Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/45/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., t.č. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, ul. SNP 12, 059 21 Svit, 2/ B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., t.č. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, ul. SNP 12, 059 21 Svit, 3/ B. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., t.č. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, ul. SNP 12, 059 21 Svit, 4/ F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., t.č. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, ul. SNP 12, 059 21 Svit, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: B. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. č. XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS, Prešov, matka: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., t.č. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, ul. SNP 12, 059 21 Svit, zastúpená: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Severná 16/A , 0801 Prešov o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec mal. detí (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 19.04.2023, domáhal zníženia výživného pre každé z maloletých detí na minimálnu sumu. Návrh odôvodnil tým, že je toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Sabinov na dobu 9,8 roka a nevykonáva žiadnu pracovnú aktivitu, ktorá by mu umožnila platiť vyživovaciu povinnosť.

2. Súd uznesením sp. zn. zo dňa 10.05.2023 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka

- Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili. Oboch rodičov vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

4. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2023 s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že s deťmi žije v Centre sociálnych služieb Domov pod Tatrami - Útulok, je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi a prídavky na detí. V roku 2022 mala príjem 25,50 eur mesačne na dieťa a dávku v hmotnej núdzi 188 eur mesačne. Otec výživne neplatil a pravdepodobne platiť nebude, jeho snahou je jej poškodiť. Za ubytovanie má platiť 101,90 eur, do budúcna rozmýšľa o podaní návrhu na zvýšenie výživného.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 19.09.2023 sa matka dieťaťa nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v jej neprítomností, preto súd podľa pojednával v jej neprítomností.

6. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval, uviedol, že bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní cca 10 rokov, vo výkone trestu nie je pracovne zaradený a nemá žiaden príjem. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného uviedol, že na jeho strane nedošlo k žiadnej, keďže aj vtedy „sedel“. Pred vzatím do väzby pracoval ako stavebný pracovník, pracoval v Čechách na čierno a zarobil som od 800 - 900 eur mesačne, vyučený nie je keďže len dva roky chodil na odborné učilište za murára, no školu nedokončil. Ďalej uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu po svojej matke.

7. Právny zástupca matky detí s návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť s tým, že tento návrh je nekorektný, v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že matka detí je nezamestnaná, evidovaná úradom práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 188 eur mesačne, od 18.11.2022 býva v zariadení kde hradí poplatok v sume 254,50 eur mesačne.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. detí, navrhol návrh zamietnuť, nakoľko náklady na potreby dieťaťa sa vzhľadom na ich vek zvyšujú a matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, zníženie výživného nie je v záujme mal. detí.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloleté detí F., na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -70 zo dňa 17.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 19.05.2022 boli prvým výrokom mal. detí P., B., B. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky, druhým výrokom bol otec detí zaviazaný platiť výživné pre mal. B., P. a B. v sume po 70 eur mesačne a pre mal. F. v sume 60 eur mesačne, tretím výrokom bolo vyčíslené dlžné výživné, štvrtým výrokom bolo vyslovené, že styk otca s mal. deťmi sa neupravuje a piatym výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. V čase určenia výživného, t.j. jún 2022, matka detí bola v evidencií uchádzačov o zamestnanie, boli jej vyplácané rodinné prídavky v sume 103,52 eur mesačne a dávka v hmotnej núdzi 188 eur mesačne. Matka s deťmi bývala v zariadení občianskeho združenia My Mamy za čo hradila nájom v sume 152 eur mesačne, ďalšie jej mesačne náklady tvorili náklady na mobil 30 eur, strava 200 eur a bežné výdaje ako ošatenie, hygiena.

12. V súčasnosti matka detí je nezamestnaná, taktiež poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 35 eur, poberá rodinné prídavky v sume 240 eur. Od 18.11.2022 spolu s deťmi býva v zariadení núdzového bývania vo Svite kde mesačne platí úhradu 254,50 eur.

13. Otec detí v čase určenia výživného ( jún 2022) bol od 15.12.2021 väzobne stíhaný za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť voči matke detí.

14. V súčasnosti je otec už právoplatne odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. pre zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. Zák. a iné na trest odňatia slobody nepodmienečne na 9 rokov a 8 mesiacov so zradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa správy ústavu nie je pracovne zaradený, nepoberá žiadnu pracovnú odmenu.

15. V čase určenia výživného mal. P. navštevoval ZŠ Matice slovenskej Prešov 3. ročník -špeciálna, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 124 eur mesačne, mal. B. navštevoval ZŠ Matice slovenskej 1. ročník - špeciálna, náklady na jeho starostlivosť boli v sume 124 eur mesačne, mal. B. navštevovala ZŠ Námestie kráľovnej pokoja Prešov 1. ročník, náklady spojené s jej starostlivosťou

boli v sume 137 eur mesačne a mal. F. bola doma s matkou, náklady na jej starostlivosť boli v sume 110 eur mesačne.

16. V súčasnosti mal. P. a B. navštevujú Spojenú školu vo Svite, náklady na ich starostlivosť bez bývania podľa vyčíslenia matky sú po 124 eur. Mal. B. navštevuje základnú školu vo Svite, náklady na jej starostlivosť bez bývania sú v sume 137 eur mesačne. Mal. F. nastúpila do materskej škôlky, náklady na jej starostlivosť bez bývania sú podľa vyčíslenia matky 110 eur mesačne.

17. Otec výživné pre mal. dieťa podľa súdneho rozhodnutia neplatí, matka poberá náhradne výživné.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Podľa Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

25. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa prvá veta (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

28. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

29. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

30. Predmetom konania je návrhy otca na zníženie výživného pre mal. detí z doterajšej sumy na sumu minimálneho výživného.

31. Naposledy bol rozsah výživného pre maloleté dieťa právoplatne určený v júni 2022, teda pred 14 mesiacmi.

32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

33. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

34. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod, V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v slade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.

35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

36. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

37. Otec mal. detí odôvodňuje potrebu zníženia výživného skutočnosťou, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, nemá žiaden príjem.

38. Od poslednej úpravy výživného uplynula krátka doba. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj v čase keď bol určený rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, t.j. v júni 2022, bol otec detí taktiež bez akéhokoľvek príjmu. V tom čase bol otec mal. detí vo výkone väzby a pri určení výživného súd vychádzal z tzv. potencionality príjmu, t.j. príjmu ktorý by otec mal. detí mohol dosiahnuť ak by nebol obmedzený na osobnej slobode (väzobne trestne stíhaný) vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie, pričom súd ustálil, že by mohol dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2022 bola v čistom v sume 525 eur. Súd má za to, že na strane povinného, teda otca mal. detí, nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

39. Súd opakovane poukazuje, že pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. ) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. ) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. Oba súdy v princípe konštatovali, že opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom medzi iným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Situáciu otca je treba hodnotiť tak, že sa sám vzdal možnosti dosiahnuť určitý príjem, ktorý by zodpovedal jeho možnostiach a schopnostiach. Súd je toho názoru, že pre protizákonné konanie otca nemôže trpieť dieťa tým, že by bolo po dobu v súčasnosti už výkonu trestu odňatia slobody (ktorú si zavinil sám) odkázané na výživu iba druhého rodiča. Ani súčasne ťaživé sociálne či ekonomické pomery otca ho nezbavujú, bez ďalšieho zodpovednosti na výživu maloletých detí najmä, keď je predpoklad, že sa sám pričinil k vzniku tejto situácie. Nie je možné ponechať prevažne matku aby uspokojovala všetky potreby maloletých detí, a to nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj po stránke finančnej.

40. Otec detí je aktuálne bez príjmu, je vo výkone trestu odňatia slobody, bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť voči matke mal. detí (týranie blízkej a zverenej osoby, vydieranie, sexuálne násilie). Do súčasného postavenia, kedy nemá žiaden príjem sa dostal iba vlastným konaním. Tu súd opakovane (ako v čase určenia rozsahu vyživovacej povinnosti ) poukazuje na závery ustálenej súdnu praxe, že ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, v dôsledku čoho sa zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je totiž garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.

41. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených

- deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane mal. detí došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na ich vek, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, napr. mal. F. nastúpila do materskej škôlky. Práve vzrast objektívnych potrieb detí neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca.

42. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že na strane otca mal. detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Trovy konania

43. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti štvrtému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné ( )

Proti ostatným výrokom rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Právny zástupca matky dieťaťa a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania.