Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-307-2012.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/307/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou vo veci maloletého Š. J., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, U. a D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, U., t.č. L. XXX, D., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e maloletého Š. J., nar.XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Š.M. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým Š. každú stredu od 9:00 hod do 18:00 hod, každú kalendárnu párnu sobotu od 9:00 hod do 18:00 hod., každú kalendárnu nepárnu nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk pripraviť a matke styk umožniť a matka je povinná v uvedené dni a v uvedenom čase dieťa prevziať a po ukončení styku dieťa otcovi odovzdať pred jeho domom.
odôvodnenie:
Matka sa domáhala podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi Š.. Navrhla zveriť dieťa do svojej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 100,-€ mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že s manželom prerušili spolužitie dňa 22.10.2012, keď sa manžel odsťahoval do domácnosti svojich rodičov aj s maloletým Š.. Matka sa následne odsťahovala do domácnosti svojho druha. Pokúšala sa otca kontaktovať, aby jej odovzdal dieťa, avšak ten toto odmietol. Matka v návrhu ďalej poukazuje na to, že o dieťa sa doposiaľ starala a mal. Šimona v ničom nezanedbávala.
Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.11.2012, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s úpravou rodičovských práv a povinností tak, ako to navrhla matka. Navrhol zveriť dieťa do svojej starostlivosti.
Tvrdenia matky, že dieťa sa nachádza v jeho starostlivosti napriek jej nesúhlasu považuje za nepravdivé, nakoľko sama svojvoľne opustila spoločnú domácnosť a nejaví žiadny osobný záujem o dieťa. Je ľahkovážnej, nezodpovednej povahy, so sklonom k zábave a užívaniu si namiesto zodpovedných rodičovských povinností.
Otec vo svojom podaní ďalej rozpísal svoje pravidelné mesačné výdaje: dochádzka do zamestnania 80,- €, telefón 75,15 €, splátka úveru 82,29 €, ostatné bližšie nešpecifikované výdaje 62,56 €.
Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril po prešetrení pomerov v rodine dieťaťa. Vo svojej správe konštatoval, že obaja rodičia prejavujú vážny záujem o zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa. Obaja sa javia ako osobnostne spôsobilí zabezpečovať starostlivosť. Avšak vzhľadom na vek dieťaťa sa kolízny opatrovník priklonil k tomu, aby starostlivosť do budúcna zabezpečovala výlučne matka. Podľa názoru opatrovníka, otec neuviedol argumenty tak závažného charakteru, aby bolo nevyhnutné návrh matky zamietnuť a zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkyne, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, oboznámením sa s ďalšími predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu dieťaťa vydaného Matričným úradom mesta X. dňa 15.7.2011 súd zistil, že maloletý Š. J. sa narodil dňa XX.X.XXXX v X.. Jeho rodičmi sú D. J., nar. XX.X.XXXX a D. J., rod. I., nar. 18.1.1993.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine dieťaťa zo dňa 13.11.2012 bolo zistené, že matka žije v družnom pomere s p.E. D.. Menovaní obývajú 1-izbový byt. E..J. je na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Výdavky s vedením domácnosti uhrádza E..E., navrhovateľka mu na chod domácnosti momentálne neprispieva. Matka sa spolu so svojim druhom v krátkom čase presťahujú do nájomného bytu v X., kde bude mať vytvorené vhodnejšie podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. O obnovu spolužitia nemá záujem.
Otec žije v dvojpodlažnom rodinnom dome v obci U. spolu so svojimi rodičmi. Je zamestnaný ako mechanik nákladných automobilov. Jeho čistý priemerný mesačný príjem je 301 € ( preukázané opisom mzdového listu ). Počas šetrenia otec uviedol, že ak pracuje, so starostlivosťou mu pomáhajú jeho rodičia.
Z výpovede matky súd zistil, že jej 38.ročný druh je rozvedený, má tri deti, z toho jedno je ešte maloleté. Zo spoločnej domácnosti odišla, pretože ju z nej vyhodila matka, ktorá nesúhlasí s jej mimomanželským vzťahom. Obývajú 1 a pol izbový byt pozostávajúci z kuchyne, ktorá je spojená s obývačkou a spálne. Spálňu má k dispozícii druhov syn. Matka s druhom prespávajú v obývačke, pričom v najbližšej budúcnosti by sa chceli nasťahovať do väčšieho nájomného bytu v X., pričom matka predpokladá, že bude mať vytvorené vhodnejšie podmienky predovšetkým pre starostlivosť o maloletého syna Š.M.. V súčasnosti je bez príjmu, pretože príslušný ÚPSVaR jej pozastavil vyplácanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.
Z výpovede otca súd zistil, že matka sa dopustila manželskej nevery po druhýkrát. Podľa jeho názoru je matka nezodpovedná, neplní si svoje rodičovské povinnosti zodpovedne. Veľmi často navštevuje pohostinstvá a zábavné podniky, robila to v čase po skončení pracovnej zmeny, v neskorých nočných hodinách, ale aj počas rodičovskej dovolenky potom, čo sa otec vrátil z práce, dieťa mu odovzdala a odišla von s kamarátkami.
Poukázal nato, že syn matkinho druha, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti je zároveň matkiným bývalým spolužiakom.
Z výpovede otca súd ďalej zistil, že maloletý Š. vstáva ráno okolo 7.00 hod., spávať chodí okolo 20.00 hod - 20.30 hod. Na otca je podľa jeho vyjadrenia citovo naviazaný.
Z výpovede svedkyne N. I., starej matky zo strany matky, bolo zistené, že jej jediná dcéra si našla mimomanželskú známosť po druhýkrát, s čím svedkyňa od počiatku nesúhlasí. Svoju dcéru označila za nezodpovedného rodiča, pričom poukázala na časté neskoré nočné príchody domov zo zábavných podnikov, následné doobedňajšie vyspávanie, kvôli ktorého sa o dieťa musel ráno postarať otec
odchádzajúci do práce, ale aj časté odchody z domu s kamarátkami potom, čo sa so zaťom vrátili večer z práce domov. Svedkyňa potvrdila citovú naviazanosť dieťaťa na otca, ktorý sa o dieťa riadne a zodpovedne stará. Taktiež potvrdila tvrdenia matky, že otca opakovane telefonicky kontaktovala, čoho bola aj svedkyňou počas návštevy u svatovcov, no za dieťaťom osobne nikdy neprišla, napriek tomu, že jej v tom nebolo žiadnym spôsobom bránené.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi navrhol vzhľadom na výpovede rodičov a svedkyne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne ani sa spoločne nepodieľajú na starostlivosti o dieťa. Od prerušenia spolužitia je dieťa v osobnej starostlivosti otca a počas jeho práce sa o dieťa stará matka z otcovej strany. Matka sa o dieťa zaujímala len telefonicky, dieťa osobne nenavštívila, dôvodom čoho je podľa názoru súdu strach matky zo stretnutia s rodinou, ktorá ju rázne odsúdila za mimomanželský vzťah.
Vzhľadom na uvedené súd upravil rodičovské práva a povinnosti a to tak, že zveril maloletého Šimona do osobnej starostlivosti otca, ktorého zodpovedný rodičovský prístup je zárukou zdravého vývinu dieťaťa. V súčasnosti je schopný na rozdiel od matky poskytnúť dieťaťu stabilné rodinné prostredie aj za pomoci rodinných príslušníkov.
Svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že matka aj napriek materinskej láske, ktorá je v tomto prípade nesporná, nevie prevziať rodičovskú zodpovednosť, naďalej uprednostňuje spoločnosť priateľov a život, ktorý viedla pred uzavretím manželstva, čo je podľa názoru súdu dôsledok nedostatku veku, skúseností a predovšetkým nedostatočnej vyspelosti.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
Podľa § 2 písm c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vzhľadom k tomu, že matka je v súčasnosti nezamestnaná súd jej uložil povinnosť v zmysle citovaného § 62 ods. 3 Zákona o rodine, prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťaťa, čo od 1.7.2012 predstavuje sumu 26,65 € ( minimálna výška výživného ).
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Jedným zo základných práv rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosť je právo stretávať sa s dieťaťom. Súd pristúpil k úprave v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine a rozhodol tak, že umožnil matke stretávať sa s dieťaťom každú stredu od 9:00 hod do 18:00 hod, každú kalendárnu párnu sobotu od 9:00 hod do 18:00 hod., každú kalendárnu nepárnu nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk pripraviť a matke styk umožniť a matka je povinná v uvedené dni a v uvedenom čase dieťa prevziať a po ukončení styku dieťa otcovi odovzdať pred jeho domom.
V tejto súvislosti chce súd podotknúť, že len vzájomné pozitívne pôsobenie oboch rodičov v rámci výchovného procesu je zárukou riadneho vývoja dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy je okrem iného vytvárať podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to predovšetkým vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi.
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2012 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, otec a kolízny opatrovník sa vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.