Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-123-2022.pdf
PDF · 148.5 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/123/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101921899/2022 zo dňa 07.07.2022, takto
rozhodol:
I. Súd napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101921899/2022 zo dňa 07.07.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia december 2017 – december 2019. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102555927/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo služieb nadobudnutých v tuzemsku podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keďže dospel k záveru, že žalobca a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb (označených ako: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie) od dodávateľa A. B. bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná faktúra č. 1905003.
2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 101921899/2022 zo dňa 07.07.2022, právoplatné dňa 22.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a s jeho závermi sa plne stotožnil. Podľa žalovaného bolo správne vyhodnotené, že žalobca nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo
realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, preto správca dane postupoval v súlade s ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane.
II. Správna žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 22.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 22.09.2022, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). T. j. z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade z dôvodu, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci daňovými orgánmi žalobca namietal predovšetkým nesprávnu interpretáciu v danom prípade aplikovaných ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalovaným, najmä v jeho právnom závere, že osoba, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Žalobca mal za to, že primárne materiálne podmienky pre účel priznania odpočtu dane žalobcovi za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa A. B. boli v preverovanom prípade splnené a žalobca svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku uniesol. K dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, žalobca namietal zrejmý rozpor v právnom posúdení veci, keď sa daňové orgány oboch stupňov snažia spochybniť splnenie podmienok žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom A. B., avšak každý z nich na inom podklade. V tejto súvislosti žalobca argumentoval s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25.05.2022, ako aj rozhodnutí Nejvyššího správního soudu sp. zn. 1 Afs 334/2017 zo dňa 23.03.2022 v prípade Kemwater Pro Chemie, že identifikácia dodávateľa uvedeného na faktúre je formálnou podmienkou, a nie materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane, a že je možné pripustiť, že ak nebude zistená identita dodávateľa, napriek tomu však budú splnené hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na odpočet DPH, pokiaľ budú s ohľadom na skutkové okolnosti k dispozícii údaje potrebné k overeniu, že dodávateľ mal postavenie platcu DPH. Žalobca ďalej argumentoval rozhodnutím vo veci Vikingo vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn. C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 66.
5. Žalobca taktiež namietal nesprávnu interpretáciu ustanovení § 24 a § 46 daňového poriadku v súvislosti s rozložením a prenosom dôkazného bremena. S poukazom na obsah administratívneho spisu žalobca vyjadril názor, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku. Dal do pozornosti, že správca dane v konaní jednoznačne nepredložil ani nezabezpečil dôkazy, ktoré by vyvracali dôkazy predložené žalobcom. K procesným vadám majúcim dopad na prenos dôkazného bremena žalobca namietal, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, dôsledkom čoho je, že počas daňovej kontroly vôbec nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Žalobca na účely vyhodnotenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH považoval za nevyhnutné zohľadniť princíp daňovej neutrality, pričom zdôraznil, že žalobca svojím správaním nijakým spôsobom nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky, keďže daň na vstupe fakturovanú dodávateľom služieb A. B. riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu v rámci zabezpečenia princípu daňovej neutrality.
6. Žalobca zároveň namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Žalobca namietal, že zo strany daňových orgánov išlo o nesprávne vyhodnotenie personálnych kapacít dodávateľa A. B. pre poskytnutie spochybňovaných služieb pre žalobcu. Z predložených dokladov, vysvetlení a svedeckých výpovedí je podľa názoru žalobcu bezpochyby zrejmé, že dodávateľ A. B. disponoval dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na poskytnutie služieb. Daňové orgány taktiež nesprávne vyhodnotili zistené skutočnosti týkajúce sa povahy a špecifikácie poskytnutých služieb vrátane zmluvných dojednaní medzi dodávateľom A. B. a žalobcom.
7. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalobca poukázal na zmätočnosť a nejasnosť rozhodnutia, ktoré videl najmä v tom, že správca dane vykonal kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, avšak nereflektoval zmeny skutkového stavu pre konkrétne preskúmavané obdobie. A to napríklad zmenu týkajúcu sa ukončenia zamestnaneckého pomeru A. C., či poskytnutie softvéru SAAS subdodávateľom spoločnosťou D. B.. Žalovaný vôbec nezohľadnil ani žalobcove tvrdenia k personálnym kapacitám dodávateľa A. B., k evidencii poskytnutých služieb (človekohodín), k povahe a špecifikácii poskytnutých služieb (na predložených dokumentoch – faktúrach a protokoloch), k výsluchom svedkov A. C. a E. B. v zmysle o doplnení konania, či k odberateľom žalobcu. Napokon žalobca napádal viaceré procesné pochybenia daňových orgánov (nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, nevyzvanie žalobcu na vyjadrenie po doplnení dokazovania), ktoré sú podľa neho dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie; súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.11.2022 uviedol, že dodanie služieb uvedených na sporných faktúrach nebolo spoločnosťou A. B. uskutočnené podľa § 9 zákona o DPH a následne jej pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH (daň uvedená na sporných faktúrach sa v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH stala pre dodávateľa splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade). Súčasne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením (tovarom, resp. službou) a daňovým dokladom, ktorým platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
9. K žalobcom namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkových zistení, žalovaný dôvodil, že dokazovaním počas daňovej kontroly i doplneným dokazovaním počas daňového konania bola hodnovernosť spornej faktúry a s ňou súvisiacich predložených dokladov spochybnená, konkretizujúc, že F. A. C. a F. A. C. síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb pre žalobcu, ich výpovede však nie sú jednoznačným a hodnoverným dôkazom o uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu. V súvislosti s priebehom výkonu daňovej kontroly dal žalovaný do pozornosti, že správca dane v oznámeniach o výsledkoch daňovej kontroly popísal vykonané dokazovanie aj zistený skutkový stav a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou A. B., pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory odstránil a zotrval na svojom tvrdení, že sporné služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre.
10. Ohľadom námietky žalobcu o nesprávnom vyhodnotení personálnych kapacít dodávateľa A. B. daňovými orgánmi, upriamil žalovaný pozornosť na skutočnosť, že svedok E. B., zamestnanec žalobcu, nevedel uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených na preberacom protokole, pričom tvrdil, že primárne na preberacích protokoloch kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín samotných kategórií, pretože aktivity v týchto kategóriách sa navzájom prelínajú, úkony z preberacieho protokolu nevedel „spárovať“, resp. priradiť na tikety vo výpise servisných úkonov. Vo vzťahu k spochybneným personálnym kapacitám dodávateľa, k vysvetľujúcej argumentácii žalobcu ako i k evidencii dodaných služieb žalovaný uviedol, že v prvom rade to mal byť žalobca, poskytujúci zamestnancom dodávateľa A. B. prístupové heslá na servery svojich odberateľov, ktorý mal vedel uviesť počet zamestnancov dodávateľa, ktorých potreboval na výkon sporných služieb, mal vedieť tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr. mailovú komunikáciu s nimi, vykonanú za účelom poskytnutia prístupových údajov na servery, mal disponovať údajmi o osobných zásahoch zamestnancov A. B. na mieste ich výkonu a pod., pričom žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, ani sa konkrétne k tomu nevedel vyjadriť.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že svoje skutkové zistenia a právne závery o tom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so žalobcom náležite odkomunikoval, čo vyplýva z administratívneho spisu, a teda správca dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami, došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu a žalobcovi bol vytvorený priestor na odstránenie pochybností. K námietke o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalovaný poukázal na to, že táto mu bola predĺžená v súlade s daňovým poriadkom. Žalovaný navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať a rovnako navrhol zamietnuť aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/123/2022-174 zo dňa 09.01.2023, právoplatným dňa 19.01.2023, bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok s odôvodnením, že žalobcovi by inak hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter.
13. V replike zo dňa 08.02.2023 k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca zotrval na dôvodoch aj petite žaloby, ktorej sa v plnom rozsahu pridržal. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe a podotkol, že žalovaný nekomentuje a nespochybňuje právnu argumentáciu žalobcu, ale len opakuje tvrdenia z predchádzajúcich podaní, pričom neprináša nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť tvrdenia uvádzané v správnej žalobe. Podľa žalobcu žalovaný neodstránil ani žalobcom namietané pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia a žalovaný ani nemôže vo svojom vyjadrení k žalobe odstrániť rozpor v právnom posúdení veci medzi správcom dane a žalovaným, ktorý bol namietnutý v správnej žalobe.
14. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
20. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
21. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
23. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
26. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
27. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
28. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
29. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
30. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
35. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.
36. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
37. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
38. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
39. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom
41. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).
42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu (pričom žalovaný zaslal ospravedlnenie neúčasti dňa 12.09.2023 a uviedol, že súhlasí pojednávaním bez jeho účasti) a po preskúmaní veci dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
43. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby, a zároveň poukázal na dôvody uvádzané aj vo vzťahu k iným konaniam vedeným vo veciach žalobcu pred tunajším súdom za iné zdaňovacie obdobia.
44. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2019 od dodávateľa A. B. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.
45. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. TT-14S/125/2022, TT-14S/115/2022, TT-14S/119/2022, TT-14S/120/2022, TT-14S/123/2022, TT-20S/115/2022, ktorými za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam tej istej daňovej kontroly žalobami žalobcu napadnuté rozhodnutia daňových orgánov podľa § 191 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov v skoršom rozsudku správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023, čo do jeho výroku, aplikácie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, aj jeho odôvodnenia, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň uvádza časť jeho odôvodnenia:
„72. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku nároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle faktúry č. 1911008, teda služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (bez uvedenia rozsahu dodaných služieb, resp. bez uvedenia mernej jednotky), žalovaný na základe výsledkov daňovej kontroly, doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver o nepreukázaní skutočnosti, že predmetné služby dodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, teda obchodná spoločnosť A. B..
73. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské poskytovanie služieb žalobcovým odberateľom, ktoré žalobca kapacitne, vzhľadom na množstvo klientov a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom zdaňovacom období A. B..
74. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na preukázanie realizácie plnení označených ako „analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“ neboli predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou A. B..
75. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období november 2019, ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetných služieb na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety plnenia a ich následné využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu DPH), v kontexte so záverom daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na realizáciu deklarovaného objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín), skôr nasvedčujú o neexistencii (o nedodaní) predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom). Tu správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho odberateľov.
76. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry (§ 72 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal.
77. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto skutočnosť, že žalobca prijaté služby od A., B. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu zdaniteľných plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky nárok žalobcu na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže všetky podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, teda v existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane) zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých druhov plnení a jednak reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa bolo potrebné v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť.
78. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné služby v mesiaci november 2019 dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na preverovanej faktúre č. 1911008 (A., B.), pričom žalobca na výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a v priebehu oboch stupňov daňového konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní predmetných služieb dodávateľom A., B.. Rovnako tak možno konštatovať, že ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné služby žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa A., B., nevyplynula. Preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade Kemwater Pro Chemie aplikované na prejednávanú vec.
79. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely správy daní, keďže požiadavka § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH na obligatórnu náležitosť faktúry čo do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni jeho spracovania.
80. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom A., B., na úrovni výpovednej hodnoty ako označenie predmetu plnenia „IT-služby“.
81. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B pre mesiac november 2019 s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov poisťovne s požiadavkou KPAS Považská Bystrica, nefunkčný router s popisom typu úlohy – incident, dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s rozsahom prác 4,00 človekohodiny.
82. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou A., B. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako tak bez odborného posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých úloh zadávaných žalobcovi od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným dodávateľom žalobcu, daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia účtovnej a daňovej evidencie deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z dôvodu neprimeranej dôvery pri výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jeho dokladov pre daňové účely nepočítal) žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie.
83. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom subdodávateľa A., B. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením podielu subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných priamo žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 v nadväznosti na vyúčtované človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie vystavenej A., B.. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných klientmi žalobcu, ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ A., B. (čo daňové orgány v konaní neozrejmili), potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v zmysle uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely kontroly rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie služieb) podrobnejšie a preukáznejším spôsobom špecifikované.
84. Hoci na návrh žalobcu daňové orgány doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období november 2019, pričom v napadnutom rozhodnutí boli vyhodnotené odpovede aj od tých odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov
súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí predmetných služieb dodávateľom A., B..
85. Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie, prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti A., B..
86. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.
87. Neobstojí len jednoduchá argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanou v jednotnom systéme DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp. subdodávateľov).
88. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty postavený.
89. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku).
90. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
91. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav spolu s jeho vyhodnotením (stanoviskom správcu dane) a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou A. B.. Z obsahu uvedených oznámení je spochybnenie tvrdení žalobcu dosiaľ vykonaným dokazovaním zrejmé, pričom žalobca na výzvu správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku obsiahnutú v predmetných oznámeniach, využijúc zároveň svoje právo kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, na podporu svojich tvrdení predkladal listinné dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania, pričom týmito preukazoval dodanie fakturovaných služieb vystaviteľom preverovanej faktúry, teda obchodnou spoločnosťou A., B.. Z obsahu vyjadrení žalobcu
a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania nevyplýva, že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia podmienok na vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať. Preto nie je namieste konštatovanie o neprenesení dôkazného bremena na žalobcu potom, čo mu správca dane oznámil pochybnosti o vierohodnosti predkladaných daňových dokladov, ku ktorým pochybnostiam dospel na základe vyhodnotenia výsledkov postupne realizovaného dokazovania zameraného na preverenie dodávateľa žalobcu a realizácie predmetných zdaniteľných plnení.
92. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
93. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.12.2021.“
46. Správny súd poznamenáva, že vyššie uvedené odôvodnenie a právne posúdenie skoršieho rozsudku správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023 je možné plne aplikovať aj na predmetnú vec, keďže sa jedná o totožnú daňovú kontrolu, ako aj obdobnú faktúru s rovnakým dodávateľom, aj modelom dodania služieb, len za iné zdaňovacie obdobie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pre jeho nepreskúmateľnosť, zrušiť a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 4 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný, viazaný právnym názorom správneho súdu, bude v ďalšom konaní povinný vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom, najmä dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietkam žalobcu tak, ako je vyššie citované z rozsudku správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023 v ods. 93, príp. 89, 92. Ostatné žalobcom napádané dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného (podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ a g/ SSP) súd nevyhodnotil ako dôvodné, ergo zistený skutkový stav bol v súlade s administratívnymi spismi, zo strany daňových orgánov nedošlo k žalobcom namietaným procesným pochybeniam, resp. zaoberať sa nesprávnym právnym posúdením, vzhľadom na potrebu doplnenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd považoval v tomto štádiu za predčasné.
47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
48. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP v znení neskorších predpisov). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).