Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-146-2012.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/146/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, zamestnaného BCP Bulloneria Colombo s. r. o. Pôtor, bytom U. XX, proti odporkyni I.. L. B., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom C., D. X/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 06. 10. 2010 pod č. k. 9C/100/2010-41 dňom 26. 07. 2012.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby zrušil jeho vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši k odporkyni a to najmä z toho dôvodu, že odporkyňa ukončila prípravu na budúce povolanie, ukončila štúdium na Slovenskej technickej univerzite v študijnom programe kvalita produkcie v strojárskych podnikoch a 29. 06. 2012 jej bol udelený titul Inžinier. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že v súčasnosti je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci a podľa jeho názoru nadobudla schopnosť sama sa živiť a preto žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k nej. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že v prípade, že súd zváži, že jeho vyživovacia povinnosť ešte trvá a že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť bude on ochotný prispievať na jej výživu výživným vo výške 60 Eur mesačne. Poukázal na svoje výdavky, ktoré on má v súvislosti so zabezpečovaním jeho potrieb. Poukázal na svoj príjem, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa, ktorý predstavuje cca 430 Eur mesačne. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou, z manželstva deti nepochádzajú a zároveň poukázal na ďalšie výdavky, ktoré on má so zabezpečovaním potrieb súvisiacich s bývaním, pričom podľa jeho vyjadrenia jeho manželka je zamestnaná a dosahuje priemerný zárobok cca 300 Eur mesačne.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom navrhovateľa v žiadnom prípade nesúhlasí, nesúhlasí ani s tým, aby súd rozhodol o znížení výživného na ňu a to najmä s prihliadnutím na to, že ona v súčasnej dobe je nezamestnaná a aktívne sa snaží hľadať si prácu, pričom uviedla, že poslala niekoľko žiadostí o prijatie do zamestnania a ďalej sa vzdeláva a to tak, že sa zúčastňuje kurzu účtovníctva, kúpila si učebnice jazykov a snaží sa učiť aj jazyky, aby bola lepšie použiteľná na trhu práce. Poukázala na svoje výdavky, ktoré má, sú to jednak výdavky spojené s jej zdravotným stavom, ale aj výdavky spojené s jej osobnými potrebami.
Svedkyňa L.. F. B. na pojednávaní uviedla, že je matkou odporkyne, pričom podľa jej názoru odporkyňa sa snaží si nájsť prácu a v súčasnej dobe žiaden príjem odporkyňa nemá. Tiež poukázala na niektoré výdavky, ktoré má odporkyňa v súvislosti so zabezpečovaním osobných potrieb.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne, ako aj oboznámením sa so správami o zárobku navrhovateľa, listinnými dôkazmi predloženými odporkyňou a to správou o ukončení štúdia na vysokej škole, potvrdením o jej zaradení do evidencie uchádzačov na Úrade práce v Lučenci, ako aj jej žiadosťami, ktoré doručovala v rámci aktívneho hľadania si zamestnania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 06. 10. 2010 č. k. 9C/100/2010-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29. 10. 2010 a ktorým bol zaviazaný navrhovateľ prispievať odporkyni výživným vo výške 120 Eur mesačne. V čase vtedajšieho rozhodovania súdu odporkyňa študovala na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, žila v spoločnej domácnosti s matkou L.. F. B., ktorá je učiteľkou a ktorej zárobok činil cca 664 Eur. Táto v čase vtedajšieho rozhodovania súdu mala výdavky jednak na ubytovanie na internáte, ďalej učebnice, ako aj náklady na cestovné a náklady na stravu, osobnú hygienu, oblečenie, čím jej výdavky spojené so štúdium na vysokej škole spolu so zabezpečovaním jej osobných potrieb predstavovali cca 330 Eur. Navrhovateľ bol v čase vtedajšieho rozhodovania zamestnaný a jeho príjem predstavoval 420 Eur a príjem jeho manželky 320 Eur. Vyživovaciu povinnosť okrem odporkyne nemal. Za súčasného stavu súd zistil, že odporkyňa ukončila prípravu na budúce povolanie a to dňom 20. 06. 2012, pričom na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zo dňa 09. 07. 2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 09. 07. 2012 bola táto zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súd zároveň zistil, že v októbri jej navrhovateľ zaslal 60 Eur, pričom z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že odporkyňa žije u svojej matky, ktorá zabezpečuje jej potreby, keďže ona iný príjem okrem príjmu, ktorý mala z výživného nemá. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že táto má zdravotné problémy v súvislosti, s ktorými jej vznikajú určité výdavky a to na doplatky za lieky cca 12 Eur mesačne a zároveň sú to výdavky, ktoré má na zabezpečenie osobných potrieb. Bolo tiež zistené, že odporkyňa si podala niekoľko žiadostí o prijatie do zamestnania, a podľa jej vyjadrenia zatiaľ si adekvátne miesto pre svoju prácu nenašla, mala by záujem pracovať vo svojom odbore, ale v súčasnej dobe sa jej rysuje pracovné miesto od januára roku 2013 pracovať ako účtovníčka a aj v rámci tejto profesie sa ona snaží v súčasnej dobe vzdelávať a zúčastňuje sa účtovníckeho kurzu, na zaplatenie ktorého mala tiež výdavky, ktoré hradila z výživného a tiež jej naň prispela matka.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovaciu povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektami sú rodičia, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery a pod.. I v tomto prípade sa jedná o to, či plnoletá odporkyňa je schopná sama sa živiť. Ako už bolo uvedené táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutej určitej vekovej hranici a je závislá na tom kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z odmeny za svoju prácu. Podľa názoru súdu odporkyňa sa v tejto situácii nachádza, čo znamená, že táto nadobudla schopnosť sama sa živiť a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ukončila prípravu na budúce povolanie a to ukončením vysokoškolského štúdia, ktoré ona ukončila na strojníckej fakulte STÚ v študijnom programe kvalita produkcie v strojárskych podnikoch a to dňom 20. 06. 2012. Po ukončení
štúdia odporkyňa bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe svojej žiadosti po splnení podmienok v zmysle zákona o službách zamestnanosti, je teda nesporné, že odporkyňa sa nepripravuje na budúce povolanie. Túto prípravu na budúce povolanie ako už bolo uvedené ukončila. Je pravdou, že navštevuje kurz účtovníctva, ktorá skutočnosť však nenadväzuje na predchádzajúcu prípravu týkajúcu sa vzdelania a nepredstavuje zvyšovanie už dosiahnutej kvalifikácie a táto skutočnosť nemá zásadný vplyv na ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu ani zdravotný stav odporkyne nebráni jej schopnostiam živiť sa sama, táto je zdravá aj keď u nej sa vyskytli zdravotné problémy a podrobuje sa riešeniu týchto problémov formou ambulantnej starostlivosti a liečby, avšak jej zdravotný stav neovplyvňuje jej schopnosť vykonávať prácu, ktorá zodpovedá jej vzdelaniu a ani inú prácu. Súd ďalej poznamenáva, že nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť je potrebné vykladať inak ako skutočnú realizáciu tejto schopnosti, napr. zaradením do pracovného procesu. Schopnosť samostatne sa živiť sa nadobúda ukončením pravidelného štúdia. Po jeho ukončení môže sa plnoleté dieťa zamestnať a vykonávať akúkoľvek prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, teda nemusí zodpovedať dosiahnutej kvalifikácii a nemusí byť ani v mieste bydliska, dokonca ani na území Slovenskej republiky. Teda aj v prípade, ak po ukončení štúdia sa absolvent nezamestná a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce nemožno z uvedeného vyvodiť záver, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Trh práce ako taký totiž nemôže ovplyvniť trvanie vyživovacej povinnosti rodičov v zmysle zákona a navyše takýto záver by absurdne mohol viesť aj k tomu, že vyživovacia povinnosť rodičov by mohla trvať po celý život dieťaťa. Trvanie vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine nemôže ovplyvniť ani sociálna politika štátu, teda ani priznávanie alebo výška sociálnych dávok. V prípade, ak sa dieťa po ukončení prípravy na povolanie nezamestná z objektívnych dôvodov vo vyštudovanom odbore, alebo ak nepokračuje v ďalšom štúdiu, vykonáva prácu v inom než vyštudovanom odbore, poprípade je evidované ako uchádzač o zamestnanie, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Preto potom s poukazom na vyššie uvedené keďže odporkyňa ukončila prípravu na budúce povolanie, súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni a to počínajúc dňom 26. 07. 2012, teda dňom podania návrhu na súd.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu. Navrhovateľ mal v konaní úspech, pričom však v spojení s konaním mu trovy nevznikli a preto potom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.