Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-71-2003.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/71/2003
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku vyšším súdnym úradníkom JUDr. Danielom Marciánom v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom Štúrova č. 7, Prešov proti povinnému: G.M. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. Č.. XXX pre vymoženie sumy 132,78 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu pôvodne vedenú súdnym exekútorom JUDr. Milanom Kisterom, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, so sídlom Plzenská č. 11 pod jeho sp.zn.: Ex 71/03, a od 3.9.2009 vedenú jeho náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ferkom, so sídlom exekútorského úradu v Snine, Partizánska ul. č. 1057/21 zastavuje.
II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ferkovi, so sídlom exekútorského úradu v Snine, Partizánska ul. č. 1057/21 náhradu trov exekúcie v sume 26,56 eur a zaväzuje oprávneného zaplatiť tomuto exekútorovi priznanú náhradu trov exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov tohto exekučného konania.
odôvodnenie:
Poverený exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť oprávneného o zastavenie exekúcie. Exekútor vo svojom sprievodnom podaní výslovne vyhlásil, že si trovy exekúcie uplatňuje, a to vo výške 26,56 eur, ktorých špecifikáciu priložil (uplatňoval si jednak nárok na tzv. časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. za spolu 3 začaté hodiny (po sčítaní jednotlivých časových úsekov pripadajúcich na jednotlivé úkony) vykonávania exekučnej činnosti po 6,64 eur za 1 začatú hodinu vykonávania exekučnej činnosti, a to konkrétne za tieto úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (30 minút), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (60 minút) a žiadosť o zastavenie exekúcie so špecifikáciou trov exekúcie (90 minút), a tiež si uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov (poštovného) v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v sume 6,64 eur.) Žiaden z účastníkov exekučného konania si neuplatnil právo na náhradu trov exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok = EP) súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4, 1. vety Občianskeho súdneho poriadku (z.č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (EP - pozn. súdu) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 151 ods. 1, 1. veta Občianskeho súdneho poriadku (z.č. 99/1963 Zb.) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený doručil poverenému exekútorovi návrh na zastavenie tejto exekúcie, ktorý ho následne preposlal exekučnému súdu ako orgánu oprávnenému na rozhodnutie o takomto návrhu. Súd je toho názoru, že ak podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, ide vždy o dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP. Súd vtedy nemusí skúmať, či sú dané súčasne aj iné dôvody zastavenia exekúcie. Uvedený názor exekučného súdu potvrdzuje aj právna veda (komentár k Exekučnému poriadku www.epi.sk <http://www.epi.sk>, autor: JUDr. Marek Tomašovič.) Vzhľadom na uvedené súd teda výrokom I. rozhodol o zastavení exekúcie, a to podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súd ďalej preskúmal obsah spisového materiálu z hľadiska nároku povereného exekútora na náhradu trov exekúcie, pričom zistil, že exekútorom vyčíslené trovy exekúcie v časti tzv. časovej odmeny sú v súlade s obsahom spisu, ich časový rozsah je primeraný náročnosti vykonaných úkonov, a toto vyčíslenie je tiež v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) a ustanovením § 14 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z., a preto mu ju súd v ním uplatnenej výške v zmysle uvádzaných právnych ustanovení aj priznal. Rovnako súd podľa ustanovenia § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. priznal exekútorovi aj uplatnenú náhradu hotových výdavkov, a to poštovného v sume 6,64 eur, nakoľko náklady na poštovné v uvedenej sume považuje za primerané rozsahu danej exekúcie.
Súd tak poverenému exekútorovi výrokom II. priznal celkový nárok na náhradu trov exekúcie v sume 26,56 eur, na náhradu ktorých v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, nakoľko ten podľa názoru súdu zavinil zastavenie exekučného konania, pretože podanie návrhu na zastavenie exekúcie sa podľa judikatúry i názorov právnej vedy považuje za zavinenie zastavenia exekúcie.
Pokiaľ ide o trovy exekučného konania ostatných účastníkov konania, na rozhodnutie o týchto trovách konania sa pre absenciu osobitnej úpravy v Exekučnom poriadku subsidiárne aplikuje Občiansky súdny poriadok (v zmysle § 251 ods. 4 OSP.) Vzhľadom na uvedené súd vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1, 1. vety OSP výrokom III. rozhodol o tom, že žiadny z ostatných účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, pretože žiadny z účastníkov konania si náhradu trov konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania účastníkov konania len na návrh (povinnému ani žiadne trovy konania nemohli vzniknúť.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia a to na tunajší súd (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.