predmetného nájomného bytu, nakoľko manžel ju neustále hlavne psychicky prenasledoval, o čom svedčí aj podané trestné oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX. Je evidentné, že žalovaný tak urobil hlavne z dôvodu nespokojnosti s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko nesúhlasí s ich rozvodom ako aj so zverením ich spoločného dieťaťa do jej starostlivosti. Dňa XX.XX.XXXX podala na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu neustáleho fyzického, ale najmä psychického prenasledovania a útokov. Z jej výpovede o podaní trestného oznámenia vyplýva, že žalovaný jej v čase, kedy sa nenachádzal v tomto byte, nepretržite vypisuje sms správy, obťažuje ju, kontroluje ju, klope jej neustále na dvere ich nájomného bytu. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k ich maloletej dcére má žalovaný vymedzený styk s dcérou, avšak túto dohodu rodičov nerešpektuje, vyvíja na navrhovateľku rôzne psychické tlaky. Ona sa ho bojí, nakoľko sa domnieva, že nie je psychicky úplne v poriadku.
Poukázala, že z tohto trestného oznámenia ďalej vyplýva, že ona ho do bytu už nechce vpustiť, nakoľko je agresívny a to najmä z dôvodu jeho častého užívania alkoholických nápojov. Po výmene zámku na dverách žalovaným dňa XX.XX.XXXX, podal je otec L. M. N. na OO PZ Humenné oznámenie o spáchaní priestupku v zmysle § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, nakoľko pôvodný zámok zakúpil on a došlo k jeho poškodeniu žalovaným, ktorý ho dňa XX.XX.XXXX násilne vyvŕtal. Otec v tomto oznámení zo dňa XX.XX.XXXX takisto uviedol a potvrdil, že žalovaný sa odsťahoval zo spoločného nájomného bytu – opustil spoločné bydlisko ešte v mesiaci jún 2023 (XX.XX.XXXX) a jeho ona mala z neho neustály strach, nakoľko je v rozvodovom konaní so žalovaným.
Na základe týchto skutočností a z dôvodu obavy o svoje zdravie a zdravie svojho dieťaťa (nielen psychické ale už aj hrozby fyzických útokov žalovaného v čase keď je v stave podnapitosti), bola po výmene tohto zámku žalovaným dňa XX.XX.XXXX na dverách ich spoločného nájomného bytu nakoniec nútená nedobrovoľne opustiť tento ich spoločný nájomný byt, a to spoločne so svojou maloletou dcérou a dočasne sa presťahovať k rodičom O. a L. M. N., a to na adresu na ul. N. XX, XXX XX C.. Žalovaný pritom sám nepretržite obýva po výmene zámkov v predmetnom nájomnom byte tento 3- izbový byt, a to odo dňa XX.XX.XXXX nepretržite. Pri poslednom odovzdávaní dieťaťa, v nadväznosti na Rozsudok OS Humenné zo dňa XX.XX.XXXX, bola pri tomto odovzdávaní dieťaťa prítomná aj stará matka maloletej K., ktorá videla ako žalovaný po ústnom rozhovore s ňou jej vykrútil ruku za chrbát a nebol schopný s ňou v kľude komunikovať ani ohľadne výkonu starostlivosti o ich maloletú dcéru.
Na záver uviedla, že nakoľko nájomná zmluva na predmetný byt bola uzavretá medzi Mestom C. spoločne v roku 2021 ako manželmi, nie je možné bez dohody medzi manželmi ukončiť tento nájomný vzťah a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode ich manželstva. Vzhľadom na predchádzajúce sa správanie žalovaného ani po právoplatnom skončení konania o rozvod manželstva nie je predpoklad, že dôjde k dohode medzi bývalými manželmi a dohodnú sa na ďalšom užívaní tohto nájomného bytu. Na základe vyššie popísaných skutočností je nevyhnutné súdom poskytnúť ochranu jej práv a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k ich mal. dieťaťu vedené na OS Humenné, pod. sp. zn.: XX/XXX/XXXX a následne aj rozhodnutí súdu o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi na základe podaného návrhu, v prípade ak nedôjde k dohode medzi bývalými manželmi. S vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že ďalšie spolužitie so žalovaným v tomto spoločnom nájomnom byte je neznesiteľné.
3. Z pripojenej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ Humenné vyplýva, že žalobkyňa vo veci uviedla, že na adrese trvalého pobytu na SNP 57
v Humennom bývala do 14.06.2023 spolu s odporcom a ich štvorročnou dcérou. Jej manžel odišiel bývať do I. E. J. k mame. Odišiel, lebo ho vyhodila, lebo sa správal agresívne a sa ho bála. Uviedla, že manžel ju nikdy fyzicky nenapadol a ani dcéru. Z jeho strany išlo o psychické útoky ako nadávky a to sa dialo najmä vtedy, keď bol opitý, čo bolo 2-3 krát do týždňa. Odkedy odišiel, tak ju kontroluje, sleduje, klope na dvere. On je spolunájomcom ich mestského bytu. Ona ho do bytu nechce pustiť, lebo sa bojí o seba a o dcéru. Do bytu chce chodiť za dcérou. Dva dni potom ako ho vyhodila, h do bytu pustila a on nechcel odísť. Vtedy vznikol konflikt medzi ním a jej otcom, preto aj on podal trestné oznámenie. Bol na jej otca agresívny, nepobili sa, iba sa hádali. Odvtedy jej vypisuje, kde je, čo robí, vyvoláva jej 10-15 krát denne. Písal jej na messenger, tam ho zablokovala, teraz jej posiela SMS. V nich sa jej vyhrážal, že ju zničí, že jej vezme malú a že spraví z nej pred súdom štetku.
V ďalšom uviedla, že po odchode manžela podala na súd návrh, dcéra bola zverená do jej starostlivosti a manžel má právo sa s ňou stretávať v určených časoch. To je spôsobuje problémy. On bez ohlásenia príde klopať na dvere a žiada dcéru. Ona s ním teda išla s dcérou vonku, lebo sa bála, že ju unesie. To bolo dňa XX.XX.XXXX. Nedošlo vtedy medzi nimi k žiadnemu konfliktu. Len na ňu robil tlaky, prehováral ju, aby sa k nemu vrátila, aby začali opäť spolu fungovať ako rodina. Ona je však definitívne rozhodnutá, že sa k nemu nevráti, bojí sa ho, je to psychopat. Prenasleduje ju aj autom. Stále ho vidí v blízkosti jej bytu. Podala už aj návrh na rozvod a obáva sa reakcie manžela. Jeho agresivitu vyvoláva jeho žiarlivosť, ona ho však nepodviedla, no on jej neverí.
4. Podľa záznamu o podaní trestného oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, pán M. N. podal na Okresnom riaditeľstve PZ v Humennom oznámenie o priestupku proti majetku na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX mu o XX.XX hod. telefonovala dcéra A. B., že D. B. rozvŕtal zámok na byte na adrese A. P. XX I. C., kde obidvaja majú užívacie právo na základe zmluvy, byt je vo vlastníctve mesta C.. Uviedol, že dcéra je v rozvodovom konaní a jej manžel s ňou nebýva okolo dvoch mesiacov. Rozvŕtaný zámok je jeho vlastníctvom, zakúpil ho dňa XX.XX.XXXX a dcéra si ho dala odborne namontovať.
5. Matka žalobkyne p. O. N. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že bola viackrát svedkom konfliktných situácií, ktoré vznikli pred a tiež poo podaní návrhu na rozvod manželstva jej dcéry. Pán D. B. často požíva alkoholické nápoje, nevie sa kontrolovať, psychicky útočí a tlačí na jej dcéru. Dňa XX.XX.XXXX zať vymenil zámok na dverách isch spoločného nájomného bytu a dcéra sa musela aj s maloletou K. presťahovať do ich bytu. Tam zdieľa jednu izbu s bratom A.. Maloletá K. nemá potrebný priestor a súkromie. Výmenou zámku na dverách zať znemožnil jej dcére a vnučke ďalšie užívanie bytu. Dcéra má s manžela neustále strach a nechce byť v jeho prítomnosti sama, nakoľko sa obáva jeho nepredvídateľných reakcií.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
9. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
11. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a
tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.
Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa neosvedčila predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobkyne.
V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobkyne, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobkyňa ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jej práv. Chýbajúce osvedčenie bezprostredného ohrozenia práva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Žalovaný je spolu so žalobkyňou nájomcom bytu v C.. V súčasnej dobe sú v rozvodovom konaní. Majú spolu jedno dieťa – štvorročnú K., ktorá v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu na čas do rozhodnutia o rozvode, bola zverená do starostlivosti žalobkyne, pričom bol upravený aj styk žalovaného s maloletou a to tak, že sa o ňu stará každý druhý víkend a okrem toho sa s ňou môže stretávať kedykoľvek, podľa jeho rozhodnutia.
Potom ako žalovaný odišiel so s prenajatého bytu bývať k svojej mame do Vranova nad Topľou, nakoľko ho žalobkyňa z bytu vyhodila, následne žalobkyňa na prenajatom byte vymenila na vchodových dverách zámok. Keď to žalovaný zistil, urobil to isté a tiež zámok vymenil. Jednalo sa o reakciu žalovaného na konanie žalobkyne. Urobil to isté, čo urobila ona. V súčasnej dobe žiadna zo strán v predmetnom byte nebýva. Každý z nich žije u svojich rodičov.
14. Žalobkyňa žiadnym relevantným dôvodom nepreukázala, aby žalovaný sa voči nej dopustil fyzického násilia a tiež aby ju po psychickej stránke týral. Stav užívania alkoholických nápojov vo vyššej miere žalovaným nie je stavom aktuálne vzniknutým, žalovaný pred podaním návrhu užíval alkohol a v podnapitom stave 2-3 krát do týždňa prichádzal domov. To bolo príčinou hádok medzi stranami konania, kde v takomto stave žalovaný bol agresívnejší, žalobkyni nadával, avšak nikdy ju nenapadol a už vôbec nie ich dcéru. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa v konaní uviedla, vyplývajú iba z jej subjektívnych pocitov a obáv, avšak v konaní neosvedčila, že existuje reálna a bezprostredná hrozba zo strany žalovaného, na základe čoho by bolo možné jej návrhu vyhovieť. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdí, že žalovaný na ňu vykonáva tlaky, prehovára ju, aby sa k nemu vrátila a žili spolu, súd poukazuje, že takéto správanie žalovaného neznamená, že žalobkyňu psychicky týra, jedná sa o jeho pokus o záchranu manželstva.
Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického pohľadu najtypickejšími dôkazmi budú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia a podobne. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí teda vyplývať z listín súdu predložených, napr. z obsahu Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z., ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú.
15. Súd tiež poukazuje na znenie § 705a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Žalobkyňa sa týmto podaným návrhom snaží vylúčiť žalovaného z užívania spoločného prenajatého bytu a to iba na základe ňou uvádzaných skutkových tvrdení a bez vykonania dokazovania za účelom preukázania skutočného stavu veci a bez možnosti žalovaného sa k ňou tvrdeným skutočnostiam vyjadriť a zaujať stanovisko.
Súd je toho názoru, nakoľko žalobkyňa neosvedčila bezprostrednú hrozbu násilia voči nej zo strany žalovaného, nie je možné bez ďalšieho skúmania uspokojiť sa s jej nepreukázanými tvrdeniami a na ich základe obmedziť užívacie právo žalovaného. Zo strany žalobkyne nebola ani len čiastočne osvedčená existencia odôvodneného podozrenia z násilia a to predložením relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť, že jej telesná alebo duševná stránka vykazuje stopy psychického alebo fyzického násilia.
Po posúdení skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov žalobkyňou súd dospel k záveru, že zákonné podmienky na okamžité vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu splnené neboli. Nebola preukázaná okamžitá intenzita konfliktu a vôbec násilie žalovaného voči žalobkyni ako také, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu.
Žalobkyni nič nebráni podať žalobu vo veci samej, kde po vykonaní dokazovania súd si môže urobiť reálny obraz ohľadom relevantných skutočností vo vzťahu medzi ňou a žalovaným a meritórne vo veci rozhodnúť.
16. Súd tiež poukazuje, že aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku, je nevyhnutné aspoň osvedčiť násilné konanie žalovaného a to v takej intenzite, ktorá vyžaduje zásah zo strany súdu. Súd pri nariadení takto navrhovaného opatrenia okrem toho musí brať v úvahu aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručené aj žalovanému Ústavou Slovenskej republiky.
17. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. XXXX/XXX/ XXXX).
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a z uvedeného dôvodu ani návrh s prílohami žalovanému zaslaný nebol. Žalobkyňa v konaní bola neúspešná, nakoľko súd jej návrh zamietol. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).