Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-75-2012.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci žalobcu: JUMAZ, s. r. o., so sídlom Oravská Jasenica č. 605, IČO: 44 247 729, právne zastúpený JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, IČO: 37 805 495, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 78,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 78,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 8.11.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.5.2012 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 78,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 8.11.2011 do zaplatenia a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2011 došlo ku škodovej udalosti - poškodeniu predného skla motorového vozidla ev. č. NO XXXAS odskočením kamienka od kolies motorového vozidla ev. č. S.-XXXS. Na motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená sa vzťahovala poistná zmluva na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretá so spoločnosťou Kooperatíva, a.s. Vienna Insurance Group. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje ako poisťovateľ škodcu pod č. 9556291385. Na základe predloženej faktúry č. 2011981 znejúcej na sumu 206,- Eur za opravu poškodeného motorového vozidla došlo zo strany žalovaného ako zmluvného poisťovateľa škodcu k vyplateniu náhrady škody vo výške 127,92 Eur.
Dňa 3.1.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky na náhradu škody z postupcu - M. X., T. XXX, T. ako poškodený pri dopravnej nehode, na postupníka spoločnosť JUMAZ, s.r.o.. Postúpená pohľadávka prestavuje rozdiel medzi výškou sumy z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla a vyplatenou sumou na náhradu škody zo strany poisťovne Kooperatíva. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 25.11.2011, kedy bol zároveň vyzvaný cestou právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy aj s príslušenstvom. Žalobca si zároveň uplatnil v konaní aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne v zmysle § 369 ods. 1 ObZ a § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
Právny zástupca žalobcu pred súdom v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Žalobca platne nadobudol pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu, ktorý spôsobil škodu a to poškodením predného skla motorového vozidla NO-XXXAS. Výška skutočnej škody je stanovená faktúrou za opravu č. fa. 2011981 vo výške 206,00 Eur. Žalovaným používaný termín
necertifikovaných opravcov nie je legálnym pojmom pričom zákon rozoznáva len tzv. autorizované a neautorizované servisy. V prejednávanom prípade došlo k oprave poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise, pričom zákonodarca vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. príloha č. 6 písm. c/ bod 2 vychádza pri stanovení výšky škody z priemerných cien autorizovaných opravovní k rozhodnému dátumu. Predložené cenové ponuky na opravu predného skla poškodeného motorového vozidla predložené autorizovanými servismi z konkrétneho regiónu jasne preukazujú výšku skutočnej škody, t. j. výšku nákladov na vrátenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Výška škody je absolútna veličina, ktorá nezávisí od servisu resp. opravcu, kde dôjde k oprave poškodenej veci, ale výlučne od rozsahu poškodenia a nákladov na vrátenie veci do pôvodného stavu. Skutočnosť, že si poškodený dokázal zaobstarať opravu poškodenej veci za nižšie náklady, ako sú náklady autorizovaných servisov, nemôže byť na ťarchu poškodeného. Výška škody na poškodenom motorovom vozidle, ktorá je stanovená faktúrou za opravu 2011981 je potom výškou skutočnej škody a postup žalovaného spočívajúci v krátení tejto škody je nezákonný a nesprávny.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise v čase rozhodovania a to: faktúrou č. 2011981 zo dňa 26.10.2011 na sumu 206,- Eur, splatná 9.11.2011, ktorou žalobca fakturoval výmenu autoskla na M. Y., ev. č. NO-XXXAS M. X., T. 346 (čl. 5), s oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.11.2011, ktorým poisťovateľ - Kooperatíva, a.s. Vienna Insurance Group oznámila poškodenému V. X. poistné plnenie vo výške 127,92 Eur a zároveň uviedol ako dôvod krátenia neprimerané náklady na opravu a poskytnuté plnenie podľa kalkulácie Audaglass (čl. 6), s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky 78,08 Eur zo dňa 31.1.2011 uzavretej medzi postupcom V. X. a spoločnosťou JUMAZ, s.r.o. Or. Jasenica - žalobcom (čl. 7), s výzvou žalobcu na zaplatenie (čl. 9), platobným rozkazom (čl. 11), s odporom proti platobnému rozkazu a jeho prílohami (čl. 12-16), s vyjadrením k podanému odporu (čl. 22), s dokladmi ohľadom zabezpečenia opravy po poistnej udalosti (čl. 28-33). Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Podľa vyhl. č. 492/ 2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, príloha č. 6 - postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel, písm. c/ bod 2. stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla sa náklady na opravu poškodenia sa rovnajú súčtu nákladov na opravárske práce, nákladov na materiál potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pri posudzovaní žalovaného prípadu súd dospel k záveru, že u žalovaného v 2/ rade (vodiča vozidla VW Polo v čase nehody) existujú všetky uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. U žalovaných v 1/ a 2/ rade však prichádza do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 ods. 1 OZ, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ide teda o prípad osobitnej zodpovednosti t.j. o objektívnu zodpovednosť, kde sa nevyžaduje zavinenie.
Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.
Pre určenie výšky škody na veci je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala čase poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia.
Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby poškodenému v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. Je preto potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať a porovnávať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonanej oprave poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých vynaložených prostriedkov nutných na obnovenie prevádzky motorového vozidla, teda pôvodného stavu. Táto zásada platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná v plnom rozsahu a na to určenou opravovňou. I tak je potrebné zvažovať, či cena resp. výška nákladov na opravu bola stanovená správne a či oprava smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Výšku náhrady, ktorá vyjadruje náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, je preto potrebné stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodnou udalosťou. Toto je možné len za predpokladu, že cena opravy bola na to oprávnenou a príslušnou organizáciou.
Podľa týchto zásad súd postupoval aj v tomto súdenom prípade, keď výška škody u poškodeného predstavovala sumu 206,- Eur, ktorú za opravu predného skla na motorovom vozidle vyfakturoval poškodenému žalobca faktúrou č. 2011981. Z takto vyfakturovanej sumy žalovaný ako zmluvný poisťovateľ škodcu vyplatil náhradu škody len vo výške 127,92 Eur. Rozdiel medzi fakturovanou sumou a poskytnutou náhradou od poisťovateľa (78,08 Eur) poškodený postúpil zmluvou o postúpení na žalobcu a predstavuje vlastne predmet tohto sporu medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca predsa nezavil stav, že jeho motorové vozidlo bolo poškodené a teda by bolo nespravodlivé od neho požadovať, aby zo svojho znášal časť nákladov na opätovné uvedenie svojho motorového vozidla do prevádzkyschopného stavu, teda výmenu poškodeného predného skla a to ešte za stavu, keď cena opravy zodpovedá postupu podľa prílohy č. 6 - postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel, písm. c/ bod 2. stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla, keď náklady na opravu poškodenia sa rovnajú súčtu nákladov na opravárske práce, nákladov na materiál potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla. Z toho dôvodu súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu vo výške 78,08 Eur.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobcovi so žalovanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od 8.11.2011, čo je dátum oznámenia žalovaného o výške poistného plnenia (krátenie vyfakturovanej náhrady), do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v celkovej sume 215,88 Eur, ktoré pozostávajú jednak z uhradeného súdne poplatku 16,50 Eur za podaný návrh, jednak z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 199,38 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách advokátov a to za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k podanému odporu zo strany žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012) po 16,60 Eur + 4x režijný paušál po 7,63 Eur + náhrada za stratu času za štyri polhodiny po 12,71 Eur + náhrada cestovných nákladov za cestu osobným motorovým vozidlom z Dolného Kubína do Námestova a späť na pojednávanie dňa 26.11.2012 v sume 19,58 Eur + 20%DPH = 33,23 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).