Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_5Co-328-2012.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/328/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: VHS Tunely, s.r.o., so sídlom v Ostrave, Moravská Ostrava, Ul. 28 října 3117/61, Česká republika, IČ: 26836696, vo veci organizačnej zložky VHS Tunely, s.r.o. - organizačná zložka so sídlom vo Vrútkach, Južná 2, IČO: 36 442 712, Slovenská republika, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom v X. A. Q., N. XX, proti žalovanému: Ing. Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. M. XX/XXXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom Martin, Červenej armády 1, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/51/2011-80 zo dňa 2.5.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 10C/51/2011-80 zo dňa 2.5.2012 zastavil konanie o nároku žalobcu na vydanie odoslaných faktúr a prijatých faktúr za rok 2009 a výpisov z účtov za rok 2009 uvedených v oznámení Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície PZ Martin zo dňa 18.8.2011. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania 507,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Maria Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom v Martine.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vydania časti svojej účtovnej dokumentácie a žiadal faktúry vystavené v roku 2007 a faktúry prijaté v roku 2007, zmluvy s obchodnými partnermi z roku 2007, výpisy z účtov spoločnosti za rok 2007, pokladnicu spoločnosti za rok 2007, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za rok 2007, faktúry vystavené v roku 2008, faktúry prijaté v roku 2008, zmluvy s obchodnými partnermi z roku 2008, výpisy z účtov spoločnosti za rok 2008, pokladnicu spoločnosti za rok 2008, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za rok 2008, faktúry vystavené v roku 2009, faktúry prijaté v roku 2009, zmluvy s obchodnými partnermi z roku 2009, výpisy z účtov spoločnosti za rok 2009, pokladnicu spoločnosti za rok 2009, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za rok 2009, faktúry vystavené v roku 2010, faktúry prijaté v roku 2010, zmluvy s obchodnými partnermi z roku 2010, výpisy z účtov spoločnosti za rok 2010, pokladnicu spoločnosti za rok 2010, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za rok 2010, hlavnú knihu v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, peňažný denník v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, knihu pohľadávok podľa § 15 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, knihu záväzkov podľa § 15 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, to všetko za roky 2007, 2008, 2009 a
2010. Žalobu odôvodňoval tou skutočnosťou, že žalovaný bol spoločníkom žalobcu do 2.10.2009, bol aj konateľom žalobcu ako zahraničnej právnickej osoby do 27.5.2010 aj vedúcim organizačnej zložky VHS Tunely, s.r.o.. Keď ho žalovaný odvolal zo svojich funkcií, zadržal žalobcovi vyššie uvedené časti účtovnej dokumentácie a odmietol mu ich vydať, čo spôsobuje žalobcovi nemalé problémy. Poukázal na to, že účtovná dokumentácia je vlastníctvom žalobcu a žalovaný nemá žiadny titul, aby toto účtovníctvo mal pri sebe. Žalovaný bol opakovane vyzvaný na vrátenie v žalobe uvádzaných častí účtovnej dokumentácie, čo neurobil.
Žalovaný uviedol, že nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi konkrétne žalobou požadovanými, nakoľko tieto v priebehu rokov 2007, 2008, 2009 a 2010 odovzdal účtovníčke žalobcu, resp. ich časť vydal vyšetrovateľke OR PZ v Martine majorke Ing. P. W., ktorá vedie vyšetrovanie vo veci trestného oznámenia podaného žalobcom. Žalovaný zdôraznil, že dokumentáciu požadovanú žalobcom nemá. Táto sa odovzdávala na disketách, ale aj materiálne do Ostravy, kde sídli žalobca a kde sa robila ročná účtovná uzávierka. V dcérskej spoločnosti, teda v organizačnej zložke, bola ponechaná len personálna agenda, ktorá sa doposiaľ nachádza v priestoroch organizačnej zložky. Šlo o materiály o zamestnancoch, mzdové listy a pracovno-právne dokumenty, ktoré súviseli s každodenným uspokojovaním nárokov zamestnancov.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním nedospel k záveru, že by u žalovaného sa nachádzala časť majetku žalobcu - tie časti účtovnej dokumentácie, ktoré žalobca žalobou požadoval. Žalovaný popieral, že by sa tieto listiny u neho nachádzali a žalobca k tomu neprodukoval dôkazy, ktorými by súd presvedčil. Prvostupňový súd poznamenal, že listiny, ktoré tvoria účtovnú dokumentáciu žalobcu, sú jeho majetkom z právneho hľadiska, ide o veci, ktorých vydania by sa žalobca domáhať mohol v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, no za predpokladu, že by nepochybne preukázal, že jeho veci sa u žalovaného nachádzajú. V tomto smere však žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd jeho žalobu, v ktorej sa domáhal vydania v žalobe označenej účtovnej dokumentácie za rok 2007, 2008, 2009 a 2010 mimo tej časti účtovnej dokumentácie za rok 2009, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené, zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolateľ uviedol, že podáva odvolanie proti výroku č. 2 rozsudku okresného súdu, ktorým súd zamietol návrh v časti prevyšujúcej rozsah, v ktorom bolo konanie zastavené a proti výroku č. 3 o trovách konania. Odvolanie odôvodňuje tým, že súd podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd návrh zamietol v zásade preto, že nepovažoval za preukázané, že žalovaný má požadované veci u seba. Je prirodzené, že žalobca v konaní nemohol predložiť priamy dôkaz o držbe uvedených účtovných dokladov žalovaným, to ani nie je technicky možné. Žalovaný však predložil a súd vykonal viacero nepriamych dôkazov, z ktorých podľa názoru odvolateľa vyplýva záver, že žalovaný má dané veci u seba. V prvom rade sám žalovaný v emailoch, ktoré boli prílohou žaloby, sa zaviazal, že vydá požadované účtovníctvo. Jeho vydanie však oddiaľoval a nakoniec ho odoprel. Z týchto priznaní bolo evidentné, že účtovníctvo má u seba. Po odvolaní z funkcie vedúceho organizačnej zložky rovnako bol vyzvaný na vydanie účtovníctva, na čo nereagoval. Obrana žalovaného nemôže v konaní obstáť. Tvrdí, že účtovníctvo v reálnom čase odovzdal ekonómke, ktorá účtovala pre materskú spoločnosť. Mala to byť pani M. Q., ktorá túto jeho obranu v celom rozsahu vyvrátila tým, že sa celkom jednoznačne a stopercentne vyjadrila, že žiadne originály jej nikdy predložené neboli. Rozhodnutie súdu vychádza z toho, ako keby výpoveď tejto svedkyne neexistovala. Žalovaný teda nepredložil súdu relevantnú obranu proti uplatnenému nároku. Ak tvrdí, že účtovnú dokumentáciu odovzdával pani M. Q., tak tá ho svojou výpoveďou usvedčila z klamstva. Žalovaný prostredníctvom pána Q. S. predložil vyšetrovateľke OR PZ Martin kpt. W. časť účtovnej dokumentácie, ktorú táto popísala a v tejto časti bol návrh vzatý späť. Ak žalovaný tvrdí, že túto dokumentáciu predložil preto, že ju ešte nestihol odovzdať materskej spoločnosti do Ostravy, vzniká otázka, prečo neodovzdal všetky vydané a prijaté faktúry za rok 2009, ale iba ich časť (chýbajúce faktúry, ktoré by mali v poradí nasledovať). Pre toto nemá žalovaný riadne relevantné vysvetlenie. Preto odvolateľ má dôvod sa domnievať, že žalovaný niektoré z faktúr, ktoré by mali byť chronologicky zaradené, nepredložil vyšetrovateľke preto, lebo by z nich mohli vyplynúť skutočnosti svedčiace napríklad o jeho vine, alebo o bezdôvodnom obohatení tretích osôb. Žalobca sa tak musí k týmto dokladom (ak získa vedomosť o ich existencii) pracne domáhať cez orgány činné v trestnom konaní, alebo cez obchodného partnera. Skutočnosť, že žalobca momentálne nemá k dispozícií účtovné podklady, mu spôsobuje obrovské komplikácie najmä v súdnych sporoch. Odvolateľ ďalej uviedol, že Okresným riaditeľstvom PZ v Martine bolo začaté trestné stíhanie, pričom vyšetrovateľ ustálil skutkový stav nasledovne: Dňa 10.12.2008 na presne nezistenom mieste bezhotovostným prevodom štatutárny zástupca (vedúci organizačnej zložky) spoločnosti VHS Tunely, s.r.o. - organizačná zložka so sídlom Južná 2, Vrútky, vykonal platbu z účtu organizačnej zložky vedenom v S., a.s. W. na účet fyzickej osoby pod obchodným názvom MVDr. Juraj Béreš so sídlom Michalovce vo výške 42.055,37 eur a to na základe fiktívnej faktúry č. 081222008 zo dňa 8.12.2008, ktorou MVDr. Juraj Béreš faktúroval spoločnosti VHS Tunely, s.r.o. servis a služby súvisiace s užívaním malej mechanizácie. Aj keď k dodaniu týchto služieb nedošlo, s úmyslom zmenšiť hodnotu majetku organizačnej zložky hoci ako štatutárny orgán organizačnej zložky bol povinný spravovať jej majetok, navyše vedel, že ako vedúci organizačnej zložky môže uskutočniť len právny úkon s hodnotou plnenia do 33.193,92 eur, teda vedel, že platbu v uvedenej výške ani nemôže zrealizovať, čím poškodenému VHS Tunely, s.r.o. - organizačná zložka so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves spôsobil škodu vo výške 42.055,37 eur. Ako vyplýva z uvedeného, konanie žalovaného môže napĺňať až znaky trestnej činnosti a možno z obavy pred vyšetrovaním odmieta niektoré účtovné doklady predložiť. Preto odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu, ktoré napáda, mu v celom rozsahu vyhovuje a naopak žalobcovi môže spôsobiť škodu. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného vydať požadované hnuteľné veci a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p., keď podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a preto ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol žalovaný, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.