Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/442/2008

Potvrdené rozhodnutím 9Co/411/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. J., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XXX/XX, XXX XX J., 2/. D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž.L. XXX/XX, XXX XX J., 3./ U. C., S.. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX/X, XXX XX J., 4./ M. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX/XXX, XXX XX J., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Caunerovou, advokátkou so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti odporcom: 1./ R. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX J., 2./ E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P.Á. XXXX/XX, XXX XX T. T., obaja odporcovia zastúpení JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie odporkyne 1./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 442/2008-221 zo dňa 26.novembra 2012 a na odvolanie odporkyne 1./ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 442/2008-255 zo dňa 25.marca 2013 v pomere hlasov 3:0 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a napadnuté uznesenie zo dňa 25.3.2013 č.k. 4 C 442/2008-255 p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1./, 2./, 3./, 4./ voči odporkyni 1./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. 2. D. 3. U., 4. M., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Caunerovou, advokátkou so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti odporcom: 1. R. 2. E. obaja odporcovia zastúpení JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre okres E., obec J., katastrálne územie J. ako pozemok parcely registra „E“ č. XXXX, orná pôda vo výmere 4827m2 patrí do dedičstva po zomrelej D., naposledy bytom J.. Odporkyňa v 1.rade je povinná nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku navrhovateľom trovy konania v sume 10.617,36 € na účet JUDr. Tatiany Caunerovej, advokátky, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Odporkyňa v 1.rade je povinná nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odporcovi v 2.rade náhradu trov konania v sume 2.946,64 €, na účet JUDr. Branislava Kahanca, advokáta.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2008 sa pôvodná navrhovateľka - D. domáhala pôvodne len voči odporkyni v 1. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku na parcele číslo XXXX, vedenej ako orná pôda o výmere 4827 m2 na liste vlastníctva č. XXXX . v obci J., katastrálne územie J.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že na základe uznesenia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave D 90/61 zo dňa 11.10.1961 zdedila vyššie opísaný pozemok po svojom otcovi R., ktorý predmetný pozemok nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe rozdeľovacej zmluvy zo dňa 23.03.1925.

Ako ďalej uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu - na základe dedičského rozhodnutia sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX v prospech odporkyne po zomrelom, ktorý nikdy nebol vlastníkom uvedeného pozemku. Chybou štátnych orgánov bola navrhovateľka zbavená vlastníckeho práva k predmetnej parcele číslo XXXX.

Predmetnú nehnuteľnosť po smrti svojho otca užívala a trvalo obrábala navrhovateľka s výnimkou socialistického užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Pred začatím konania vo veci samej, návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2010 požiadala navrhovateľka o súhlas so vstupom E. do konania ako odporcu v 2. rade a zároveň požiadala o rozšírenie návrhu na

začatie konania o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade je neplatná.

Návrh na vstup odporcu v 2. rade do konania a návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania navrhovateľka zdôvodnila tým, že po podaní návrhu došlo na základe darovacej zmluvy zapísanej pod R. právoplatnej dňa 14.10.2010 k prevodu vlastníckeho práva k pozemku na parcele číslo XXXX na odporcu napriek prebiehajúcemu sporu. Navrhovateľka uviedla, že má za to, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám.

Súd uznesením č.k. -95 zo dňa 26.11.2010 pripustil vstup E. do konania ako odporcu v 2. rade a súhlasil so zmenou návrhu na začatie konania v zmysle návrhu navrhovateľky.

Odporkyňa v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, keď uviedla, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na parcele číslo XXXX sa stala na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. po svojom otcovi R., ktorý bol zapísaný ako vlastník v pozemnoknižnej vložke č. XXXX.

Odporca v 2. rade sa pôvodne k návrhu na začatie konania nevyjadril, napriek tomu, že mu súd uložil uznesením povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania.

Súd nariadil termín pojednávania na 19.1.2011, pričom účastníkom riadne doručil predvolania na pojednávanie -odporkyni v 1. rade bolo doručené dňa 14.12.2010 a odporcovi v 2. rade 21.12.2010. Dňa 5.1.2011 bolo súdu doručené plnomocenstvo, ktorým odporcovia v 1. a 2. rade splnomocnili na zastupovanie JUDr. Branislava Kahanca, advokáta, ktorý súčasne požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na 19.1.2011 z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním nariadeným na uvedený deň Okresným súdom v Prešove s tým, že jeho klienti nesúhlasia so substitučným zastúpením. Zároveň doložil kópiu predvolania na uvedené pojednávanie.

Podľa ustanovenia súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov a ich právneho zástupcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a v rozsudku zo dňa 19.01.2011, č. k. -113 poukázal na nečinnosť odporcov a na skutočnosť, že súd im umožnil, aby sa zúčastnili na prejednaní veci a vyjadrili sa k všetkým vykonávaným dôkazom, tak ako predpokladajú príslušné ustanovenia a napokon aj Čl. 48 ods. 2 , pričom odporcovia toto svoje právo nevyužili. Súd v rozhodnutí uviedol, že v kolízií s pojednávaním na inom súde nevzhľadal dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a preto žiadosti právneho zástupcu odporcov o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním na inom súde, nevyhovel. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že sama kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406630&FragmentId2=3406630&VirtualDate=1.+1.+2002> a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999, sp. zn. .

Vyššie uvedeným rozsudkom tunajší súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky na liste vlastníctva č. XXXX pre okres E., obec J. katastrálne územie J. ako parcela č. XXXX, parcela registra „E“ o výmere 4827 m2

- orná pôda. Vo zvyšku (o určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade ako darkyňou a odporcom v 2. rade ako obdarovaným je neplatná) súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení.

Odporcovia napadli rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2011, č. k. -113 v tej časti, ktorým súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že odporcom bola postupom prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle Čl. 48 ods. 2 SR.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť umožniť účastníkom realizáciu ich všetkých procesných práv v zmysle a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých účastníkov a ich právnych zástupcov.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili nasledovné dôvody neopodstatnenosti nároku pôvodnej navrhovateľky:

Odporkyňa v 1. rade bola zapísaná ako vlastníčka predmetného pozemku na parcele č. XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 10.11.1998, dedičské konanie nebolo spochybnené, súd teda nie je oprávnený sa zaoberať touto skutočnosťou, ale musí vychádzať z judikovaného rozhodnutia, teda uznesenia o dedičstve. Návrh na prejednanie znovuobjaveného majetku bol podaný pred 10.11.1998, a od tohto dátumu je nevyhnutné odvíjať začiatok plynutia vydržacej doby. Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neskúmal oprávnenosť držby právneho predchodcu odporkyne v 1. rade a započítanie doby tejto oprávnenej držby do vydržacej doby, vzniesli námietku premlčania, majúc za to, že odporkyňa v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním. Návrh na začatie konania bol podaný až dňa 11.07.2008, teda po uplynutí vydržacej lehoty.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil užívanie predmetnej parcely navrhovateľkou, kedy nesprávne vyhodnotil predložené nájomné zmluvy, nakoľko z týchto nie je zrejmé, čo je predmetom nájmu. Nájomná zmluva zo dňa 26. 05.1998, nie je zo strany nájomcu podpísaná osobami, ktoré boli k dátumu vyhotovenia nájomnej zmluvy oprávnené konať v mene nájomcu. Od 15.10.1996 konajú v mene nájomcu R., spol. s r.o. dvaja konatelia spoločne, pričom nájomnú zmluvu za nájomcu uzatvoril iba O., riaditeľ. V tejto nájomnej zmluve je zrejme aj antidatovaný dátum vzniku nájomného vzťahu, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 26.5.1998, a nájomný vzťah je dojednaný od 01.11.1996. Rovnako, ani z nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 18.04.2000 nie je zrejme, čo je predmetom nájmu a kedy nájomný vzťah skutočne vznikol. Navrhovateľkou teda nebolo relevantne preukázané, že predmetnú parcelu užívala.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali aj na ustanovenie v tej súvislosti, že odporkyňa v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k predmetnej parcele dedením, a teda právo navrhovateľky na vydanie nadobudnutého dedičstva upravuje osobitné ustanovenie . Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa líši od všeobecnej úpravy ochrany vlastníctva najmä tým, že právo na vydanie nadobudnutého dedičstva sa na rozdiel od vlastníckeho práva premlčuje. Odporcovia súčasne vzniesli námietku premlčania práva navrhovateľky na vydanie dedičstva, nakoľko podľa ustanovenia , ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Odporcovia poukázali aj na ustanovenie , podľa ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Odporca v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele od odporkyne v 1. rade, u ktorej bol ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva uvedený titul dedenie, pričom ani pri vynaložení primeranej opatrnosti nemohol odporca v 2. rade vedieť o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva. V čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu v 2. rade, nebola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.

V priebehu konania - dňa 20.05.2012 pôvodná navrhovateľka - D., rod. E. zomrela. V zmysle ustanovenia súd pokračoval v konaní s jej dedičmi, terajšími navrhovateľmi v 1. až 4. rade.

Na pojednávaní dňa 26.09.2012 navrhovatelia v 1. až 4. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadali súd o súhlas so zmenou návrhu na začatie konania v znení : „Súd určuje, že vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Malacky, v kat. území J., pozemok parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 4827 m2 sú navrhovatelia v 1. - 4. rade, každý rovným dielom. „

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.09.2012 za prítomnosti navrhovateľov, ich právnej zástupkyne a právneho zástupcu odporcov so zmenou návrhu súhlasil.

Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2012 navrhovatelia navrhli, aby súd súhlasil so zmenou návrhu na začatie konania v znení: „Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky, v katastrálnom území J., ako pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda vo výmere 4827 m2 patrí do dedičstva po zomrelej D. naposledy bytom J..“

Uznesením č.k. - 206 zo dňa 13.11.2012 súd súhlasil s uvedenou zmenou návrhu v zmysle ustanovenia , nakoľko dovtedajšie konanie mohlo byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Uznesenie bolo doručené do vlastných rúk obom právnym zástupcom účastníkov (právnemu zástupcovi odporcov dňa 20.11.2012, ktorým dňom uznesenie nadobudlo právoplatnosť).

Podaním zo dňa 23.11.2012, doručeným súdu dňa 26.11.2012 právny zástupca odporcov ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť odporcov na pojednávaní, nariadenom na 26.11.2012, pričom vyslovil súhlas, aby súd pojednával v neprítomnosti odporcov a ich právneho zástupcu.

V zmysle návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade predmetného návrhu na začatie konania sa jedná o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal, či vo veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa.

Vychádzajúc z návrhu na začatie konania je zrejmé, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, nakoľko v prípade úspechu v spore, by sa ich právne postavenie zmenilo - ako dedičia po pôvodnej navrhovateľke by sa mohli domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva - predmetnej nehnuteľnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, výsluchom svedka E., oboznámením sa s uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. D 90/61 zo dňa 11.10.1961, s rozdeľovacou zmluvou zo dňa 23.03.1925, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX vedeným Správou katastra Malacky pre okres Malacky, obec J., katastrálne územie J. zo dňa13.8.2008 a zo dňa 11.11.2010, pozemkovoknižnou vložkou č. XXXX pre k.ú. J., osvedčením o dedičstve sp. zn. , zo dňa 10.11.1998, čestnými prehláseniami I. a I. nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a Združením stupavských vlastníkov pôdy, a.s., nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a R. spol. s r.o., návrhom odporkyne v 1. rade zo dňa 26.02.1998 na prejednanie novoobjaveného dedičstva, krstným listom R., krstným listom I., krstným listom E. nar. XX.XX.XXXX, svedectvom o pohrebe R., potvrdením mesta J. zo dňa 09.10.2009, uznesením č.d. 3518 zo dňa 12.06.1950, kópiou rukou písanej listiny, predloženej súdu odporkyňou v 1. rade, založenej v súdnom spise na č.l. 171, ktorá sa javí byť odpisom údajov z pozemkovej knihy, čestným vyhlásením I., potvrdením spoločnosti M. a.s. o užívaní parc.č.1936 v k.ú J., obsahom dedičského spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , Dnot 201/2012a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre katastrálne územie J. súd zistil, že rozdeľovacou zmluvou zo dňa 23. marca 1925 nadobudol R. okrem iných nehnuteľností aj pozemok parc. č. XXXX - S., nachádzajúci sa v katastrálnom území J. do svojho výlučného vlastníctva. Vlastnícke právo R. bolo na základe uvedenej rozdeľovacej zmluvy vložené dňa 07. októbra 1925 do pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre katastrálne územie J. pod č. XXXX.

Rozdeľovacia zmluva bola uzavretá medzi spoluvlastníkmi - R., a maloletou E.

Z krstných listov R., I. a E. súd zistil, že sa jedná o súrodencov - ich rodičmi boli E. a D. pričom R. je otcom pôvodnej navrhovateľky - D. a teda starým otcom navrhovateľov.

Z uznesenia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave zo dňa 11.10.1961 č. D 90/61 súd zistil, že predmetom dedičstva po R. - starom otcovi navrhovateľov, ktorý zomrel dňa 17.12.1958, boli okrem iného nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie J., teda v celosti aj nehnuteľnosť na parcele č. XXXX. . Štátne notárstvo schválilo dohodu o rozdelení dedičstva, podľa ktorej nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na parcele č. XXXX v celosti D., matka navrhovateľov ako dcéra poručiteľa.

Z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že v čase prejednania dedičstva po ich starom otcovi R. bol predmetný pozemok súčasťou pozemkov v družstevnom užívaní, nikto vtedy nepredpokladal, že by sa pozemky mohli vrátiť vlastníkom, čo bol zrejme dôvod, prečo si vlastníctvo ich matka nedala zapísať do evidencie nehnuteľností. Ako ďalej navrhovatelia uviedli, ako doklad pre úradné účely ich matke postačovalo uznesenie štátneho notárstva o dedičstve, na jeho základe bola uzavretá aj nájomná zmluva.

Dňa 10.11.1998 vydala JUDr. Agáta Potančoková, notárka ako súdna komisárka osvedčenie o dedičstve sp.zn. , z ktorého súd zistil, že dedičia po poručiteľovi R., narodenom dňa 13.7.1913, zomrelom dňa 28.10.1976 uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej predmetný pozemok na parc. č. XXXX-roľa o výmere 4827 m2 v celosti prebrala dcéra poručiteľa - odporkyňa v 1. rade.

Dňa 18.06.2008 vlastníci susediacich parciel I. a I. prehlásili, že navrhovateľka užíva predmetnú parcelu č. XXXX od roku 1961, kedy ju zdedila s výnimkou socialistického užívania. Taktiež uviedli, že predmetná parcela je od roku 1996 v nájme W..

Z nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 18.04.2000 medzi W., a.s. ako nájomcom a D. ako prenajímateľkou a z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 26.05.1998 medzi R. spol. s r.o. ako nájomcom a D., rod E. ako prenajímateľkou súd zistil, že uvedení nájomcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť na poľnohospodárske účely. Z potvrdenia spoločnosti M., a.s. zo dňa 24.04.2012 o užívaní parc.č.XXXX v k.ú J. súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť užíva uvedená spoločnosť - bývalé R. s.r.o. a W. a.s..

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. súd zistil, že darovacou zmluvou právoplatnou 14.10.2010 nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti odporca v 2. rade.

Z výsluchu odporkyne v 1. rade súd zistil, že táto nemá vedomosť o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti, nemala vedomosť o tom, že pozemok je v nájme, ako sama uviedla, nikdy tento pozemok neobhospodarovala ani s ním nenakladala. Odporkyňa v rámci svojho výsluchu potvrdila, že v lete roku 2008 boli za ňou navrhovatelia s tým, že ako vlastníčka predmetného pozemku je v katastri nehnuteľností zapísaná omylom.

Odporca v 2. rade o histórii pozemku a o tom, ako s pozemkom bolo nakladané nemal vedomosť.

Vykonávajúc dokazovanie sa súd predovšetkým zameral na skutočnosť, či R., zapísaný v pozemnoknižnej vložke č.XXXX pre katastrálne územie J. je právnym predchodcom navrhovateľky alebo odporkyne v 1. rade.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť - pozemok na parcele č.XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., okres Malacky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rozdeľovacou zmluvou zo dňa 23.03.1925 právny predchodca navrhovateľov - R.. Identifikácia R. ako právneho predchodcu navrhovateľov jednoznačne vyplýva z porovnania účastníkov rozdeľovacej zmluvy - R., I., a maloletej E. s ich krstnými listami - R., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX - jedná sa o súrodencov, pričom uvedený R. nar. XX.XX.XXXX je otcom matky navrhovateľov - D., rod. E. a teda starým otcom navrhovateľov. Identifikácii R. ako právneho predchodcu navrhovateľov ďalej svedčí aj tá skutočnosť, že rozdeľovacia zmluva bola uzavretá za účelom rozdelenia nehnuteľností medzi

viacero spoluvlastníkov, zapísaných v pozemkovej knihe. V prípade R. je zrejmé, že sa jedná o plnoletú osobu, nakoľko pri maloletej spoluvlastníčke - E. je skonštatované, že sa jedná o maloletú osobu a je v zmluve uvedená jej tútorka. Z uvedeného je teda nepochybné, že sa mohlo jednať jedine o právneho predchodcu navrhovateľov, narodeného v roku 1889 a nie o otca odporkyne v 1. rade, ktorý sa narodil v roku 1913, teda v čase uzavretia rozdeľovacej zmluvy bol maloletý. Vlastnícke právo k pozemku na parc. č. XXXX, zapísanom v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v katastrálnom území J. teda patrilo R.

- otcovi navrhovateľky.

V zmysle účinného v čase úmrtia právneho predchodcu navrhovateľov - R., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou.

V zmysle účinného v čase nadobudnutia dedičstva (17.12.1958) potvrdenie o nadobudnutí dedičstva je základom pre zápisy v pozemkovej knihe.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že dňom úmrtia R., teda dňom XX.XX.XXXX nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet dedičstva, teda aj k pozemku na parcele číslo XXXX, D., matka navrhovateľov, a to v zmysle dohody o rozdelení dedičstva, ktorú schválilo Štátne notárstvo Bratislava - vidiek svojím uznesením č. D 90/61.

Vznik vlastníckeho práva D., rod. E., matky navrhovateľov k predmetnému pozemku je teda viazaný na okamih úmrtia jej otca - poručiteľa, úmrtie poručiteľa je tou skutočnosťou, ktorá zakladá jej vlastnícke právo. Skutočnosť, že nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy, resp. evidencie nehnuteľností nemalo za následok stratu vlastníctva k danej nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že v okamihu úmrtia otca odporkyne v 1. rade, ktorý sa zhodou okolností tiež volal R. a ktorý zomrel dňa 28.10.1976 bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka. Pozemok na parcele č. XXXX v katastrálnom území J. nikdy nebol vlastníctvom otca odporkyne v 1. rade, nepatril teda do dedičstva po otcovi odporkyne v 1. rade a preto nemohol byť ani predmetom dedenia po ňom ako poručiteľovi. Odporkyňa v 1. rade nemohla tento pozemok nadobudnúť dedením do výlučného vlastníctva.

Odporkyňa v 1. rade svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku preukazovala zápisom vlastníckeho práva v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. J. v prospech R. a osvedčením o dedičstve sp.zn. , zo dňa 10.11.1998.

Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre k.ú. J. - časti B pod radovým číslom 1 je zapísaný ako právny titul nadobudnutia predmetnej parcely rozdeľovacia zmluva v prospech R. Ako je vyššie uvedené

- nejednalo sa o otca odporkyne v 1. rade, ale o právneho predchodcu - starého otca navrhovateľov. Tiež súd poukazuje na svoje skoršie konštatovanie, že v prípade dedenia sa vlastnícke právo nadobúda okamihom úmrtia poručiteľa a nie na základe osvedčenia o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve len osvedčuje, že nastala určitá skutočnosť, osvedčenie o dedičstve vznik vlastníckeho práva nezakladá. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že notárka ako súdna komisárka síce osvedčila skutočnosť nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou v 1. rade dedením, je však zrejmé, že sa jedná o omyl, pretože táto skutočnosť nenastala - poručiteľ predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil, preto ju odporkyňa v 1. rade nemohla zdediť.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.11.2010 súd zistil, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti

- pozemku na parcele č. XXXX v katastrálnom území J. je zapísaný odporca v 2. rade. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, právoplatná 14.10.2010, vložená do katastra nehnuteľností pod č. XXXX/XX.

Z uvedeného je zrejmé, že v priebehu konania prišlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou v 1. rade odporcovi v 2. rade.

Vzhľadom k skutočnosti, že v čase uzavretia darovacej zmluvy odporkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku na parc. č. XXXX, nemohla vlastnícke právo darovaním previesť na odporcu v 2. rade, a to v zmysle zásady že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v čase úmrtia D., rod. E. dňa 20.05.2012 bola táto vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - pozemku na parc. č. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť teda patrí do dedičstva po matke navrhovateľov - D., rod. E., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

K námietkam odporcov súd uvádza nasledovné:

Odporcovia namietali, že odporkyňa v 1. rade bola zapísaná ako vlastníčka predmetného pozemku na základe osvedčenia o dedičstve pričom súd musí vychádzať z judikovaného rozhodnutia, teda uznesenia o dedičstve.

V tejto súvislosti súd opäť, tak ako už v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, poukazuje na skutočnosť, že osvedčenie o dedičstve nemá konštitutívnu povahu, ale povahu deklaratórnu, teda na jeho základe sa nevytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, ale sa zisťuje (osvedčuje) existencia právneho stavu. V danej veci teda nie je možné konštatovať, že osvedčenie o dedičstve založilo vlastnícke právo odporkyne k nehnuteľnosti. Toto osvedčenie síce konštatovalo určitú skutočnosť - že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom otcovi odporkyne a odporkyňa nehnuteľnosť jeho úmrtím nadobudla, táto konštatácia sa však ukázala byť mylnou, súdu preto nič nebránilo, aby dokazovaním zisťoval aký bol vo veci skutkový stav a o tejto veci rozhodol.

Tvrdenie o tom, že odporkyňa v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť vydržala neobstojí z dôvodu, že v danom prípade nie je možné konštatovať splnenie zákonných predpokladov vydržania:

Podľa ustanovenia oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním právna norma vyžaduje splnenie podmienky nepretržitej oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, pričom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.

Podľa ustanovenia ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade nebola držiteľkou predmetného pozemku - s pozemkom žiadnym spôsobom nenakladala, neužívala ho, nevykonávala pre seba žiadne právo spojené s pozemkom. O predmetnom pozemku odporkyňa v 1. rade nemala žiadnu vedomosť, nemala vedomosť o tom, že by s pozemkom nakladali jej predchodcovia, prípadne ako, resp. že tento pozemok bol v družstevnom užívaní a v súčasnosti je užívaný nájomcom. Sama odporkyňa v 1. rade uviedla, že o predmetnom pozemku sa dozvedela až od notárky, ktorá prejednávala dedičstvo a ktorá spojila parcelné číslo uvedené v pozemkovej knihe s menom jej otca.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že pre tvrdené vydržanie je podstatnou aj tá skutočnosť, či odporkyňa v 1. rade so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľnou, že jej predmetná nehnuteľnosť patrí. Dobromyseľnosť pritom má svoju oporu nielen v presvedčení, že jej vec patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré by nasvedčovali tomu, že vec by jej mohla patriť. Nebolo teda postačujúce len subjektívne presvedčenie odporkyne o tom, že jej pozemok patrí, podstatným bolo, či existovali konkrétne okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie odporkyne o dobromyseľnosti, že jej, resp. jej otcovi R. pozemok patrí, resp. patril. Odporkyňa v 1. rade však neoznačila žiadne objektívne skutočnosti, z ktorých by mohla pri náležitej opatrnosti vyvodiť, že pozemok patril jej otcovi a po jeho smrti jej. Takouto objektívnou skutočnosťou bez ďalších skutočností nebol zápis v pozemkovej knihe s uvedením mena “R.” pri predmetnom pozemku. Pri mene R. neboli žiadne iné identifikačné údaje, z ktorých by odporkyňa nadobudla vedomosť, resp. aspoň dôvodný predpoklad, že sa jednalo o jej otca, pričom odporkyni musela byť známou skutočnosť, že priezvisko “E.” je v J. časté. Odporkyňa nevykonala žiadne úkony, ktoré by smerovali k zisteniu, či sa predmetný zápis v pozemkovej knihe týkal jej otca. Takou

objektívnou skutočnosťou, zakladajúcou dobromyseľnosť odporkyne neboli ani rukou písané listiny, ktoré súdu predložila a pôvod ktorých je neznámy aj odporkyni, takže ani z týchto listín bez ďalších zisťovaní objektívne nemohla nadobudnúť presvedčenie, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve jej predchodcov. Ako už súd uviedol vyššie - len subjektívne presvedčenie odporkyne je nepostačujúce pre naplnenie inštitútu vydržania.

Je teda zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej desaťročnej doby, ale o omyl spôsobený zámenou osôb, ktorá vyplynula zo zhody mena a priezviska starého otca navrhovateľov a otca odporkyne v 1. rade a z tej skutočnosti, že pri zápisoch do pozemkovej knihy sa neuvádzali okrem mena a priezviska iné identifikačné údaje osôb. Odporkyňa v 1. rade však v spojitosti s uvedenými listinami nevenovala náležitú pozornosť ani informáciám, ktoré jej predložili navrhovatelia, ktorí odporkyňu upozornili, že predmetný pozemok bol do dedičstva po jej otcovi zahrnutý omylom.

K odporcami vznesenej námietke premlčania na vydanie dedičstva v zmysle ustanovenia súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia , ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia nedomáhali vydania dedičstva voči neoprávnenému dedičovi. Odporkyňa nebola nepravou dedičkou, naopak po smrti svojho otca sa stala jeho oprávnenou dedičkou. Podstatou sporu je skutočnosť, že predmetný pozemok nepatril do dedičstva po jej zomrelom otcovi.

Odporcovia - v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti odporcom v 2. rade od odporkyne - poukázali na ustanovenie , podľa ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Súd konštatuje, že uvedené zákonné ustanovenie nie je aplikovateľné v predmetnom spore, nakoľko tak ako súd uvádza vyššie - odporkyňa v 1. rade nebola nepravou dedičkou. Omylom spočívajúcom v zámene osôb bola do dedičstva po jej otcovi pojatá nehnuteľnosť, ktorá do dedičstva nepatrila, čiže odporkyňa sa vlastníčkou tejto veci nestala, nemohla teda previesť na odporcu v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorého nebola nositeľkou.

K námietke týkajúcej sa uzavretých nájomných zmlúv medzi D. a obchodnými spoločnosťami súd uvádza, že platnosť, resp. neplatnosť týchto zmlúv (z dôvodu, že nie je jasné čo je predmetom nájmu, resp., že zmluva zo dňa 26. 05.1998, nie je zo strany nájomcu podpísaná osobami, ktoré boli k dátumu vyhotovenia nájomnej zmluvy oprávnené konať v mene nájomcu) súd uvádza, že táto skutočnosť na rozhodnutie prejednávanej veci nemá vplyv. Pre predmetnú vec je právne nevýznamné, či boli nájomné zmluvy uzavreté platne, významnou je len tá skutočnosť, že s predmetným pozemkom, ktorý okrem iných je predmetom nájmu, nakladala ako vlastníčka D. matka navrhovateľov ako prenajímateľka, vykonávajúc tak svoje vlastnícke právo.

O náhrade trov konania navrhovateľov v 1. až 4. rade, ktorí mali voči odporcom v 1. a 2. rade úspech v celom rozsahu rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom tieto trovy by mali uhrádzať odporcovia v 1. a 2. rade spoločne nerozdielne.

Súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľov iba odporkyni v 1. rade, nakoľko odporkyňa v 1. rade zavinila vstup odporcu v 2. rade do konania (po začatí konania previedla nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu darovacou zmluvou na odporcu v 2. rade) a teda je povinná uhradiť trovy konania navrhovateľov sama. Preto súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na náhradu trov konania navrhovateľov, ktoré pozostávajú z ceny za znalecký posudok v sume 172,11 € a z trov právneho zastupovania v sume

10.445,25 €. Jeden úkon právnej služby je vyčíslený z hodnoty nehnuteľnosti v sume 172.608,38 € určenej znaleckým posudkom O. a teda hodnota úkonu právnej služby predstavuje sumu 765,17 €.

Súd priznal odmenu právneho zastupovania za nasledovné úkony právnej služby vykonané právnou zástupkyňou JUDr. Blankou Hlavenkovou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava:

1.) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.08.2008, podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €, 2.) vypracovanie právneho rozboru veci podľa ustanovenia vyhlášky

- 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €, 3.) ďalšia porada s klientom dňa 06.05.2008 podľa ustanovenia vyhlášky (účinnej v čase vykonania úkonu) - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €, 4.) písomné podanie na súd - žaloba podľa ustanovenia vyhlášky - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €, 5.) účasť na pojednávaní dňa 20.09.2010 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z - 1 - 191, € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 198, €, .) ďalšia porada s klientom dňa 23.09.2010 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z (účinnej v čase vykonania úkonu) - 2/3 - 510, € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 517,2 €, 7.) účasť na pojednávaní dňa 18.10.2010 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z - 1 - 191, € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 198, €, .) ďalšia porada s klientom dňa 22.11.2010 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z (účinnej v čase vykonania úkonu) - 1/3 - 255,- € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 262, €, 9.) podanie na súd - rozšírenie žaloby 23.11.2010 podľa ustanovenia vyhlášky - 765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €, 10.) účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z - 1 - 191, € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 198, €, .) účasť na pojednávaní dňa 19.01.2011 podľa ustanovenia vyhlášky 655/2004 Z.z - 765, € + 7, € (režijný paušál), celkom vo výške 772, €,

K týmto úkonom súd priznal aj náhradu za stratu času v sume 8 x 1 hod v sume 96,16 € za účasť na pojednávaniach dňa 20.09.2010, dňa 18.10.2010, dňa 24.11.2010 a dňa 19.01.2011.

Súd nepriznal odmenu právnej zástupkyni JUDr. Blanke Hlavenkovej za úkon právnej služby za právnu upomienku, keďže súdu nepreukázala, že takúto upomienku vyhotovila a zaslala odporkyni v 1. rade a takýto úkon nepatrí medzi úkony právnej služby, ktoré sú odmeňované vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.

Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 6 citovanej Vyhlášky, súd nepovažuje vyššie uvedený úkon za úkon, ktorý by bol povahou a účelom najbližšie úkonom ustanovených v § 14 ods. 1, 2, 3 citovanej Vyhlášky.

Súd ďalej priznal odmenu vo výške 1 za úkony za účasť na pojednávaniach dňa 20.09.2010, dňa 18.10.2010 a dňa 24.11.2010, keďže tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

Spolu odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Blankou Hlavenkovou predstavuje sumu 6.104,63 €.

Súd ďalej priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby vykonané právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Caunerovou, so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava: 12.) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.08.2011, podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €, 13.) späťvzatie časti návrhu zo dňa 11.05.2012 podľa ustanovenia vyhlášky - 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €, 14.) účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 1 - 191,29 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,92 €, 15.) účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,

16.) ďalšia porada s klientom dňa 14.05.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 517,74 €, 17.) účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €, 18.) ďalšia porada s klientom dňa 20.09.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 517,74 €, 19.) účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €, 20.) účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 podľa ustanovenia vyhlášky 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,

Odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Tatianou Caunerovou, predstavuje sumu 4.340,62 €.

Spolu trovy konania navrhovateľov predstavujú sumu 10.617,36 €.

Odporcovi v 2. rade vznikli trovy vstupom do konania, ktoré by mu inak neboli vznikli, ak by odporkyňa v 1. rade nepreviedla predmetné nehnuteľnosti na odporcu v 2. rade.

Podľa ustanovenia účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením.

V zmysle citovaného ustanovenia súd uložil odporkyni v 1. rade nahradiť trovy konania odporcu v 2. rade, ktoré mu vstupom do konania vznikli v dôsledku procesného zavinenia odporkyne v 1. rade.

Trovy konania odporcov ich právny zástupca vyúčtoval, pričom podľa súdu by trovy konania odporcov boli spolu nasledovné:

Súdny poplatok za odvolanie bol v sume 342,- €, odmena za právne zastupovanie v sume 4.636,16 € a náhrada za stratu času v sume 915,12 € za 72 polhodín po á 12,71 € (za účasť na pojednávaniach dňa 04.04.202, dňa 16.05.2012 a dňa 26.09.2012). Odmena za zastupovanie patrí za nasledovné úkony právnej služby:

1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.12.2010 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €, 2.) odvolanie voči rozsudku dňa 14.03.2011 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €, 3.) účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €, 4.) účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €, 5.) záverečné stanovisko zo dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €, 6.) účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia vyhlášky vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,

Súd nepriznal odmenu právnemu zástupcovi odporcov za úkon právnej služby záverečné stanovisko zo dňa 23.11.2012, nakoľko tento úkon je totožný so záverečným stanoviskom zo dňa 25.09.2012, za ktorý mu súd odmenu priznal. Ďalej súd nepriznal náhradu cestovného na pojednávania dňa 04.04.2012, dňa 16.05.2012 a dňa 26.09.2012, nakoľko súd nedoložil kópiu technického preukazu motorového vozidla, ktoré použil na túto cestu a cenu spotrebovaných pohonných hmôt tak, aby sú mohol zistiť skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky právneho zástupcu odporcu 2. na cestovné.

Spolu trovy konania odporcov predstavujú sumu 5.893,28 €.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca zastupoval oboch odporcov, je spravodlivé, aby odporkyňa v 1. rade uhradila odporcovi v 2. rade ako náhradu trov konania sumu rovnajúcu sa jednej polovici zo sumy 5.893,28 €, teda 2.946,64 €.

Podľa ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného ustanovenia je povinná odporkyňa v 1. rade zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľov na účet ich právnej zástupkyne a náhradu trov konania odporcu v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.