Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-389-2010.pdf
PDF · 109.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/389/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky K. A., občianky SR, bytom Z.. I. X/XX, T., práv. zast. S.. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667 proti odporcom 1/ S.. O. I., občanovi SR, bytom N. XXXX/XX, T., 2/ K. A., občianke SR, bytom Z.. I. X/XX, T., 3/ N. A., občanovi SR, bytom Z.. I. X/XX, T., zastúpeného počas maloletosti X.. Q. A., bytom Z.. I. X/XX, T. a 4/ K. J., bytom P.O.D. XXXXXX, T., XXXXX F., B., o neplatnosť listiny o vydedení a neplatnosť závetu takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice notárky K.. O. I. pod č. N XX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2008 j e n e p l a t n á.
U r č u j e s a , že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2008 je v časti, v ktorej sa navrhovateľke nedostalo aspoň toľko, koľko robí polovica jej dedičského podielu zo zákona j e n e p l a t n ý .
Odporcovia 1/ - 4/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 444,60,-€ (z toho súdny poplatok 99,50,-€) spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Martina Bartku.
Odporcovia 1/ - 4/ sú povinní z a p l a t i ť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu v sume 556,30€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu T..
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa voči odporcom 1/ až 4/ domáha určovacou žalobou podanom na tunajšom súde neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti závetu neb. S. J., spísaného vo forme notárskej zápisnice notárky K.. O. I., pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXXX v časti, v ktorej sa navrhovateľke nedostalo aspoň toľko, koľko robí 1-ica ej dedičského podielu zo zákona. Uviedla, že je dcérou nebohej S. J., pričom jej matka mala okrem nej ešte ďalšie dieťa, K. J. - odporcu 4/, ktorý v 17-tich rokoch emigroval do O. a na I. vôbec nechodil. O matku sa nestaral, nezaujímal sa osobne, matka bola len raz u neho v O.. Ony boli s matkou dlho samé. Navrhovateľka sa vydala, narodili sa jej dve deti - odporcovia 2/ a 3/. Poručiteľka bývala spočiatku s nimi, neskôr sa presťahovali s rodinou o 6 km ďalej, ale bývali v T.. Poručiteľka vyžadovala sústavnú celodennú starostlivosť, chcela, aby sa navrhovateľka o ňu osobne starala, aby sa rozviedla; tvrdila, že jej manžel nie je pre ňu vhodný. Je pravda, že po výmene názorov v roku 2001, keď si navrhovateľka zastala svoju rodinu, poručiteľku prestala osobne navštevovať. Do jej domácnosti nechodila, naposledy ju videla v roku 2004, u nej doma. Predtým sa stretávali len v meste. Všetky jej operácie pred rokom 2001 absolvovali
spolu. Ešte 2 roky pred smrťou bola poručiteľka schopná pracovať a nakoniec zomrela na mozgovú príhodu. Starostlivosť o ňu prevzali deti - dcéra K., s priateľom jej pomáhali nakúpiť potraviny aj nábytok. Navrhovateľka do jej domácnosti nechodila. Poručiteľka mala problematickú povahu a vyžadovala si stálu spoločnosť. Neskôr sa zoznámila s odporcom 1/ pri novinovom stánku. Odporca 1/ sa prihlásil k poručiteľke na trvalý pobyt a navrhovateľka mala za to, že jej matka bola prinútená napísať závet a listinu o vydedení. Jej zdravotný stav nebol taký, aby bola nevládna, že by sa nevedela o seba postarať ona vyžadovala dennodennú prítomnosť navrhovateľky v jej domácnosti, čo navrhovateľka nebola ochotná robiť. Predtým ju navrhovateľka navštevovala často aj cez pracovnú dobu, z čoho mohla mať problémy. Navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že by poručiteľka v čase spisovania závetu mala psychické problémy. Navrhovateľka poukázala na to, že jej deti, keď mal prísť odporca 1/ (chodil tak 3-4krát ročne) museli byt upratať, urobiť pre tohto pána servis. Navrhovateľka mala za to, že bola konaním svojej matky poškodená a že ju zrejme niekto ovplyvnil, aby takýto úkon vo forme závetu a listiny o vydedení urobila. Ich vzťah bol neskôr chladný, matka sa urážala bezdôvodne a starali sa o ňu navrhovateľkine deti a bývalý manžel navrhovateľky.
Odporca 1/ uviedol, že považuje závet aj listinu o vydedení za platnú. Podľa neho poručiteľka bola až do smrti úplne duševne v poriadku a vedela čo robí. Oni sa poznali s nebohou S. J. ešte zo strednej školy, sporadicky sa stretávali, lebo on žil vo C.. V roku 2002 na jeseň ju stretol na stanici. Predávala tam v novinovom stánku a 3 - 4krát ju navštevoval. Začali spolu žiť v roku 2007 ako druh a družka, žili spolu aj intímne a on bol s ňou až do jej smrti, keď dostala mozgovú príhodu a zomrela krátko nato. V čase, keď spolu žili, tam navrhovateľka nechodila, chodili k nej deti a to K. A., mal. N. A. a X.. Q. A.. Poručiteľka sa mu zmienila iba o tom, že svoju dcéru nechce ani vidieť, lebo ju hrubo pourážala, pričom on nevedel o aké urážky malo ísť a poručiteľka mu to ani bližšie nevysvetlila. Poručiteľka mala osteoporózu, najprv chodila o palici a potom mala 2 palice. On ju všade vozil a napísať závet chcela sama. On ju priviezol k notárke, aj tam s ňou bol, pričom závet napísala sama, on jeho obsah nepoznal.
Odporkyňa 2/ uviedla, že je vnučkou poručiteľky a dcérou navrhovateľky. Listinu o vydedení považovala za neplatnú, lebo poručiteľka mala problematickú povahu a navrhovateľka by si nikdy nedovolila poručiteľku urážať. Celá hádka, kvôli ktorej prestala poručiteľka s navrhovateľkou komunikovať sa stala, keď si tatino požičal auto a neprišiel na konkrétnu hodinu, kedy ho poručiteľka očakávala. Odporkyňa 2/ len počula krik. Poručiteľka začala skákať do navrhovateľky, čo je to za chlapa, kde je, koho si to vzala a pod. Na čo jej navrhovateľka niečo povedala a keď aj chceli poručiteľku navštíviť, táto navrhovateľku poslala preč. Poručiteľka bola panovačná, všetko muselo byť tak, ako ona chcela. Bola tvrdohlavá a pre banálny konflikt kvôli oneskorenému príchodu s autom sa urazila a nechcela s navrhovateľkou komunikovať. Odporkyňa 2/ vôbec nevedela, akú hrubú urážku mala poručiteľka na mysli, ktorú uviedla do listiny o vydedení. Navrhovateľka pri poručiteľke od malička stála, pričom poručiteľka pila dlhé roky a neskôr s tým prestala. Keď sa poručiteľka zoznámila s odporcom 1/ , mala občas také stavy, že nenosila palicu, držala diéty, musela mať u nej upratané, rozmýšľala čo bude variť. Doma mala fľaše alkoholu a občas si aj vypila. S odporcom 1/ sa hádali, neskôr tvrdila, že sa s ním rozíde, potom bolo obdobie, keď bola s ním spokojná. Je pravda, že odporkyňa 2/ poručiteľku často navštevovala a videla ju naposledy 2 týždne pred smrťou. Navrhovateľka tam nechodila, poručiteľka si to nepriala. Chodila k nej odporkyňa 2/, kupovala jej darčeky a aj navrhovateľka jej posiela darčeky. Odporkyňa 2/ poručiteľke pomáhala s prerábaním izby, hoci nemohla nosiť ťažké veci, sama si prevlákala nábytok a nemala skoro žiadne kamarátky pre jej povahu. Odporkyňa 2/ bola presvedčená o tom, že poručiteľka sa chovala občas problematicky, lebo sa zoznámila bližšie s odporcom 1/, čo bol pre ňu svetlý bod a o tom, že chcela napísať závet odporkyňa 2/ nevedela. Podľa nej bola poručiteľka rada, že má doma chlapa, a mohla konať pod vplyvom tohto vzťahu. Odporkyňa 2/ mala za to, že duševne bola poručiteľka v poriadku, ale láska ju mohla ovplyvniť.
Ing. Q. A. (zástupca odporcu 3/ počas jeho maloletosti v konaní) uviedol, že je bývalým manželom navrhovateľky. Ako rodina spočiatku fungovali dobre, nejaký čas žili s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a bývali u nej. Poručiteľka rada varila a rada pila alkohol. Zažili s poručiteľkou veľa vecí, napr. v roku 1989 ju našiel ležať na zemi s rozbitou hlavou, ktorú si rozbila na zárubni a keď sa prebrala, obvinila ho, že ju chcel zabiť. Mala veľa excesov a bola extrémne nespravodlivá voči vlastnej rodine a neuveriteľné naivná vo vzťahu k cudzím ľudom, hlavne k chlapom. Bola rozhádaná aj so sestrou,
s ktorou sa nebavila 30 rokov. Ohovárala švagra v O. a bola naivná pokiaľ ide o chlapov, s ktorými mala nejaké vzťahy. Ich názory považovala za sväté a on bol presvedčený o tom, že listina o vydedení bola jej osobná pomsta vo vzťahu k dcére, ktorá sa jej odmietala podriadiť. Za urážku považovala poručiteľka to, že navrhovateľka bránila svoju rodinu pred jej požiadavkami. Bývala svokra trvala na tom, aby sa rozviedli a odmietala navrhovateľku ako svoju dcéru, keď jej nechcela vyhovieť a bránila svoju rodinu. Ak by ju chcela navrhovateľka navštevovať, musela by rozkopnúť dvere. Samotná poručiteľka ju odmietala, pokusov bolo niekoľko a stalo sa, že navrhovateľke ani neodpovedala na pozdrav. Bola to zlá a tvrdohlavá žena, ktorá sa chovala nespravodlivo a hádku vyvolala kvôli nemu, lebo si dala auto do ich garáže počas pobytu v nemocnici a on jej auto zaparkoval o 30m ďalej než bola zvyknutá parkovať ona, keďže všetky miesta boli obsadené. O týždeň nato slovne napadla navrhovateľku, požadovala aby sa rozviedla a vzťahy sa nezlepšili, ani keď sa nakoniec skutočne rozviedli. Jeho vo svojej domácnosti znášala a dokonca na Veľkú noc v roku 2009 povedala, že sa mu čuduje, že s navrhovateľkou tak dlho vydržal. On mal za to, že pri spisovaní závetu vedela poručiteľka presne čo robí. Nakoniec znášala už len ich deti, ktoré ku nej chodili do spoločnej domácnosti a on nemal vedomosť o tom, či s poručiteľkou odporca 1/ žil.
Odporca 3/ uviedol, že je synom navrhovateľky a vnukom poručiteľky. S návrhom súhlasil. Uviedol, že odporca1/ si nezaslúži dostať taký podiel z majetku. Nesúhlasil s vydedením navrhovateľky, pretože poručiteľka sa s ňou odmietala skontaktovať. Bolo to kvôli „blbosti“, pretože si navrhovateľka zastala svoju rodinu a v tom čase spokojné manželstvo a poručiteľka nechcela, aby sa od nej navrhovateľka odsťahovala. Poručiteľka bola na navrhovateľku citovo nadviazaná a on má za to, že k prerušeniu kontaktu došlo pre blbosť poručiteľky. Jeho matka sa s nažila poručiteľku navštevovať, posielala jej darčeky, pričom poručiteľka jej neotvorila, aj keď vedela, že ide k nej a darčeky si nechala. Ja so sestrou
- odporkyňou 2/ pomáhali poručiteľke, chodili jej nakupovať, boli s ňou v kontakte a pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli poručiteľku k závetu v prospech odporcu 1/ , bol presvedčený o tom, že to poručiteľka urobila pod psychickým, nátlakom, lebo bola zamilovaná. Vždy keď mal odporca 1/ prísť, oni sa museli postarať, aby mal čo jesť, aby bolo všetko prichystané a poručiteľka bola z neho stresovaná. Odporca 3/ zastával názor, že sa odporca 1/ nezaslúžil o nadobudnutie takéhoto majetku a nemal by mal dostať viac ako on so sestrou, resp. jeho matka. Odporca 4/ uviedol, že naposledy poručiteľku videl v auguste alebo septembri 2009.
Odporca 4/ uviedol, že nesúhlasí s vydedím navrhovateľky ani s tým, že majetok po jeho rodičoch má patriť cudziemu človeku, ktorý pre ich rodinu nič neurobil. Tento muž sa priplietol poručiteľke do cesty, keď bola kvôli svojej tvrdohlavej povahe bezdôvodne nahnevaná na navrhovateľku. A to len preto, že navrhovateľka chcela o svojom živote rozhodovať sama a nie podľa nej a toto vyžil vo svoj prospech odporca 1/. Odporca 4/ poukázal na to, že žije už 25 rokov v B. a s poručiteľkou komunikoval telefonicky a písomne. Vie o tom, že navrhovateľka sa o ňu starala, pomáhala jej, nakupovala , vodila ju po lekároch, pokiaľ mala vážne operácie, ona bola tá, čo jej bola na blízku. Keď sa navrhovateľka domáhala komunikácie s poručiteľkou, ona mala k tomu odmietavý postoj. Podľa odporcu 4/ bola poručiteľka k napísaniu závetu nejakým spôsobom ovplyvňovaná a vedená od toho človeka, ktorý sa nijako mimoriadne o ňu nestaral, navštevoval ju len sporadicky niekoľkokrát do roka a skôr to bola poručiteľka , ktorá sa o neho starala a tomuto pánovi chcela vytvoriť pohodlie a kompletný servis. V čase pozastavenej komunikácie navrhovateľky s poručiteľkou chodili k nej navrhovateľkine deti, ktoré ju navštevovali, robili nákupy a nosili darčeky pri príležitosti sviatkov a menín a pomáhali s varením a nakupovaním, keď mal prísť pán I. na návštevu. Odporca 4/ poukázala na to, že odporca 1/ využil poručiteľkinu naivitu vo vzťahu k mužom vo svoj prospech.
Súd v konaní nevypočul odporcu 4/, lebo tento žije v USA. Odporca 4/ sa pojednávania nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitej veci o odročenie pojednávania a preto súd prejednal a rozhodol vec podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov S. I., X.. K. J., X.. K. X., K. H., vyhlásenie K. Q. a K. T., oboznámil písomné vyjadrenie odporcu 4/ k návrhu, Notársku zápisnicu N XX/XXXX, spis tunajšieho súdu 17D/65/2010, znalecký posudok č. 5/12 a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Na tunajšom súde sa pod sp.zn. 17D/65/2010 vedie konanie i dedičstve po poručiteľke S. J., nar. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., N. č. XXXX/XX. Poručiteľka bola vdova, mala dve deti : navrhovateľku a odporcu 4/ a dve vnúčatá, deti navrhovateľky - odporcov 2/ a 3/.
Poručiteľka zomrela zo zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice notárky K.. O. I. pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2008. V listine o vydedení poručiteľka vydedila svoju dcéru K. A., nar. X.X.XXXX podľa ust. § 469a ods.1 písm.a/, b/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytla a neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, hoci je na pomoc zo strany inej osoby odkázaná a o ňu ako o svoju matku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Dcéra ju nenavštevuje, naposledy ju navštívila 1.5.2000, kedy ju hrubým spôsobom urazila a odvtedy sa nestretli ani ju nevidela. Pomoc jej poskytuje S.. O. I., jej osobný asistent. Pre prípad smrti odkázala celý svoj majetok S.. O. I., ktorý bude povinný vyplatiť synovi poručiteľky K. J. XX.XXX,-€ a vnučke K. A. a vnukovi N. A. každému po 3.300,-€. Navrhovateľka napadla listinu o vydedení ako neplatnú a závet ako čiastočne neplatný, lebo sa jej nedostalo zákonného dedičského podielu.
Zo znaleckého posudku č. 5/12 K.. O. U., znalkyne z odboru psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria vyplýva, že poručiteľka S. J. rok pred svojím úmrtím, vo veku 61 rokov spísala posudzovaný dokument ( závet a listinu o vydedení). U jej rodičov sa duševné ochorenie nezistilo. Išlo o vdovu, ktorá vychovala 2 deti apo ich osamostatnení bývala sama a bola na až na zníženú mobilitu sebestačná. Od mladého veku bola silnou fajčiarkou, čo malo za následok rozsiahle poškodenie cievneho systému celého tela a trpela degeneratívnymi zmenami pohybového aparátu a chorobnými zmenami pečene. Jej stav si vyžadoval pravidelné ambulantné kontroly najmú za účelom predpisu liekov a absolvovala početné hospitalizácie. Podľa záverov znalkyne ani z vyjadrenia účastníkov konania a svedkov nevyplýva, že by v čase podpisu notárskej zápisnice dňa 7.10.2008 trpela duševným ochorením a neboli ani zdokumentované príznaky, ktoré by v období jej hospitalizácií v 9-10/2008 a 9/2009 svedčili o chronickom pití alebo závislosti od alkoholu poručiteľky, nepreukázali sa zvýšené pečeňové enzýmy ani neboli prítomné abstinenčné príznaky pri odňatí alkoholu počas hospitalizácií. Nič nenasvedčuje tomu, že by poručiteľka dňa 7.10.2008 trpela nejakou duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti. V prepúšťacích správach z nemocnice z vyššie uvedených období nie je uvedený žiaden patologický prejav v správaní, ktorý by si vyžiadal konzultáciu psychiatra alebo nasadenie psychofarmák. Poručiteľka trpela aterosklerózou, čo môže byť príčinou organickej poruchy osobnosti. Táto sa prejavuje spomalením a zabiehavosťou myslenia, redukciou záľub, oslabením pamäťových a poznávacích funkcií, zvýraznením predchádzajúcich čŕt osobnosti. Nakoľko bývala sama a podľa príbuzných bola sebestačná a aj všetko sama vybavovala, táto porucha nebola hlboká a nemala vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti. Znalkyňa skonštatovala, že S. J. bola dňa 7.10.208 schopná urobiť závet a listinu o vydedení, chápať zmysel týchto úkonov a posúdiť ich následky. V tomto období nemala predpísané žiadne psychofarmaká.
Podľa § 38 ods.1,2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 476 ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dôvody, ktoré viedli poručiteľku S. J. k vydedeniu jej dcéry - navrhovateľky, neboli v konaní preukázané. Z výsluchu samotných účastníkov konania, X.. Q. A. ako aj písomného stanoviska odporcu 4/ nepochybne vyplýva, že poručiteľka prerušila s navrhovateľkou všetky styky si od roku 2001. Poručiteľku k tomu viedla skutočnosť, že poručiteľka nebola spokojná s konaním X.. Q. A.- manžela navrhovateľky, ktorý si požičal auto a neprišiel na konkrétnu hodinu, kedy ho poručiteľka očakávala ( verzia podľa odporkyne 2/), resp. nezaparkoval poručiteľkino auto na mieste, ktoré si poručiteľka vybrala ( verzia X.. A.). Vo výpovediach je zhoda v tom, že poručiteľka začala slovne napádať navrhovateľku, čo je to za chlapa, kde je, koho si to vzala a pod. Na čo si navrhovateľka zastala svoju rodinu, manžela a odmietla sa s ním na žiadosť poručiteľky rozviesť a poskytovať poručiteľke celodennú osobnú starostlivosť. Poručiteľka na túto skutočnosť reagovala úplným prerušením kontaktov a stratou záujmu o navrhovateľku, dokonca sa s ňou vôbec nerozprávala, úplne ju ignorovala na ulici, nereagovala na pozdrav, pozvanie na návštevu, telefonáty navrhovateľky ( svedectvo K. H.), nechcela navrhovateľku ani vidieť ( výpoveď odporcu 1/, odporcov 2/, 3/ a 4/ ), odmietala navrhovateľku vpustiť do svojej domácnosti ( výpoveď X.. Q. A.). Na základe týchto skutočností je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nekonala navrhovateľka, ale poručiteľka, ktorá sa nevedela zmieriť s realitou. Odmietala akceptovať, že jej dcéra je dospelá, žije vlastným životom, mala ( v tom čase) usporiadaný vzťah s manželom, ktorého nemienila kvôli nej opustiť a dve deti. Poručiteľka bola po vydaji navrhovateľky hlboko nespokojná so svojím osamelým životom, túžila po spoločnosti. Snažila sa udržať si navrhovateľku za každú cenu vo svojej blízkosti, požadovala do nej, aby podriadila svoje pocity a a potreby výlučne jej, názor navrhovateľky nemal žiadnu váhu a potreby a priania navrhovateľky boli v očiach poručiteľky bezvýznamné. Poručiteľka sa snažila prostredníctvom manipulácie a dennodenného kontaktu držať navrhovateľku v závislej roli a riadiť jej osobný život aj v dospelosti. Keďže s touto taktikou neuspela, urazila sa a úplne prerušila s navrhovateľkou komunikáciu. Ak jej teda navrhovateľka neposkytovala pomoc v chorobe a starobe, bolo to spôsobené výlučne zavinením poručiteľky, ktorá od navrhovateľky akúkoľvek pomoc odmietala. Žiadna hrubá urážka poručiteľky zo strany navrhovateľky sa v konaní nepreukázala. Pokiaľ ide o odporcu 1/, je zrejmé, že poručiteľka vo svojej osamelosti nadviazala vzťah s niekým, kto o ňu prejavil čo i len minimálny záujem a snažila sa tento vzťah za každú cenu udržať, formou preukazovania pozornosti nákupmi a varením, i spísania závetu v prospech tejto osoby. Zo záverov znaleckého dokazovania ako aj výsluchu všetkých svedkov nepochybne vyplýva, že poručiteľka bola v čase spísania závetu a listiny o vydedení duševne zdravá. Konala premyslene a racionálne. Poručiteľka sa snažila týmto právnym úkonom docieliť celkom konkrétny výsledok : 1/ potrestať svoju nehodnú dcéru, ktorá nekonala podľa jej predstáv vydedením a 2/ zavďačiť sa odporcovi 1/, ktorý jej občas robil spoločnosť a spríjemňoval jej život. Preto súd rozhodol, že listina o vydedení zo dňa 7.10.2008 je neplatná, pre absenciu dôvodov v nej uvedených, a závet je neplatný len v časti, v ktorej sa navrhovateľke nedostalo aspoň 1-ice zákonného dedičského podielu ako neopomenuteľnej dedičke.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 99,50,-€ a v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 58,69,-€/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 27.4.2012, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012 a 16.7.2012, štúdium spisu dňa 13.7.2012), po 14,67,-€/úkon za účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 + 5 x 7,63,-€ paušál a 20% DPH v sume 57,52,- € podľa § 11 ods.1 písm.a/, § 14 ods.1 písm.a/,c/, § 14 ods.5 písm.b/, § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov. Trovy konania v sume 444,60,-€ budú odporcovia 1/ až 4/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky.
V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 5/12 znalkyne K.. O. U. za účelom zistenia spôsobilosti na právne úkony poručiteľky a jej zdravotného stavu v čase spísania
závetu a listiny o vydedení. Náklady na znalecký posudok v sume 556,30,-€ boli hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V konaní mala navrhovateľka plný úspech a žiaden z účastníkov nebol oslobodený od platenia súdneho poplatku a preto súd zaviazal na náhradu trov konania štátu odporcov 1/ -4/ spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 5 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.