Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-244-2012.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/244/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, B. Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: SYSTOP, spol. s.r.o., so sídlom Novozámocká 160, Nitra, IČO: 36 529 818, vymazaná z OR dňa 17.09.2011, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/466/2011-12 zo dňa 28. novembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/466/2011-12 zo dňa 28.11.2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) a g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil. Konštatoval, že povinný subjekt bol v dôsledku nedostatku majetku zrušený bez likvidácie a následne dňa 17.09.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného preto exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 196, § 197, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku a taktiež s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej len "vyhláška"), ktoré upravujú odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu, vrátane exekučného spisu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré si poverený súdny exekútor vyúčtoval podľa ustanovení citovanej vyhlášky. Preto zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,09 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky za tri úkony exekučnej činnosti x 3,32 eura, teda spolu 9,96 eura, najmenej 33,19 eura + 20% DPH = 39,83 eura, § 22 vyhlášky náhrada hotových výdavkov 29,28 eura titulom poštovného 12,76 eura, spotrebný materiál 2,12 eura, cestovné náhrady 14,40 eura, § 23 náhrada za stratu času 3 začaté polhodiny x 0,66= 1,98 eura, spolu teda trovy exekúcie vo výške 71,09 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na exekúciu predvídať, že dôjde k výmazu povinného z obchodného registra. Dodal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a tak Sociálna poisťovňa ako oprávnený nemala byť zaviazaná na úhradu trov exekučného konania. Žiadal preto, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 17.05.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 23.05.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 25.05.2011. Dňa 31.10.2011 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp. zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.