Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/185/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré počas konania nadobudlo plnoletosť: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., dieťa rodičov – matky: A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., a otca: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. F. G., toho času umiestnený v Ústave na výkon väzby, Chorvátska 5, Bratislava, o návrhu otca – povinnej osoby platiť výživné na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. -76 zo dňa 6.9.2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči vtom čase maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, pričom výrokom II. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.

Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia až 5, , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) a (ďalej len ).

3.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -53 dňa 9.2.2022, kedy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 100 eur mesačne. V tom čase maloletá A. navštevovala strednú školu, tak ako aj doposiaľ, pričom výživné v tom čase neplatil. Ďalej bolo zistené, že otec sa o maloletú nezaujímal od veku, kedy mala 2,5 roka, matka maloletej bola v tom čase nezamestnaná, iné vyživovacie povinnosti nemala. K výdavkom na maloletú v tom čase uviedla mesačný výdavok na thajský box vo výške 53 eur. Otec bol v čase posledného rozhodnutia nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky a ani nemal žiaden príjem a nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu ďalej vyplýva, že aktuálne osoba oprávnená z výživného naďalej navštevuje strednú školu, posledný ročník, býva v spoločnej domácnosti s mamou a babkou, pričom ich jediným príjmom je dôchodok, ktorý poberá jej babka, z ktorého sa hradia výdavky na bývanie a stravu. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že

samotné dieťa sa podieľa na úhrade niektorých nákladov na bývanie (internet), ďalej na výdavkoch na stravu, sama si platí električenku, mobilný telefón, mesačný poplatok v škole na stužkovú slávnosť, posilňovňu a uhradila si aj výdavok na dioptrické okuliare. Ďalej bolo zistené, že matka osoby oprávnenej na výživné aktuálne nemá žiaden príjem, otec sa momentálne nachádza v Ústave na výkon väzby, kde nie je zaradený na prácu, a to z kapacitných dôvodov. Iné vyživovacie povinnosti rodičia osoby oprávnenej na výživné nemajú.

4.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. V tejto súvislosti bolo ďalej konštatované, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti – deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napríklad na zdravotný starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadal a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a tak isto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravené na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že súd pri svojom rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, pripadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti – výchovy, pribudnutie, či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. V súvislosti s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 14.2019). „Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.“

5.

Súd prvej inštancie teda vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a dospel k záveru, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti otca k toho času už plnoletej dcére. Bolo zistené, že otec rovnako ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, tak aj teraz nemá žiaden príjem, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Tento neplatil výživné ani v čase, keď bol na slobode, s dcérou sa nestretával, resp. len veľmi sporadicky, nestaral sa o ňu, pričom celá starostlivosť v tom čase bola na pleciach jej matky. Prvoinštančný súd poukázal aj na skutočnosť, že otec na pojednávaní uviedol, že dlh na výživnom vo výške cca 2.800 eur, ktorý mal zaplatil až potom, ako naňho podal prokurátor obžalobu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom tento dlh uhradil z úspor, ktoré mal a ktoré získal z brigád, na ktoré chodil. Okrem toho otec nepreukázal, že mu neostali žiadne úspory, z ktorých by už aj tak pomerne nízke výživné mohol platiť aj v čase, keď sa nachádza v Ústave na výkon väzby. Súd prvej inštancie považoval za zarážajúce, že otec pristúpil k úhrade dlžného výživného až potom, ako bola na neho podaná obžaloba pre zanedbanie povinnej výživy, čo zároveň vzbudzuje pochybnosti o tom, či otec skutočne aktuálne nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol platiť výživné počas jeho umiestnenia vo väzbe. V priebehu konania osoba oprávnená z výživného dosiahla plnoletosť, táto však je stále dieťaťom, ktoré chodí na strednú školu, má ambíciu študovať na vysokej škole a vyživovacia povinnosť otca voči nej naďalej trvá. Súd prvej inštancie za absolútne zarážajúcu skutočnosť považoval to, že osoba oprávnená na výživné popritom, ako si plní svoje školské povinnosti chodí na brigády, aby pomohla uhrádzať náklady na domácnosť, resp. aby sa mohla venovať svojim záľubám, napriek

tomu, že by sa prioritne mala venovať štúdiu a nie chodiť na brigády za účelom hradenia nákladov na domácnosť. Na základe týchto skutočností prvoinštančný súd dospel k záveru, že zníženie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére by bolo v rozpore s jej najlepším záujmom a okrem toho súd nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by zníženie vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu odôvodňovala. Súd preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

6.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť na minimum. Mal za to, že splnil všetky náležitosti na zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko sa nachádza vo veľmi zlej finančnej situácii a tiesni a nedokáže momentálne platiť tak vysokú vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že dňa 2.8.2022 bol vzatý do väzby „aj keď svojim zavinením“, stratil zamestnanie a akúkoľvek možnosť si zarobiť brigádnickou formou na živobytie a platenie svojich povinností. Ďalej uviedol, že všetky peniaze, ktoré mal ušetrené dal na zameškané výživné, momentálne nemá žiadne finančné úspory, aby mohol platiť tak vysoké výživné.

7.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila osoba oprávnená na výživné a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie otca považovala za účelové, pričom aj samotnú výšku určeného výživného považuje za smiešnu.

8.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zníženie výživného na maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol o nároku na náhrade trov konania postupom podľa .

10.

Predmetom odvolania konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

11.

Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12.

V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

13.

Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného dieťaťa a výživou povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -53 zo dňa 9.2.2022 a podrobne skúmal pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi.

14.

Je neprípustné, aby v konaní o zmene (zvýšenie alebo zníženie) výživného dochádzalo k prehodnocovaniu správnosti predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pretože posudzovať správnosť rozhodnutia súdu možno len v odvolacom konaní. Súd rozhodujúci o zmene výživného musí vychádzať z predchádzajúceho rozhodnutia súdu a z prezumpcie správnosti určeného výživného, ktoré je potrebné považovať za zodpovedajúce zákonným kritériám v čase jeho vyhlásenia.

15.

Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danom veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na toho času plnoletú A. B.. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery v čase ostatnej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -53 zo dňa 9.2.2022 a náležite vyhodnotil neexistenciu dôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia § 62 a v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vykonal všetky relevantné dôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácii otca nemožno v jeho prospech zohľadniť skutočnosť, že tento je naďalej vo väzbe. Ako už bolo vyššie konštatované skutočnosť, že sa otec dieťaťa, ktorý má naň platiť výživného dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliadal len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

16.

Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

17.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

18.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).