Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-2-2012.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: P.. Q. C., H.. XX.XX.XXXX, C. C., E. X, zastúpeného JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Zlaté Moravce, Brezová 20, proti žalovanému: TM-STAV, s. r. o., Dunajská Streda, Trhovisko 235/7, IČO 31 408 320, zastúpenému Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, Nitra, Mariánska 8, o vylúčenie veci z exekúcie takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 536,24 eur na trovách právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 11.01.2012 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o vylúčení veci - osobného vozidla zn. Mitshubishi typu L200 Pick-up s uvedeným evidenčným číslom z exekúcie z dôvodu, že v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Evou Pálffyovou v prospech žalovaného (tam v postavení oprávneného) voči povinnej obchodnej spoločnosti DYMAX, s. r. o., Senec exekútor pri súpise hnuteľných vecí zapísal aj predmetné vozidlo, ktoré je vlastníctvom žalobcu. Poukázal na to, že na základe leasingovej zmluvy uzavretej povinným ako leasingovým nájomcom sa v zmysle článku 1 okamihom zaplatenia predajnej ceny - poslednej splátky nájomného stáva vlastníkom predmetného vozidla (zrejme leasingový nájomca). Povinný sa zaviazal v zmysle zmluvy leasing splácať, avšak všetky jednotlivé splátky boli pravidelne uhrádzané žalobcom. Žalobca splatil celý leasing osobného vozidla a chce požiadať o prepis predmetu leasingu do svojho výlučného vlastníctva, čo mu však v súčasnosti nie je umožnené, keďže predmetné vozidlo bolo zapísané do súpisu hnuteľných vecí povinného súdnym exekútorom. Vlastnícke právo žalobcu k osobnému vozidlu vyplýva z faktického úplného zaplatenia leasingových splátok vrátane akontácie, ktoré uhradil žalobca v domnení, že vlastnícke právo k vozidlu mu patrí. Má za to, že má právo na predmetné vozidlo, čo exekúciu nepripúšťa.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.10.2012 s tým, že súdne konanie považuje v celom rozsahu za zbytočné a neopodstatnené a nárok uplatňovaný žalobcom za pochybný a nedôvodný. Poukázal na to, že až do času doručenia žaloby nemal informáciu o zablokovaní motorového vozidla a nemal ani vedomosť o tom, kto je vlastníkom vozidla. Podanie excindačnej žaloby by bolo namieste až po tom, keby žalovaný na návrh exekútora, ktorému mal žalobca ako tretia osoba preukázať svoje vlastníctvo k veci a podať návrh na odblokovanie vozidla, bezdôvodne odoprel súhlas s deblokáciou veci, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Žalovanému nie je známy vzťah žalobcu k povinnému, ani titul, z ktorého vykonával úhrady lízingových splátok namiesto povinného. Spochybnil nadobudnutie vlastníctva žalobcom výlučne na základe úhrad lízingových splátok, nakoľko žalobca nepredložil žiadnu zmluvu o
prechode práv a povinností z leasingovej zmluvy. Poukázal tiež na to, že k prechodu vlastníctva žalobcu k motorovému vozidlu nemohlo dôjsť skôr ako bolo začaté exekučné konanie voči povinnému, pričom právo na kúpu predmetu finančného leasingu si uplatnil povinný a nie žalobca, a potvrdenie o ukončení leasingovej zmluvy je adresované povinnému. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Leasingový prenajímateľ (pod obchodným menom Kofis Leasing, a. s., Bratislava, teraz BKS Leasing, a. s.) a obchodná spoločnosť DYMAX, s. r. o. dňa 11.08.2006 uzavreli leasingovú zmluvu pod č. LZF/06/20299, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo. Za povinného podpísal zmluvu konateľ P.. A. Z.. Prílohou zmluvy sa stali splátkový kalendár, dohoda o všeobecných podmienkach finančného leasingu a protokol o prevzatí predmetu leasingu.
S poukazom na čl. VIII bod 8.2 dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu a na § 492 Obchodného zákonníka si kupujúci - Dymax, s.r.o. v písomnej forme uplatnil voči leasingovému prenajímateľovi právo na kúpu predmetu finančného leasingu - vozidla značky Mitsubishi typu L200 Pick-up. Na listine nie je vyznačený dátum jej podpísania oboma stranami.
Leasingový prenajímateľ vystavil dňa 19.08.2010 povinnému - Dymax, s.r.o. písomné potvrdenie o riadnom ukončení leasingovej zmluvy č. LZF/06/20299 s poukazom na to, že splnil všetky záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy a na základe úhrady všetkých finančných záväzkov a obdržaním predmetného potvrdenia nadobúda vlastnícky vzťah k predmetu finančného leasingu. Leasingový prenajímateľ ďalej k leasingovej zmluve vystavil plnomocenstvo (bez identifikácie splnomocnenca) k podaniu žiadosti o vykonanie zmeny - k zrušeniu a k odstráneniu záznamu v technickom preukaze o vlastníctve motorového vozidla v prospech nového vlastníka - Dymax, s.r.o.
Dňa 12.05.2011 Okresný súd Pezinok vydal v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/962/2011 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného (- tu žalovaného) proti povinnému - Dymax, s.r.o. na vymoženie peňažnej povinnosti. Na dotaz súdu poverená súdna exekútorka oznámila dňa 29.06.2012, že v predmetnej exekúcii nebol vykonaný súpis a osobné motorové vozidlo je blokované na základe jej žiadosti o poskytnutie súčinnosti podanej policajnému orgánu.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že mal pôvodne záujem pred časom kúpiť obchodný podiel povinného, už vtedy mal aj záujem o predmetné vozidlo. Návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra bol však vrátený a následne už záležitosť neriešil. Od počiatku lízingového vzťahu splátky uhrádzal žalobca, vrátane akontácie zaplatenej prostredníctvom ďalšej osoby - družstva Medfin. Všetky záležitosti vyplývajúce z lízingového vzťahu a k predmetnému vozidlu riešil sám. K rokovaniam s leasingovou spoločnosťou a k procesu predpisu vozidla disponoval plnou mocou vystavenou konateľom povinného. Plná moc súvisela s prepisom vozidla v prospech firmy Dymax, a až v priebehu prepisu sa dozvedel o prebiehajúcej exekúcii voči firme Dymax. Vozidlo užíval výlučne žalobca. Cestou svojho advokáta sa ďalej vyjadril, že žalobou sa domáha zabráneniu porušovania svojich práv a s poukazom na § 126 ods. 2 Obč. zák. držbu vozidla považuje za oprávnenú.
K svojej výpovedi žalobca predložil potvrdenia banky o rôznych peňažných vkladoch v hotovosti za mesiace november, december 2010, máj, jún, august, október 2011 na účet družstva Medfin, za mesiace december 2006, február 2007 (2x), jún 2007, november 2008 a február 2009 v prospech účtu P.. Z., príjmový doklad z januára 2007 v prospech P.. Z..
Zo strany žalobcu ďalej boli súdu predložené listinné dôkazy, a to dohoda o plnomocenstve zo dňa 20.05.2011 medzi firmou Dymax a žalobcom o oprávnení žalobcu konať v mene povinnej spoločnosti pri
úkonoch spojených s prevodom vlastníckeho práva k predmetu leasingu zo zmluvy č. LZF/06/20299 v prospech splnomocnenca (žalobcu). V dohode sa ako titul nadobudnutia k predmetnému vozidlu uvádza dohoda uzatvorená medzi splnomocniteľom a splnomocnencom z dôvodu úhrady všetkých splátok vrátane akontácie priamo splnomocnencom s tým, že v prípade postúpenia právo je splnomocnenec povinný vstúpiť do záväzku splnomocniteľa z leasingovej zmluvy a uhrádzať všetky leasingové splátky. V prípade vstupu splnomocnenca ako jediného spoločníka do spoločnosti Dymax plná moc stráca platnosť. V ten istý deň povinný podal leasingovému prenajímateľovi žiadosť o zmenu subjektu leasingovej zmluvy na nového nájomcu - žalobcu. K tomu pripojil tiež ďalšie doklady o platení lízingových splátok.
Podľa zoznamu vozidiel vystaveného Okresným dopravným inšpektorátom PZ Senec dňa 20.09.2011 je sporné vozidlo evidované na povinného a od 30.05.2011 je blokované exekútorom.
Podľa § 55 ods. 1 Ex. por. právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ods. 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Excindačnou žalobou sa môže tretia osoba, teda osoba, ktorá nie je účastníkom exekučného konania, domáhať vylúčenia veci z exekúcie, ku ktorej má právny nárok. V konaní musí žalobca (tretia osoba) preukázať, že je nositeľom práva na vec a zároveň, že toto právo nepripúšťa exekučné konanie na predmetnú vec. Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, je spravidla určitým typom vecného práva (vlastnícke, spoluvlastnícke, vecné predkupné právo, prípadne aj v určitých prípadoch záložné právo alebo právo retenčné). Žalobca svoje právo na sporné vozidlo preukazoval právom užívať ho (na základe splnomocnenia) a tým, že splatil za povinného - lízingového nájomcu všetky splátky lízingu. Následne mal v úmysle konať vo veci prepisu vozidla pre seba, k čomu nedošlo práve pre blokáciu vozidla a prebiehajúcu exekúciu. Predmetné dôkazy však nepostačujú na to, aby súd uznal právo žalobcu k vozidlu ako preukazujúce neprípustnosť exekúcie. V danom prípade sa vozidlo stalo po ukončení lízingu vlastníctvom povinného, voči ktorému v súčasnosti prebieha exekúcia na vymoženie peňažného plnenia, a úspešný prevod vlastníckeho práva k spornému vozidlu na žalobcu nebol súdu žiadnym právne relevantným dôkazom preukázaný. V konaní žalobca preukázal len právo vozidlo užívať, čo však predpokladá výlučne záväzkovoprávny vzťah medzi povinným a žalobcom a nie vecnoprávny nárok žalobcu k vozidlu a blokácia vozidla exekútorom tu nie je neoprávneným zásahom voči žalobcovi. K nadobudnutiu vlastníckeho práva nemôže dôjsť iba plnením na lízingových splátkach za iného (tu mohol vzniknúť nanajvýš nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) alebo len predpokladaným úmyslom zabezpečiť vec pre seba. Na základe uvedeného súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi súd priznal náhradu voči žalobcovi, a to vo výške trov právneho zastúpenia v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom. Súd priznal náhradu za štyri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k žalobe, 2x účasť na pojednávaní po 58,69 eur (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), režijný paušál 4x 7,63 eur, cestovné vyčíslené sumou spolu 93,02 eur, náhradu straty času 7x 2x 12,71 eur a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).