Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoPr-9-2012.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., V.-F. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája č. 19, proti žalovanému AA - Centrum, s.r.o., so sídlom Poprad, Levočská č. 6, zastúpenému JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo 6.12.2011 č.k. 11 C 106/2003-348 v spojení s opravným uznesením z 1.2.2012 č.k. 11 C 106/2003-364 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.476,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v tomto konaní sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru s tým, že táto mzda po úprave žalobného návrhu bola žalobcovi priznaná vo výške 68.352,- Sk (2.268,87 Eur) rozsudkom z 11.1.2007. Predmetom ďalšieho konania tak ostalo príslušenstvo tejto náhrady mzdy a to úroky z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať od mzdy za mesiac jún 2000, ktorá sa stala splatnou 12.7.2000 vzhľadom na to, že v spoločnosti žalovaného - jeho právneho predchodcu bol výplatný termín stanovený vždy k 11 -temu dňu v tom-ktorom mesiaci. Súd prvého stupňa postupoval v zmysle úpravy petitu návrhu žalobcu v tejto časti a žalobcovi priznával príslušenstvo mzdy, ktorá mu patrila do konca marca 2002, kedy bol medzi účastníkmi ukončený pracovný pomer a následne do 11.2.2008, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi súdom prvého stupňa priznanú mzdu v celkovej výške v už spomínanej sume 68.352,- Sk. Úrok z omeškania súd prvého stupňa priznával z náhrady mzdy, na ktorú žalobcovi vznikol nárok s tým, že výška tejto mzdy bola predtým stanovená znaleckým posudkom Ing. W. M. a na základe takto podaného posudku prvostupňový súd rozhodoval o istine pohľadávky rozsudkom z 11.1.2007. Súd prvého stupňa zdôraznil, že táto znalkyňa v zmysle vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR bola v čase, keď vyhotovila znalecký posudok, oprávnená na výkon znaleckej činnosti v celkovom rozsahu. Zdôraznil, že žalovaný spochybňuje vypracovanie znaleckého posudku až v roku 2011 avšak na základe toho istého posudku a rozhodnutia prvostupňového súdu žalovaný plnil istinu týkajúcu sa výšky mzdy, ktorá bola vyčíslená práve týmto znaleckým posudkom a menovanou znalkyňou. Taktiež mal súd prvého stupňa za to, že tak ako vec sama, ani príslušenstvo pohľadávky premlčané nie je. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania od 1.6.2000 do zaplatenia a následne istinu, ktorá bola priznaná týmto rozsudkom, upresnil na základe znaleckého posudku a príslušenstvo pohľadávky žalobca upresnil ďalšími svojimi podaniami. Pohľadávku tak žalobca uplatnil v zákonnej lehote, takisto aj príslušenstvo k pohľadávke, námietka, tak ako ju uviedol žalovaný, že sa premlčujú práva na úpravu petitu sa nezakladá na pravde, keďže občiansky súdny poriadok takéto ustanovenie nepozná. Premlčať sa môže jedine pohľadávka ako samá alebo jej príslušenstvo. Tieto však premlčané neboli. Žalovaný plnil dňa 11.2.2008 istinu a to tým, že uhradil žalobcovi mzdu za požadované obdobie. Práve toto upresnenie petitov návrhu malo za následok, že žalobca presne špecifikoval jednotlivé obdobia príslušenstva, nakoľko po plnení zo strany žalovaného bolo možné upresniť petit návrhu. Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia poukázal na presnú výšku náhrady mzdy, na ktorú mal žalobca za to-ktoré obdobie nárok, počet dní omeškania s plnením dlhu a výšku úrokovej sadzby, ktorá v období od 12.7.2000 do 1.1.2002 predstavovala 17,6 % a od 1.1.2002 do 26.4.2002 15,5 %.
O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Zdôraznil, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a čo sa týka príslušenstva pohľadávky, tak nárok žalobcu bol v celom rozsahu dôvodný.
Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením zmeniť tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Má za to, že súd prvého stupňa vo veci neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhovaný dôkaz ohľadom splnenia zákonných požiadaviek k podaniu znaleckého posudku Ing. W. M.. Žalovaný namieta správnosť skutkového stavu ustáleného súdom na základe vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa nehodnotí skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok vo výške 167.245,- Sk a z takto uplatneného nároku požadoval úroky z omeškania 17,6 % od 1.6.2000. Mal ustáliť, kedy došlo prvýkrát k zmene tohto nároku v takej podobe, aby mohlo prípadne zachovať nárok tomuto účastníkovi. Znalecký posudok bol vypracovaný v septembri 2006, do tej doby nedošlo k úprave petitu a takto uplatnený nárok nespôsobil prerušenie plynutia premlčania. Príslušenstvo pohľadávky nie je náležitým uplatnením tohto nároku, a preto ani podanie žaloby s takouto úpravou žalobného petitu v časti príslušenstva istiny nemohol spôsobiť súdom uvádzaný následok. Žalovaný zdôrazňuje, že v tomto prípade ide o žalobu na plnenie, kedy žalobca musel v návrhu uviesť mzdu, zaplatenie ktorej žiada a mal vyčísliť požadované úroky z omeškania za príslušnú dobu. Vyčísleniu úrokov v návrhu nebola venovaná primeraná pozornosť. Paušálne uplatnenie príslušenstva pri nepoužiteľnej istine, pri zrejmej nesprávnosti počiatku požadovaného úročenia za kapitalizovanú sumu k prvému dňu omeškania nemôže byť riadnym uplatnením nároku, ktorý spôsobuje prerušenie plynutia lehôt. Kým nadsadená suma uplatneného mzdového nároku v sebe obsahuje neskôr súdom priznanú náhradu, takto uplatňované úroky nespôsobujú vo vzťahu k tomuto nároku obdobný následok, nakoľko ani z odôvodnenia návrhu nie je zrejmé, akým hmotným právom sú upravené náležitosti tohto nároku. V súčasnosti upravený petit žalobcu nie je zmenou petitu, ale ide o fundamentálnu zmenu pôvodného nároku. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady, nevzniká súdnym rozhodnutím o uplatnení takéhoto práva, ale vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej pre občianskoprávne vzťahy. V tomto konaní uplatňovaný nárok sa posudzuje podľa zákona 65/1965 a žalovanému vznikla povinnosť nahradiť mzdu pôvodnému zamestnancovi, pričom táto povinnosť trvala do doby skončenia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa používa v odôvodnení rozhodnutia hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom lehota podľa Zákonníka práce č. 65/1965 ohľadom premlčania nárokov je trojročná. Do doby prvej zmeny žalobného petitu žalobcom vo vzťahu k úrokom z omeškania uplynula lehota 3 rokov, aj keď návrh samotný bol uplatnený pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Spôsob uplatnenia úroku z omeškania, napriek tomu ako bol uvádzaný v pôvodnej žalobe, spôsobil zánik tohto nároku v dôsledku námietky premlčania, ktorú žalovaný podľa jeho názoru v konaní uplatnil dôvodne. Žalovaný je presvedčený, že v dôsledku procesných pochybení, ktorých sa dopustil žalobca, súd nesmel pripustiť zmenu žalobného petitu, tak ako na to poukazoval už v predchádzajúcom štádiu konania. Žalovaný tvrdí, že súd v čase, keď rozhodoval o istine, o tejto rozhodoval určením kapitálovej sumy včlenení podľa jednotlivých rokov, bez možnosti použitia správnosti alebo nesprávnosti týchto súm, ktoré predstavovali mzdu za ten-ktorý mesiac pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania. Taktiež tvrdí, že v čase rozhodovania o istine žalovaný nedisponoval poznatkom v tom zmysle, že by ustanovená znalkyňa nemala splnené zákonné požiadavky
k výkonu znaleckej činnosti (výkon činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu). Z toho dôvodu vtedy nevznášal námietku použiteľnosti znaleckého posudku tejto znalkyne. Za súčasného stavu je predmetom odvolania možnosť posúdenia spôsobilosti tejto znalkyne aj za predpokladu, že podklady k posúdeniu spôsobilosti sú obsiahnuté v administratívnom spise znalkyne. Žalovaný je presvedčený o tom, že je tu dané pochybnosť, či znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou, ktorá bola oprávnená k takejto činnosti za predpokladu, že túto činnosť nevykonávala v súlade so zákonom. Skutočnosť, že ministerstvo v prípade zistenia nedostatku túto znalkyňu nevyčiarklo zo zoznamu, nečiní tento znalecký úkon za úkon použiteľný v tomto konaní a v súlade so zákonom. Taktiež vytýka súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie o trovách konania a má za to, že žalovanému mala byť priznaná náhrada trov s poukazom na výšku pôvodne žalovanej istiny a súdom priznanej istiny vo vzťahu k žalobcovi. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že súd správne uzavrel, že žalovaný má zaplatiť úrok z omeškania žalobcovi za obdobie, ktoré v návrhu špecifikoval. Žalobca požadoval úrok z omeškania a vypočítal ho podľa prílohy
- zmeny návrhu a úrok z omeškania stanovil podľa vyhl. č. 87/1995, ktorá bola platná v čase omeškania s plnením peňažného dlhu. Išlo o mesačné peňažné plnenia, preto žalobca zohľadnil i prípadnú zmenu úrokovej sadzby, ku ktorej došlo v období omeškania s platením splatnej mzdy. Omeškanie s platením peňažného dlhu bolo odvodené zo mzdy, ktorá v rozhodnom období vyplatená nebola a bola splatná v jedenásty deň v mesiaci. Mzda bola stanovená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom, ktorý mal oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti, čo potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Pokiaľ žalobca v konaní vykonal zmenu, mal právo vypočítať úrok za uvedené obdobie, lebo ho presne vedel vyčísliť vzhľadom na plnenie, ktoré mu žalovaný poskytol 11.2.2008. Teda vedel stanoviť počiatok vzniku nároku na úrok z omeškania i deň, kedy jeho nárok bol uspokojený. Nešlo o žiadnu fundamentálnu zmenu, ale len o vyčíslenie nároku - požadovaného úroku z omeškania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca sa vo vzťahu k žalovanému, pôvodne jeho právnemu predchodcovi, domáhal vyplatenia náhrady mzdy s príslušenstvom z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 6.6.2001 č.k. 12 C 722/00-104 bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vykonané listom právneho predchodcu žalovaného z 9.5.2000 je neplatné s tým, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2002. V tomto konaní žalobca pôvodne z titulu náhrady mzdy uplatňoval sumu 167.245,- Sk (5.551,51 Eur) so 17,6 % -ným úrokom z omeškania od 1.6.2000 do zaplatenia a následne návrhom zmeneným v priebehu konania v závislosti od vypracovaného znaleckého posudku žiadal zaplatiť náhradu mzdy vo výške 68.352,- Sk (2.268,87 Eur) so 17,6 % -ným úrokom z omeškania od 1.6.2000 do zaplatenia.
Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že absencia takto pôvodne uplatneného nároku, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, bez jeho konkrétnej špecifikácie - určenia doby splatnosti mzdy žalobcu za obdobia jednotlivých mesiacov, nebola dôvodom pre celkové zamietnutie žaloby v tejto časti. Žalobca pôvodne žiadal priznať príslušenstvo celej pohľadávky už od 1.6.2000 a teda vo vyššom rozsahu než predstavoval zákonný nárok a následne po výzve prvostupňového súdu žalobca uplatnil žiadané príslušenstvo - úrok z omeškania už za to-ktoré obdobie jednotlivých mesiacov v závislosti od výšky mzdy, ktorá mu patrila.
Pokiaľ ide o náhradu mzdy, táto bola už žalobcovi v tomto konaní právoplatne priznaná v rozsahu 68.352,- Sk (2.268,87 Eur) rozsudkom zo dňa 11.1.2007, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť 4.4.2007. Žalobcovi bola pritom priznaná náhrada mzdy za obdobie od 1.6.2000 do 31.3.2002, kedy pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol ukončený.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že nárok žalobcu na priznanie príslušenstva náhrady mzdy premlčaný nie je.
V zmysle § 263 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, premlčacia lehota na uplatnenie peňažných nárokov je určená rozsahom troch rokov.
Podľa § 256 ods. 2 citovaného zákona, účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, a to konkrétne Vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. v znení platnom k 31.3.2002 a to v ustanovení § 3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania predstavovala v tom čase dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška úrokovej sadzby v čase od 12.7.2000 do 1.1.2002 dosahovala rozsah 17,6 % a od 1.1.2002 do 26.4.2002 rozsah 15,5 %.
Žaloba žalobcu, ktorou okrem náhrady mzdy požadoval aj úrok z omeškania v rozsahu 17,6 % z pôvodne celkovo uplatnenej náhrady mzdy od 1.6.2000 do zaplatenia, bola na prvostupňovom súde podaná dňa 2.5.2003 a teda nepochybne došlo k uplatneniu príslušenstva náhrady mzdy v zákonom určenej trojročnej premlčacej doby. Neskoršia úprava žalobného návrhu, pokiaľ ide o žiadané príslušenstvo - jeho presné určenie a kapitalizácia, neznamená iné posúdenie premlčacej námietky, keďže ako bolo uvádzané, podstatné je, že žalobca toto príslušenstvo nepochybne v žalobe včas uplatnil.
Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia presným spôsobom preukázal na rozsah príslušenstva náhrady mzdy, ktoré žalobca uplatňoval a to od mzdy za mesiac jún 2000 do konca marca 2002, kedy bol medzi účastníkmi ukončený pracovný pomer, pričom však náhrada mzdy nebola v tom čase vyplatená a k jej úhrade žalovaným došlo až 10.2.2008. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobca má nárok na úrok z omeškania s účinnosťou od 12.7.2000, keď výplatný termín v organizácii právneho predchodcu žalovaného bol stanovený v jedenásty deň v tom-ktorom mesiaci. Poukázal na presnú výšku náhrady mzdy za dané obdobie, počet dní omeškania s plnením zo strany žalovaného a rozsah kapitalizovaného úroku za dané obdobie v závislosti od výšky úrokovej sadzby stanovenej v rozhodnom období vo výške 17,6 % a následne 15,5 %.
Výšku náhrady mzdy za dané obdobie, ktorá napokon už žalobcovi bola právoplatne priznaná, určuje znalecký posudok č. 12/2006, vypracovaný znalkyňou W. M. v septembri 2006. V zmysle vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR z 20.1.2011 je pritom zrejmé, že k tomuto dňu znalkyňa nepochybne spĺňala všetky podmienky pre riadny výkon znaleckej činnosti, a preto odvolacia námietka žalovaného k nedostatku spôsobilosti tejto znalkyne k znaleckému úkonu dôvodná nie je. Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov, a to v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., keď je zrejmé, že rozhodovanie o výške plnenia v danom prípade záviselo od znaleckého posudku. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobca bol v tejto časti nároku v konaní úspešný.
Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca ako úspešný účastník odvolacieho konania trovy tohto štádia konania nežiadal priznať a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.