Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/725/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa Obec Rovinka, so sídlom v Rovinke, č. 350, zastúpeného JUDr. Martinom Markom, so sídlom v Bratislave, Budatínska 47, proti odporcovi L.. A. M., N. S. F., Č.. XX, zastúpenému JUDr. Ivanom Beladičom, bytom v Bratislave, Stolárska 37, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 0 eur.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2000, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území Rovinka - A.. Č.. XXX/X o výmere 3.038 m2- zastavaná plocha a parc. č. XXX/X o výmere 3863m2- orná pôda, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX. Dôvodil, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe zákona č. 138/91 Zb. O majetku obcí v rozsahu delimitačného protokolu zo dňa 07.6.1991. Predtým boli PKV č. XXX zapísané na právneho predchodcu navrhovateľa MNV Štefánikovce. Podľa geometrického plánu č. XXXXX XXX-XX/ XX zo dňa 16.9.1998 vyhotoveného Ing. Hrončekom oddelením parciel XXX/X V. XXX/X vznikla nová parcela č. XXX/X o výmere 2.870 m2 - orná pôda.

Odporca požiadal o zápis vlastníckeho práva na základe Osvedčenia o vydržaní č. D. XXX/XX, D. XXX/ XX zo dňa 09.7.1999 spísanom na notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej. Navrhovateľ oznámil túto skutočnosť Okresnej prokuratúre a Okresnému úradu Senec, odbor katastra. Krajský súd v Bratislave predbežným opatrením zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou - parc. č. XXX/X o výmere 2.870 m2.

Doplnením petitu zo dňa 01.6.2007, sa navrhovateľ domáhal učenia, že je vlastníkom novovzniknutého pozemku - parc. č. XXX/X o výmere 2.870 m2 - orná pôda, vytvorenej geometrickým plánom č. XX XXX XXX-XX/XX z parciel XXX/X o výmere 3.038 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 3.863 m2.

Súd zmenu petitu pripustil uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 30.08.2007.

Podaním doručeným súdu dňa 07.11.2000 sa odporca vzájomným návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti: k.ú. Rovinka, parc. č. XXX/X o výmere 2870 m2- orná pôda, pričom poukázal

na Notársku zápisnicu č. D. XXX/XX, D. XXX/XX zo dňa 07.7.1999, ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo odporcu titulom vydržania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : výpis z pozemkovo knižnej vložky č. XXX, list vlastníctva č. XXX, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX, Notárska zápisnica D. XXX/XX, D. XXX/XX, oznámenie o trestnom čine, delimitačný protokol, kópia katastrálnej mapy. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav veci.

Súd z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise zistil, že na Liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra Senec, k.ú Rovinka, je navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník parciel č. XXX/X o výmere 3863 m2 - orná pôda a parcely č. XXX/X o výmere 3038 m2- zastavaná plocha.

Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 16.09.1998, bola z parciel XXX/X V. XXX/ X vytvorená parcela nová a to č. XXX/X o celkovej výmere 2870m, pričom z parcely č. XXX/X bolo odčlenených 42 m2, v prospech novovzniknutej parcely č. XXX/X. Zvyšok pôvodnej parcely zostal vo výmere 2.996 m2 registrovaný na pôvodného vlastníka.

Z parcely č. XXX/X bolo vyčlenených 2828m2 v prospech parcely č. XXX/X. Zvyšok výmery zostal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.

Notárskou zápisnicou D. XXX/XX, D. XXX/XX bolo osvedčené vydržanie nehnuteľnosti - novovzniknutej parc. XXX/X vo výmere 2870 m2, odporcom. V notárskej zápisnici je konštatované, že odporca odôvodnil vydržanie nehnuteľnosti tým, že v roku 1950 bol jeho rodičom M. M. V. I. M., F.. G. pridelený pozemok pôvodne vedený PKV č. XXX ako parcela č. XXX/X, ako náhrada za pozemky vložené do družstva - JRD Rovinka. Pridelenie pozemku sa uskutočnilo bez príslušných dokladov a pozemok zostal dosiaľ evidovaný na obec Rovinka. Právni predchodcovia odporcu pozemok užívali nepretržite od roku 1950 v dobrej viere, že je ich vlastníctvom. V rámci dedičského konania odporca zistil, že pozemok nie je právne usporiadaný a je evidovaný na pôvodného vlastníka.

Ďalej je v zápisnici konštatované, že odporca predložil potvrdenie o súhlase Obecného úradu Rovinka s vydržaním.

Obecný úrad sa dňa 27.7.1999 písomne vyjadril, že nadobudol vedomosť o osvedčení o vyhlásení vydržania nehnuteľnosti voči parcele XXX/X a vyhlasuje, že nikdy súhlas s vydržaním odporcovi nevydal a naďalej sa bude správať k nehnuteľnosti ako jej vlastník.

Dňa 10.8.1999 navrhovateľ podal trestné oznámenie Okresnej prokuratúre Bratislava 3, pre podozrenie z trestného činu podvodu. Tento mal podľa názoru navrhovateľa spočívať v tom, že odporca ako jeden z dokladov potrebných k Osvedčeniu o vyhlásení vydržania nehnuteľnosti, predložil potvrdenie obce Rovinka o tom, že obec nemá výhrady proti vydržaniu parcely XXX/X o výmere 2790 m2. Takéto potvrdenie, však obec nikdy nevydala.

Podľa zoznamu nehnuteľností, ktoré prešli z majetku Slovenskej republiky do majetku obcí v zmysle , súd zistil, že do majetku obce prešla nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X o výmere 3780 m2.

Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX/XX zo dňa 11.6.1986, parcela XXX/X bola pôvodne o výmere 6464 m2, z nej boli vyčlenené dve parcely a to parcela č. XXX/X o výmere 3674 m2 evidovaná na pôvodného vlastníka a parcela č. XXX/X o výmere 2790 m2 evidovaná na I. M. V. A. M. V. B. D., F.. M..

Podľa Geometrického ( polohopisného) plánu na rozdelenie parcely XXX/X, zo dňa 24.2.1960, bola parcela pôvodne o výmete 6575 m2, z ktorej bola odčlenená časť 111 m2 a vznikla nová výmera 6464 m2.

Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ trval na svojom návrhu tak, ako ho súdu doručil v písomnej podobe.

Odporca poukázal, že parcela č. XXX/X je z 99 tvorená parcelou č. XXX/X, pričom táto sa nebola súčasťou delimitačného protokolu. Spornou zostáva časť parcely č. XXX/X P. výmere 42 m2, ktorá súčasťou delimitačného protokolu je.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa účinného k 16.11.1950 ( 141/1950 ) v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , aj je držiteľ s ohľadom na všetky okolnosti oprávnený, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Navrhovateľ podal tzv. určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/X o výmere 2870 m2 v katastrálnom území Rovinka, vzniknutej z parcely č. XXX/X V. XXX/X. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od tej skutočnosti, že na základe zákona č. 138/91 Zb. O majetku obcí, prešli pôvodné parcely č. XXX/X o výmere 3038 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 3863 m2, v rozsahu delimitačného protokolu zo dňa 07.6.1991, do vlastníctva navrhovateľa.

Určovacím návrhom sa navrhovateľ domáhal autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Nadobudnutie vlastníctva odvodzoval navrhovateľ zo zákona č. 138/91 Zb o majetku obcí, poukazujúc pritom na delimitačný protokol zo dňa 07.6.1991.

Súd zistil, že parcela č. XXX/X o výmere 2870 m2 je vytvorená z pôvodných parciel č. XXX/X V. XXX/X. V zmysle delimitačného protokolu prešla z vlastníctva štátu do majetku obce parcela č. XXX/X o výmere 3780 m2 - dvor. Parcela č. XXX/X sa v delimitačnom protokole nenachádza. Podľa geometrického plánu č. XX XXX XXX-X/XX je parcela č. XXX/X vytvorená z parcely XXX/X v rozsahu 42m2, zvyšok zostáva evidovaný na pôvodného vlastníka. ( obec Rovinka)

Parcela č. XXX/X bola evidovaná ako roľa v PKV č. XXX o výmere 6464 m2, pričom geometrickým plánom zo dňa 16.5.1986, č. XXX-XXX-XXXX/XX bola rozčlenená na parcelu č. XXX/X o výmere 3674m2 a XXX/X o výmere 2790 m2, vo vlastníctve a právnych predchodcov odporcu.

To znamená, že najneskôr od roku 1986 je možné počítať držbu právnych predchodcov odporcu týkajúcu sa parcely č. XXX/X.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému priamo zo zákona ( ex lege ), pri splnení nasledujúcich požadovaných predpokladov:

a/musí isť o spôsobilý predmet vydržania

b/ držba musí byť oprávnená

c/držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby

Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci okamihom uplynutia vydržacej lehoty.

Preto je dôležité zisťovať:

- kedy skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba

- aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej lehoty, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva podľa týchto predpisov

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 bola vydržacia doba 32 rokov. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vec nadobudol bezprávne.

Podľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal nepretržite po dobu 10 rokov a bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný po celú vydržaciu dobu. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve.

držbu a vydržanie až do novelizácie zákona, t.j. do 1. apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby.

Až uvedená novela v ustanoveniach <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3976850&FragmentId2=3976853>, <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3976855&FragmentId2=3977894> novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1. 4. 1984 ( <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/

ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3979462&FragmentId2=3979465>). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (napr. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=20320>, <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=20050>).

V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia teda byť splnené nasledovné náležitosti:

1. Faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Pritom fakticky vec ovláda nielen ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať .Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo vykonávanie práva viacerými subjektmi, napr. aj manželmi, ak sú splnené potrebné predpoklady oprávnenej držby.

2. Vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila. Obdobne to platí aj o vykonávaní práva.

3. Dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva.

Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3344060&FragmentId2=3344060>, bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.

V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Notárska zápisnica zo dňa 09.7.1999 ktorá obsahuje osvedčenie o vydržaní nehnuteľnosti uvádza, že právni predchodcovia odporcu užívali nehnuteľnosť ako vlastníci od roku 1950 nepretržite, správali sa ako vlastníci, nehnuteľnosť obrábali a platili daň z nehnuteľnosti.

Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle O notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice. Podľa tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( ) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie, nepretržitosť držby. Takéto osvedčenie vydané notárom, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Navrhovateľ súdu neponúkol a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, alebo dobromyseľnosť držiteľov spochybňoval. Poukazoval iba na trestné oznámenie podané na odporcu z dôvodu, že údajne predložil na notárskom úrade potvrdenie, ktoré obec nikdy nevydala. Súd sa dotazoval na stav trestného konania, avšak neúspešne. Existencia alebo neexistencia potvrdenia obce, však nemá na samotný inštitút vydržania z hľadiska oprávnenosti, či dobromyseľnosti držby žiaden vplyv, preto súd už v tomto zmysle ďalšie dokazovanie nevykonával.

Pre určité kategórie skutočností môže zákon stanoviť domnienku; môžu existovať vyvrátiteľné domnienky, ktoré pripúšťajú dôkaz opaku. V prípade vyvrátiteľnej domnienky ju súd považuje za preukázanú, ak ani jedna zo sporových strán nepredloží dôkaz na vyvrátenie domnienky. Ak sú skutočnosti preukázané verejnými listinami, dôkazné bremeno spočíva na strane, ktorá chce pravosť takejto listiny vyvrátiť.

Súd teda v danom prípade vychádzal z predpokladu, že držby spornej nehnuteľnosti tak právnymi predchodcami odporcu, ako aj ním samotným bola oprávnená.

V súdnych konaniach sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, t.j. právo neustanovuje presné limity určujúce, kedy musí súd akceptovať skutočnosť ako preukázanú alebo nepreukázanú. Súd posudzuje dôkazy podľa vlastného uváženia, každý dôkaz samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, zohľadní všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane skutočností, ktoré predložili strany.

Z predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľ sa nikdy legitímne nestal vlastníkom parcely č. XXX/ X, túto delimitačný protokol neobsahuje. Obsahuje iba parcelu č. XXX/X, ktorá sa stala súčasťou novovzniknutú parcelu č. XXX/X iba vo výmere 42 m2. Aby súd mohol určiť vlastníctvo navrhovateľa v uvedenej časti parcely č. XXX/X, čo však neurobil. Nie je možné, by súd určil vlastnícke právo navrhovateľa v rozsahu celej výmery 2870 m2, nakoľko v takomto rozsahu sa navrhovateľ vlastníkom parcely nikdy legitímne nestal.

Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný návrhom a nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované.

Vzhľadom na absenciu parcely č. XXX/X v delimitačnom protokole a preukázanie geometrickým plánom, podľa ktorého je parcela XXX/X tvorená parcelou č. XXX/X iba v časti 42 m2, súd nemohol inak, ako žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť.

Vzájomný návrh odporca zobral späť podaním doručeným súdu dňa 22.11.2011. Uznesením zo dňa 24.07.2012, č.k. XC XXX/XXXX-XXX súd zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Odporca si právo na náhradu trov konania uplatnil avšak v lehote stanovenej súdom nevyčíslil. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v

Bratislave cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.