Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-14S-122-2022.pdf
PDF · 160.87 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-14S/122/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., IČO: 31 399 835, Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., IČO: 50 074 369, Mostová 2, 811 02 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Ing. Matej Firický, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 5952/63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101922475/2022 zo dňa 07.07.2022, takto
rozhodol:
I. Súd napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101922475/2022 zo dňa 07.07.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 22.09.2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101922475/2022 zo dňa 07.07.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj „správca dane“), č. 102556136/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, spolu s napadnutým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 9 080 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019, splatný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že daň uvedená v daňovom priznaní doručenom dňa 24.07.2019 bola určená vo výške XX XXX,XX A. a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške XX XXX,XX A..
2. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobca zhrnul skutkový stav veci a poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, teda skutkový stav, ktorý vzali za základ rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré porušenie mohlo mať a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca zároveň požiadal o nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.
3. Žalobca argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré podľa neho malo spočívať v nesprávnej interpretácii obsahu právnych noriem, konkrétne § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH“) a § 24, § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a princípom daňovej neutrality, pričom podľa neho došlo k vyvodeniu nesprávnych právnych záverov. Žalobca mal za to, že mu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na základe zákona vzniklo, keďže za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Zároveň dosiahol zisk, preto obchodný vzťah so spoločnosťou Megsys s. r. o. považoval za ekonomicky opodstatnený. Žalobca tiež poukázal na zrejmý rozpor v právnom posúdení veci správcom dane a žalovaným, keď sa obaja snažili spochybniť splnenie podmienok na odpočítanie dane, ale na inom podklade, pričom svoje úvahy rozvíjali opačným smerom. Právne posúdenie je preto nielen zmätočné, ale aj v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“). Žalobca citujúc rozhodnutia SD EÚ vo veciach Kemwater ProChemie a Vikingo dospel k záveru, že splnil všetky podmienky na odpočítanie DPH z prijatých faktúr od dodávateľa Megsys s. r. o. a úvahy správcu dane ohľadom nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa sú nesprávne a nemožno na ne prihliadať. Žalobca správcovi dane vytkol i záver, že dodávateľské faktúry neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, ktorý záver podľa neho nebol riadne odôvodnený a nemal oporu v administratívnom spise ani v rozhodovacej praxi súdnych autorít, preto je nesprávny a neobhájiteľný.
4. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, žalobca mal jednoznačne za to, že svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno splnil. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré by tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracali, pričom tieto dôkazy by museli mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Takéto dôkazy však správca dane nezabezpečil. Odpočítanie dane tak nebolo priznané len na základe pochybností, nie relevantných zistení alebo dôkazov. Správca dane počas daňovej kontroly nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nedošlo preto k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Zároveň pokiaľ správca dane tvrdí, že sporné služby neboli dodané dodávateľom Megsys s. r. o., bol povinný uviesť, kto podľa neho tieto služby poskytol. Správca dane a žalovaný všetky doklady a vysvetlenia žalobcu hodnotili účelovo, subjektívne a v jeho neprospech, pričom neoprávnene rozšírili jeho dôkazné bremeno a porušili princíp neutrality DPH.
5. Nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalobca odôvodnil s poukazom na účelovosť a subjektivitu hodnotenia zameraného v neprospech žalobcu, a to vo vzťahu k personálnym kapacitám dodávateľa Megsys s. r. o., zamestnaneckému pomeru konateľa B. C., evidencii služieb (človekohodiny), k zmluvným dojednaniam i vyjadreniam odberateľov, ku ktorým sa podrobne vyjadril a tvrdenia správcu dane označil za rozporné s obsahom administratívneho spisu.
6. Žalobca v správnej žalobe vytkol aj nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatok jeho dôvodov. Dôvodil, že vo viacerých dôležitých aspektoch je zmätočné a nejasné, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane sa vo významnej miere menil. Medzi zásadné skutočnosti, ktoré v priebehu zdaňovacích období variovali, patrí najmä výkon zamestnania B. C. len do 30.06.2018, a skutočnosť, že subjekt D. bol nepriamym dodávateľom spoločnosti Megsys s. r. o. iba od zdaňovacieho obdobia marec 2019, s čím sa správca dane a žalovaný nevysporiadali. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný sa všeobecnými, vágnymi a univerzálne použiteľnými frázami snaží obhájiť záver o spochybnení služieb dodaných od Megsys s. r. o., ktorý formuloval správca dane, a to najmä vo vzťahu k personálnym kapacitám dodávateľa, evidencii poskytnutých služieb, k povahe a špecifikácii poskytnutých služieb, výsluchom svedkov B. C. a E. F., odberateľom žalobcu a iným, ku ktorým podrobne argumentoval. Žalobca uzavrel, že ak sa žalovaný rozhodol neprihliadnuť na vyjadrenia predkladané žalobcom, bol povinný v rozhodnutí uviesť dôvod.
7. Orgánom verejnej správy žalobca vytýkal tiež procesné pochybenia, ktoré podľa neho vedú k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Medzi najzásadnejšie pochybenia považoval porušenie § 46 ods. 5, § 65 ods. 3, § 3 ods. 2 Daňového poriadku a porušenie jeho práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a formulovať obhajobu. Podľa žalobcu boli jeho procesné práva v priebehu daňového konania opakovane porušené, pričom tieto porušenia majú zásadnú závažnosť.
8. Na základe uvedených skutočností v rámci žalobného návrhu žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) SSP.
II.
Stručný priebeh administratívneho konania
9. Dňa 19.10.2020 bola na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020, doručeného žalobcovi dňa 17.09.2020, začatá u žalobcu ako daňového subjektu daňová kontrola, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019 podľa zákona o DPH. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 101500129/2021 zo 16.08.2021, doručený žalobcovi dňa 31.08.2021, ktorého záverom bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH z dôvodu nepreukázania dodania služieb od spoločnosti Megsys s. r. o.
10. V rámci vyrubovacieho konania, začatého 01.09.2021, správca dane vydal dňa 13.12.2021 prvostupňové rozhodnutie, v ktorom dospel k záveru, že žalobca ani jeho dodávateľ Megsys s. r. o. hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb od označenej spoločnosti bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná faktúra, a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V dôsledku týchto skutočností správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane vo výške X XXX A. za zdaňovacie obdobie jún 2019.
11. Po doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, ktoré začalo na podklade odvolania žalobcu, žalovaný dňa 07.07.2022 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok a po vyhodnotení výsledkov dokazovania v rámci doplnenia daňového konania sa stotožnil so záverom, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra vystavená spoločnosťou Megsys s. r. o., preto správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH nepriznal.
III.
Priebeh konania pred súdom
12. Po podaní správnej žaloby dňa 22.09.2022 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP).
13. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.11.2022. K argumentácii žalobcu uviedol, že skutočnosť, že daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby, neznamená, že vzniklo aj právo na odpočítanie DPH. Dokazovaním počas daňovej kontroly i doplnením dokazovania bola hodnovernosť spornej faktúry a s ňou súvisiacich dokladov spochybnená. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory odstránil a zotrval na svojom tvrdení, že sporné služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, neoznačil ako skutočného dodávateľa inú osobu a takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania ani nevyplynula. Pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Úlohou toho, kto sa domáha odpočítania dane, je preukázanie splnenia podmienok na jeho získanie. Správca dane nemôže žalobcovi priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený, ani mu napovedať, akými dôkazmi naplní svoju
dôkaznú povinnosť. Žalobca mal pri svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze. Správca dane nie je povinný zisťovať, ako sporný zdaniteľný obchod skutočne prebehol, v daňovom konaní totiž platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia. Obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalobcovi boli v priebehu daňovej kontroly oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku a súčasne mu bol vytvorený priestor na odstránenie pochybností.
14. Žalovaný uzavrel, že námietky žalobcu sú právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku napadnutých rozhodnutí a na výšku rozdielu DPH, a rozhodnutia netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť a pre ktoré by bolo potrebné ich zrušiť. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
15. Uznesením krajského súdu č. k. 14S/122/2022-175 z 09.01.2023 bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.01.2023.
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 08.02.2023 (replika). Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nekomentuje právnu argumentáciu a v tomto smere len opakuje tvrdenia a argumenty z predchádzajúcich podaní, pričom neprináša nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť tvrdenia uvedené v správnej žalobe, nespochybňuje zásadné argumenty predložené žalobcom a taktiež neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovanému vytkol i účelové tvrdenia a absenciu relevantných vysvetlení a v ďalšej argumentácii v podstate zotrval na žalobnom petite i svojich predchádzajúcich záveroch o tvrdených nedostatkoch, ktoré podľa neho žalovaný nevyvrátil.
17. Replika bola doručená žalovanému dňa 16.02.2023, pričom ten sa k nej v súdom určenej lehote nevyjadril.
18. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
19. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.09.2023, z ktorého sa ospravedlnil žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.09.2023, s poukazom na svoje neodkladné služobné povinnosti, pričom zároveň súhlasil s tým, aby sa pojednávalo bez jeho účasti.
20. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 18.09.2023 za prítomnosti konateľa žalobcu G. B. F. a substitučne splnomocneného právneho zástupcu B. B. B. na základe substitučnej plnej moci zo 14.09.2023. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, na jej dôvodoch, rozsahu i petite, a poukázal na dôvody uvádzané aj vo vzťahu k iným konaniam vedeným pred tunajším súdom za iné zdaňovacie obdobia. Právo konečného návrhu nevyužil.
IV.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci
21. Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9, § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po zistení, že všeobecná správna žaloba v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 182 SSP), a že bola splnená podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP, po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP, vychádzajúc zo stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako i skutkovým stavom zisteným daňovými orgánmi (§ 119 SSP), konajúc s ohľadom na § 493e SSP, rozhodujúc za splnenia procesných podmienok na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP), dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“
25. Podľa § 140 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“
26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
27. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“
28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku „Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“
29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
30. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“
31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku „Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.“
32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“
33. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.“
34. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku „Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.“
35. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“
36. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku „Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.“
37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby“.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
42. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH „Na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.“
43. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH „Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66, o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.“
44. Predmetom daného konania je posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako daňovému subjektu na základe vykonanej daňovej kontroly, začatej 19.10.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo 07.09.2020 a ukončenej 31.08.2021 doručením Protokolu č. 101500129/2020 zo 16.08.2021 (ďalej len „daňová kontrola“), vyrubený rozdiel dane na DPH v sume X XXX A. za zdaňovacie obdobie jún 2019, z celkového kontrolovaného obdobia december 2017 až december 2019, a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Dôvodom dorubenia dane bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľskej faktúry č. 1906005, dátum zdaniteľného plnenia 30.06.2019, základ dane XX XXX A., H. X XXX A., celková čiastka DPH XX XXX A., vystavenej dodávateľom Megsys s. r. o., IČO: 50 336 274, Pekárska 11, 917 01 Trnava, za dodanie služieb fakturovaných podľa objednávky a označených ako Konfigurácia, Inštalácia, Diagnostika, Servisný zásah, Kontrola komunikácie, Hot- line, Analýza a meranie, Spracovanie dokumentácie. Žalobca sa na základe správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) SSP.
45. Správny súd sa v rámci dôkladného preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a správcu dane (ďalej aj „daňové orgány“) a dospel k záveru, že zo strany daňových orgánov nedošlo k procesným pochybeniam, teda dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP nie sú dané. Pokiaľ však ide o výsledok konania v podobe napadnutého rozhodnutia, to správny súd nepovažuje za súladné so zákonom čo do zrozumiteľnosti a dostatočnosti dôvodov, na ktorých je založené, preto považuje dôvod na jeho zrušenie podľa 191 ods. 1 písm. d) SSP za naplnený.
46. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo vydané, a následne uplatnenie možnosti sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Je vecou dotknutých orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov. Rozhodnutie orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
47. Správny súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že na tunajšom súde sa vedú konania na podklade správnych žalôb totožných účastníkov, a to vo vzťahu k ďalším zdaňovacím obdobiam tej istej daňovej kontroly, z ktorej vychádzajú aj rozhodnutia v prejednávanej veci, pričom v daných veciach boli vydané meritórne rozhodnutia (ide o veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. TT-14S/115/2022, TT-14S/119/2022, TT-14S/120/2022, TT-14S/123/2022, TT-20S/115/2022, TT-14S/125/2022), ktorými došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že sú splnené podmienky podľa § 140 SSP (totožný žalobca, totožný predmet konania), správny súd v danej veci už len poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 z 15.08.2023, s ktorým sa v plnom rozsahu, čo do jeho výroku, aplikácie § 191 ods. 1 písm. d) SSP i jeho odôvodnenia, stotožňuje a opakuje jeho zásadné dôvody:
48. Správny súd v rozsudku sp. zn. TT-14S/125/2022 z 15.08.2023 uviedol:
„73. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské poskytovanie služieb žalobcovým odberateľom, ktoré žalobca kapacitne, vzhľadom na množstvo klientov a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom zdaňovacom období Megsys s.r.o. 74. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na preukázanie realizácie plnení označených ako „analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“ neboli
predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou Megsys s.r.o. 75. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období november 2019, ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetných služieb na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety plnenia a ich následné využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu DPH), v kontexte so záverom daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na realizáciu deklarovaného objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín), skôr nasvedčujú o neexistencii (o nedodaní) predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom). Tu správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho odberateľov. 76. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry (§ 72 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. 77. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto skutočnosť, že žalobca prijaté služby od Megsys, s.r.o. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu zdaniteľných plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky nárok žalobcu na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže všetky podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, teda v existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane) zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých druhov plnení a jednak reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa bolo potrebné v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť. 78. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné služby v mesiaci november 2019 dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na preverovanej faktúre č. 1911008 (Megsys, s.r.o.), pričom žalobca na výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a v priebehu oboch stupňov daňového konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. Rovnako tak možno konštatovať, že ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné služby žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa Megsys, s.r.o., nevyplynula. Preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade Kemwater Pro Chemie aplikované na prejednávanú vec. 79. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely správy daní, keďže požiadavka § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH na obligatórnu náležitosť faktúry čo do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni jeho spracovania.
80. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom Megsys, s.r.o., na úrovni výpovednej hodnoty ako označenie predmetu plnenia „IT-služby“. 81. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B pre mesiac november 2019 s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov poisťovne s požiadavkou KPAS Považská Bystrica, nefunkčný router s popisom typu úlohy – incident, dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s rozsahom prác 4,00 človekohodiny. 82. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako tak bez odborného posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých úloh zadávaných žalobcovi od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným dodávateľom žalobcu, daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia účtovnej a daňovej evidencie deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z dôvodu neprimeranej dôvery pri výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jeho dokladov pre daňové účely nepočítal) žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie. 83. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom subdodávateľa Megsys, s.r.o. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením podielu subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných priamo žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID požiadaviek/ úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 v nadväznosti na vyúčtované človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie vystavenej Megsys, s.r.o. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných klientmi žalobcu, ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ Megsys, s.r.o. (čo daňové orgány v konaní neozrejmili), potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v zmysle uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely kontroly rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie služieb) podrobnejšie a preukaznejším spôsobom špecifikované. 84. Hoci na návrh žalobcu daňové orgány doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období november 2019, pričom v napadnutom rozhodnutí boli vyhodnotené odpovede aj od tých odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. 85. Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie, prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti Megsys, s.r.o. 86. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených
na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. 87. Neobstojí len jednoduchá argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanou v jednotnom systéme DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp. subdodávateľov). 88. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený. 89. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku). 90. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 91. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav spolu s jeho vyhodnotením (stanoviskom správcu dane) a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys s.r.o. Z obsahu uvedených oznámení je spochybnenie tvrdení žalobcu dosiaľ vykonaným dokazovaním zrejmé, pričom žalobca na výzvu správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku obsiahnutú v predmetných oznámeniach, využijúc zároveň svoje právo kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, na podporu svojich tvrdení predkladal listinné dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania, pričom týmito preukazoval dodanie fakturovaných služieb vystaviteľom preverovanej faktúry, teda obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. Z obsahu vyjadrení žalobcu a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania nevyplýva, že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia podmienok na vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať. Preto nie je namieste konštatovanie o neprenesení dôkazného bremena na žalobcu potom, čo mu správca dane oznámil pochybnosti o vierohodnosti predkladaných daňových dokladov, ku ktorým pochybnostiam dospel na základe vyhodnotenia výsledkov postupne realizovaného dokazovania zameraného na preverenie dodávateľa žalobcu a realizácie predmetných zdaniteľných plnení. 92. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. 93. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo
odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.12.2021.“
49. K úvahám uvedených v bode 81 – 83 citovaného rozhodnutia správny súd osobitne vo vzťahu k prejednávanému zdaňovaciemu obdobiu jún 2019 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na podporu svojich tvrdení správcovi dane predložil Preberací protokol zo dňa 30.06.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby (Konfigurácia, Inštalácia, Diagnostika, Kontrola komunikácie, Hotline, Spracovanie dokumentácie, Servisný zásah, Analýza a meranie), ktorý počet - podľa vyjadrenia žalobcu „človekohodín“ - nie je totožný s počtom „človekohodín“ uvádzaných v Prílohe č. 1B, obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní). Z predloženého Preberacieho protokolu vyplýva, že Megsys s.r.o. vykonala pre žalobcu viacej „človekohodín“, než vyplýva z Prílohy č. 1B za obdobie jún 2019. Tieto nezrovnalosti daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšieho odôvodnenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa.
50. Vzhľadom na uvedené dôvody správny súd rezultuje, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutia správnym súdom bude vysporiadať sa so spornými skutočnosťami, osobitne pritom zohľadniť konkrétne zdaňovacie obdobie a vysporiadať sa so všetkými argumentami žalobcu v rozsahu, v akom boli formulované v priebehu konania, a to zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby boli dôvody rozhodnutia jasné a preskúmateľné.
51. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd vzrušujúcom rozsahu, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
52. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané dôvody správnej žaloby (najmä otázku nesprávneho právneho posúdenia veci), tými sa vzhľadom na konštatované nedostatky rozhodnutia, ktoré bude najprv potrebné odstrániť, správny súd nezaoberal.
53. S ohľadom na uvedené správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
54. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
55. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a), § 444 ods. 1 SSP]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. a) SSP].
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).