Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-433-2012.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/433/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci navrhovateľa S. L., bytom T. M. XXX, P. proti odporkyni Q. L., bytom T. M. XXX, P., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd nepriznáva účastníkom náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 25.10.2012 na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu sumou 5,- eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 26.11.2012 odporkyňa uviedla, že s navrhovateľom boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/163/2009-33 zo dňa 22.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.03.2010. Bývajú spoločne v tom istom byte na adrese T. M. XXX Q. P.. Ona je takisto ako navrhovateľ nezamestnaná a obaja sú evidovaní na ÚPSVaR Medzilaborce. Poberá dávku v hmotnej núdzi po 120,- eur mesačne a sama uhrádza všetky výdavky na bývanie. Spolu s nimi bývajú aj 3 dospelé deti, ktoré sú nezamestnané. Má aj zdravotné problémy, v súvislosti s čím jej vznikajú výdavky vo výške 25,- až 27,- eur mesačne. Nie je schopná z jej príjmu prispievať na výživu navrhovateľa, preto žiadala návrh zamietnuť. Zároveň ospravedlnila neúčasť navrhovateľa na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/163/2009 zo dňa 22.02.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
V zmysle § 75 ods.1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V danej veci navrhovateľ žiada o určenie výživného zo strany odporkyne po 5,- eur mesačne, v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela žiada. Z výpovede odporkyne súd zistil, že navrhovateľ je nezamestnaný, neuviedol však žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, vykonávať prácu a získať tak vlastný príjem. Odporkyňa je taktiež nezamestnaná, podľa jej vyjadrenia sama uhrádza náklady na bývanie v spoločnom byte a má aj zdravotné problémy, preto nie je v jej schopnostiach a možnostiach poskytovať navrhovateľovi príspevok na výživu. Súd preto z uvedených dôvodov na pojednávaní dňa 26.11.2012 návrh navrhovateľa na určenie príspevku rozvedeného manželky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Vyslovil, že účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania, nakoľko úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a navrhovateľ na ich náhradu nemá právo, keďže bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods.2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.