Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-111-2012.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka J. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. B. XXXX/XX, S., t.č. bytom H. H. XX, A. a otec J. E., nar. X.X.XXXX, bytom H. č.XX, A. Q., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/62/2012-39 zo dňa 21.8.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 29.4.2010 č.k. 5C/44/2010-22 vo výroku o výživnom na maloletého M. E., nar. XX.X.XXXX tak, otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. E., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 125,- € mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 1.7.2012. Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.7.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 50,- € uhradí otec k rukám matky maloletého dieťaťa do 30.9.2012. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal zistenú zmenu pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, ako aj na strane maloletého dieťaťa, odôvodňujúcu zvýšenie výživného na mal. M.. Ťarcha starostlivosti o mal. M. spočíva na jeho matke, ktorá zabezpečuje všetky potreby. Maloletý M. od posledného rozhodovania súdu o výživnom je vekovo starší o cca 2 roky a výdavky na zabezpečovanie jeho potrieb stúpli v nadväznosti na túto skutočnosť (strava, oblečenie, obutie, výdavky spojené so školskou dochádzkou) v nadväznosti na výkon športovej činnosti maloletým - futbal, resp. v nadväznosti na výdavky spojené s trávením voľného času - kino, plávanie. Príjem matky od posledného rozhodovania súdu o výživnom poklesol zo sumy 620,37 € na sumu 283,38 € - čistá mzda za mesiac jún 2012 u zamestnávateľa Ing. Adriana Trangošová - ADRIA, Ružomberok. Medzi rodičmi maloletého došlo k vyporiadaniu BSM po rozvode manželstva na základe rozhodnutia súdu - uznesenie o schválení súdneho zmieru, pričom na základe tohto rozhodnutia matka nadobudla do vlastníctva byt, ktorý t.č. prenajíma, keď nájomné v hrubom predstavuje sumu 150,- € mesačne. Zároveň matka prebrala úver voči prvej stavebnej sporiteľni, ktorý spláca vo výške 81,33 € mesačne. Na vyrovnanie podielu sa zaviazala vyplatiť otcovi sumu 14.000,- €, čo bolo aj zrealizované prostredníctvom pôžičky matky od jej priateľa
E. H.. Matka spolu s mal. M. býva v spoločnej domácnosti s priateľom E. H. v jeho rodinnom dome a prispieva mu na výdavky na domácnosť v rozsahu jednej polovice. Okrem toho má výdavky na životnú poistku pre seba a pre maloletého syna, telefón a internet a tiež výdavky na lieky. Príjem otca od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa nezmenil. Je na takmer rovnakej úrovni, minimálna mzda, otec pracuje ako čašník, keď je reálny predpoklad doplnenia príjmu zo sprepitného. Súd akceptoval výdavky otca na bývanie v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v H. s jeho matkou, čo vyplynulo z čestného vyhlásenia I. E.. Na druhej strane však súd zohľadnil skutočnosť, že titulom vyporiadania BSM matka vyplatila otcovi sumu 14.000,- €, ktorá suma aktuálne predstavuje úspory otca, ktorý má bytovú situáciu poriešenú. Býva v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom veľkosti jednej štvrtiny: Súd zistil, že otec na výživu mal. M. riadne prispieva. Nad rámec súdom určeného výživného kupuje mal. M. darčeky na sviatky, resp. prispeje priamo k rukám maloletého. Stretávanie otca s maloletým však prebieha v obmedzenom rozsahu cca 1 krát za 3 mesiace, 1 alebo 2 dni. Zameškané zvýšené výživné vyčíslil v sume 50,- €, ktorú sumu je otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť k rukám matky v lehote do 30.9.2012. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť s tým, že bude ponechaná výška vyživovacej povinnosti v sume 100,- € mesačne. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že suma 100,- € mesačne zodpovedá súčasným nárokom maloletého. Maloletý M. má 13 rokov, nekončí povinnú školskú dochádzku a nie je v období dospievania. Je zrejmé, že nároky dieťaťa vo veku mal. M. sa výrazne nemenia v období jeho detstva v rozmedzí rokov 11 až 13. Každý z rodičov má prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jeho príjmy sa nezmenili, sú na úrovni minimálnej mzdy. Súd nemôže vyvodzovať závery z predpokladov a ničím nepodložených predpokladov (sprepitné). Matka maloletého nadobudla nehnuteľnosť v konaní o vyporiadanie BSM a z prenájmu takto získanej nehnuteľnosti má teraz dobrý biznis. Nebyť jeho matky, stal by sa bezdomovcom. Neobstojí tvrdenie a konštatovanie súdu, že na vyplatenie sumy 14.000,- € si musela vziať pôžičku od svojho druha a že ju musí teraz splácať. Celý návrh na zvýšenie výživného sa javí byť účelovým, s cieľom získať vyplatených 14.000,- € späť formou zvýšenia výživného a získania celej nehnuteľnosti po čase bezodplatne. Celkové mesačné príjmy matky maloletého sú vyššie ako u neho s poukazom na tú skutočnosť, že aj matka je povinná prispievať minimálne rovnakou sumou na výživu mal. M.. Momentálne žije len z príjmov zo závislej činnosti.
K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že od posledného určenia výživného sa zmenili životné potreby maloletého dieťaťa. Počas jedného kalendárneho roka sa zmenila výška maloletého o 11 cm, z čoho vyplýva, že maloletý potrebuje nové ošatenie a obuv. Maloleté dieťa vykonáva športovú činnosť, nakoľko navštevuje športovú triedu od 5. ročníka na želanie otca maloletého dieťaťa. Uvedená športová činnosť je veľmi finančne náročná pokiaľ ide o ošatenie, obuv a stravu.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa voči maloletému došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a taktiež došlo k zmene situácie na strane rodičov maloletého dieťaťa. U matky maloletého dieťaťa došlo k zníženiu finančného príjmu, otcovi maloletého dieťaťa sa príjem nezmenil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že pri určení vyživovacej povinnosti sa zohľadňuje aj osobná starostlivosť toho ktorého rodiča o maloleté dieťa, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal odôvodnenosť argumentácii otca maloletého dieťaťa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.