Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-159-2011.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/159/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu : K. U., X.XX.XXXX, trvale R. K.. E. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 28, 036 01 Martin, proti žalovanému : METRO Cash and Carry SR s. r. o. so sídlom Senecká cesta 1881, 900 28 Ivana pri Dunaji, IČO : 45952671, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, v konaní o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Haneca náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 234,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 1.7.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.7.2011 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 2.5.2011 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Žalobu odôvodnila tým, že predmetná dohoda jej bola predložená bez bližšieho zdôvodnenia. Bolo snahou žalobkyne zistiť dôvod na takýto postup. Následne vedenie žalovaného pristúpilo k zmene pôvodne napísaného dôvodu skončenia pracovného pomeru a tiež ku zmene mzdových nárokov, čo sa zachytilo na novej dohode o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa sa domáhala možnosti prejednať predmetný návrh so svojim právnym zástupcom a za týmto účelom požiadala žalovaného o dopísanie textu „osobne prevzal“ v úmysle potvrdiť žalovanému prevzatie dohody svojim vlastnoručným podpisom pre účel právneho zhodnotenia dohody a následného postupu. Vzhľadom na to, že uvedená dohoda po podpise žalobkyne bola zo strany žalovaného vyhodnotená ako právoplatne podpísaná, majúca za následok ukončenie pracovného pomeru žalobkyne, tak žalobkyňa tento záver rozporuje a tvrdí, že jej podpis na dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.5.2011 je iba potvrdením prevzatia dohody a nie odsúhlasením takejto formy skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný sa k veci samej vyjadril písomne dňa 17.8.2011 tak, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru riadne prerokoval, poskytol žalobkyni dostatok času na oboznámenie sa s dohodou a podpísaná dohoda je výsledkom vzájomného súhlasu oboch zmluvných strán so skončením pracovného pomeru. Rokovania o predmetnej dohode sa zúčastnili viaceré osoby, ktoré môžu skutkové okolnosti potvrdiť. Žalobkyňa počas celého rokovania a podpisu dohody nevzniesla požiadavku konzultovať dohodu s právnym zástupcom. Mala požiadavku na upravenie pôvodného návrhu o vyššiu sumu mimoriadnej odmeny, čo žalovaný zohľadnil a upravil sumu, s ktorou žalobkyňa súhlasila. Žalobkyňa si pred podpisom dohody vyžiadala čas na jej prečítanie, čo jej bolo umožnené a následne položila otázky týkajúce sa celkovej výšky odmeny poslednej mesačnej mzdy predplatenia alikvotnej časti dovolenky a termínu vyplatenia uvedených nárokov. Argument žalobkyne o
dopísaní textu „osobne prevzal“ je účelový, lebo nielen podľa textu dohody v čl. IV., ale aj podľa správania žalobkyne možno jednoznačne usudzovať, že dohodu podpísala s úmyslom skončiť pracovný pomer.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 26.11.2012. Sporové strany v právnom zastúpení prítomné na pojednávaní sa pridržiavali skutkových východísk žaloby a svojich právnych dôvodov. Navyše právny zástupca žalovaného poukázal na uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi.
Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 26.11.2012 osobne vypovedala tak, že najprv podpísala inú listinu dohody o skončení pracovného pomeru, na ktorej jej zamestnávateľ ponúkal odškodnenie 703,- €. Ona po podpise prvej listiny išla domov ale vrátila sa s manželom, obaja sa spytovali, prečo je tam uvedená taká malá suma. Nakoniec nadriadený súhlasil aj so zvýšenou sumou a o na potom tiež 2.5.2011 po tej prvej listine podpísala aj predmetnú druhú listinu. Jej vôľou pri podpise predmetnej listiny bolo, že ju podpisuje ako prevzatie návrhu dohody o skončení pracovného pomeru. Namieta celý priebeh dňa 2.5.2011, vtedy prišla do práce už skôr, vybavovala objednávky, následne mala od 10.00 hod. do 12.00 hod. školenie zamestnancov. Hneď po školení ju zavolal riaditeľ. Ona tam išla unavená a bez obeda a za týchto okolností podpísala prvú listinu, o ktorej hovorila. Po podpise tej prvej listiny ju vyzvali, aby si zo svojej kancelárie zobrala všetky veci, pracovný odev a obuv a tie bola odovzdať a následne bola na personálnom oddelení kvôli výstupu zo zamestnania. To musela urobiť na základe pokynov zamestnávateľa. Až následne došlo k ďalšej komunikácii a k podpisu tej druhej listiny, o ktorej hovorila. Po podpise predmetnej druhej listiny sa už z hľadiska prideľovania práce nedialo nič, zamestnávateľ ju na pracovisko vôbec nepustil.
Z listinných dôkazov súd zistil :
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.4.2004 žalobkyňa pracovala u žalovaného ako zmenový líder/ shiftleader.
K pracovnej zmluve žalobkyne u žalovaného boli tiež uzatvorené Dohoda o mzde z 26.4.2004, Dohoda o hmotnej zodpovednosti z 26.4.2004, vydaný bol popis pracovnej činnosti z 26.4.2004 a popis pracovnej pozície z 1.2.2008, pracovná zmluva bola menená Dodatkom č. 1 z 1.11.2004, Dodatkom č. 2 z 1.1.2005, Dodatkom č. 3 z 1.1.2006, Dodatkom č. 4 z 1.8.2006, Dodatkom č. 5 z 1.10.2006, Dodatkom č. 6 z 1.2.2007, Dodatkom č. 7 z 1.2.2008, Dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 1.5.2010 a z 1.1.2011.
Dňa 2.5.2011 bola podpísaná ( „predmetná“ ) listina dohody o skončení pracovného pomeru, podľa obsahu ktorej žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaný ako zamestnávateľ sa podľa § 60 ods. 1 ZP dohodli na skončení pracovného pomeru zamestnanca dohodou (podľa čl. I) tak, že pracovný pomer zo dňa 26.4.2004 sa končí dňom 2.5.2011. Zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť mimoriadnu odmenu v hodnote 2.490,- € vo výplatnom termíne apríl 2011. Predmetná listina dohody o skončení pracovného pomeru tiež obsahuje ustanovenie o nevyčerpanej dovolenke a vyhlásenie (namietaný čl. IV) o porozumení a slobodnom, vážnom, zrozumiteľnom uzatvorení tejto dohody bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Predtlačená kolónka pre podpis zamestnanca je uvedená textom „osobne prevzal“ a na tomto mieste žalobkyňa ako zamestnanec túto dohodu podpísala.
Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ZP) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 59 ods. 1 ZP Pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 77 ZP Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Súd zamietol žalobu podľa cit. ust. § 77 ZP lebo súd skutkovo ustálil, že žalobkyňa sa vlastným podpisom na písomnom právnom úkone podieľala na uzatvorení dvojstrannej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.5.2011, túto predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru možno východiskovo považovať za relevantnú pre skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, preto dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti takejto dohody uplynula dňa 2.7.2011 (v pondelok
- pozn. súdu) a preto žaloba doručená tunajšiemu súdu osobne dňa 4.7.2011 (č.l. 1 spisu) bola podaná po uplynutí tejto zákonnej lehoty. Táto lehota je navyše hmotnoprávna, čiže sa jej netýka ani prípadné predĺženie na najbližší pracovný deň v prípade, že by pripadla na sobotu, nedeľu, alebo sviatok. Navyše z výpovede žalobkyne je možné usúdiť, že predmetnú listinu dohody o skončení pracovného pomeru aj prevzala, v čom napokon videla jediný význam tohto jej daného podpisu. Je pravdou, že cit. ust. § 60 ods. 3 ZP výslovne vyžaduje aj odovzdanie jedného z vyhotovení zamestnancovi, v čom by predtlačený text „osobne prevzal“ k podpisu zamestnanca mal ďalší samostatný význam, ale v tomto prípade už len na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalobkyne je možné ustáliť aj danosť dohody o skončení pracovného pomeru, aj potvrdenie o prevzatí vyhotovenia listiny. Hypoteticky aj keby naopak nemalo byť dané, že by na základe tohto potvrdenia svojím podpisom žalobkyňa predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru prevzala, aj tak už samotné to, že žalobkyňa predmetnú dohodu podpísala, jej už od 2.5.2011 zakladalo plynutie lehoty na uplatnenie prípadnej neplatnosti predmetnej dohody podľa cit. ust. § 77.
Pre uplynutie zákonnej lehoty podľa cit. ust. § 77 ZP už zásadne nebol podstatný ďalší skutkový stav vo veci, ale je vhodné navyše dodať, že napriek spochybňujúcemu predtlačenému textu „ osobne prevzal“ vo vzťahu k tomu, či sa jedná v prípade podpisu o vyjadrenie súhlasu s takouto dohodou alebo iba o potvrdenie prevzatia jej listiny ako návrhu, predsa už doterajšie dokazovanie samotným textom listiny tejto dohody o skončení pracovného pomeru vedie k záveru, že sa meritórne jedná priamo o dohodu o skončení pracovného pomeru (ťažiskovo podľa čl. I než podľa čl. IV namietaného právnym zástupcom žalovaného, keď text namietaného článku iba s prívlastkami opisuje danú vôľu zmluvných
strán). Samotná žalobkyňa si mohla byť tohto meritórneho obsahu tejto dohody spravodlivo vedomá čo potvrdila aj svojou vlastnou výpoveďou o tom, že v bezprostredne predchádzajúcom čase v priebehu dňa 2.5.2011 pred podpisom predmetnej listiny dohody o skončení pracovného pomeru sa domáhala zvýšenia mimoriadnej odmeny dojednávanej práve v spojení s ukončením pracovného pomeru, ďalej o tom, že odovzdala pracovné pomôcky a navštívila personálne oddelenie žalovaného za účelom výstupu z pracovného pomeru.
Všetky ďalšie okolnosti namietané v tomto konaní už neboli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, napr. tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne, o čom mala svedčiť elektronická komunikácia žalobkyne vo vzťahu k ďalším zamestnancom. Osobitne vo vzťahu k podobám obdobných listín o skončení pracovného pomeru, napr. v prípade Danky Nagyovej z 24.8.2012 (fotokópia č.l. 17 spisu), žalobkyňa v právnom zastúpení namietala, že ide o dohodu v inej podobe, kde predtlačený text rozlišuje miesto pre podpis zamestnanca ako vyjadrenie súhlasu a osobitne miesto pre podpis zamestnanca ako potvrdenie o prevzatí listiny a zároveň právne zastúpený žalovaný namietal posun praxe žalovaného po skúsenosti so žalobkyňou. Lenže táto, a obdobne ani listiny dohôd o skončení pracovného pomeru zamestnancov Michaely Jančiovej a Miroslava Pikusa ( č.l. 19 a 20 spisu ), resp. akékoľvek ďalšie dokazovanie spojené s uzatváraním dohôd o skončení pracovného pomeru s ďalšími zamestnancami, ani len dodatočným doplnením originálov takto oboznamovaných listín, tiež nemalo význam pre rozhodnutie vo veci samej. Napokon pre nedostatok významu prejednávania okolností sporu súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výpoveďou troch svedkov podľa podania právneho zástupcu žalovaného zo 17.8.2011 ( čl. 11 a 12 spisu ) ako aj návrhy na doplnenie dokazovania prednášané na pojednávaní konanom dňa 26.11.2012 dodatočným predkladaním originálov ďalších listín v okolnostiach sporu a navyše výsluchom manžela žalobkyne Ing. Ľubomíra Nagyho.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l OSP a priznal ju žalovanému, ktorá mala vo veci úspech, proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Náhrada trov konania predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje odmenu advokáta za 2 úkony právnej pomoci v roku 2011, jednotlivo v hodnote podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z vo výške 57 Eur a jeden úkon v r. 2012 jednotlivo v hodnote 58,69 Eur.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe z 17.8.2011 a účasť na pojednávaní 26.11.2012, za úkony podľa § l4 ods. l písm. a) až c) vyhl. č. 655/2004 Z. z., odmena spolu 172,69 Eur.
K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony vykonané v r. 2011 2 x 7,41 Eur, za úkon vykonaný v r. 2012 … 7,63 Eur, paušál spolu 22,45 Eur.
K medzisúčtu 195,14 Eur súd priznal právnemu zástupcovi DPH 20 % (x 0,20) vo výške 39,03 Eur, keďže preukázal postavenie platcu DPH.
Náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedajúca náhrade trov konania predstavuje spolu 234,17 Eur.
Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktorý v aktuálnom vyčíslení z 28.11.2012 ju navrhuje zaslať na adresu sídla advokátskej kancelárie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).