Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/1/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. X. Z. Y. K. D., S. S. K. D., D. X, IČO: XXX XXX, proti povinnému: S. S..X..F.. D., so sídlom v D., Z. X, IČO: XX XXX XXX, vymazanému z obchodného registra dňom 30.1.2009, pre vymoženie 10 050,90 Sk (333,63 €) s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom U.. O.. I. G. pod sp. zn. EX , o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 7. novembra 2011 č. k. -9, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a zastavil ju (výrok II.) podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok; ďalej aj len „EP“), súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie (výrok III.).

V dôvodoch uznesenia konštatoval, že k zastaveniu exekúcie došlo na podnet súdneho exekútora z dôvodu, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra (k jeho právnemu zániku). S poukazom na § 203 ods. 1 EP a na ustálenú judikatúru ústavného súdu nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vzhľadom na to, že ide o prípad, keď povinný zanikol bez právneho nástupcu, pričom zároveň uzavrel, že nie je naplnený žiaden zo zákonom stanovených predpokladov na to, aby povinnosť uhradiť trovy exekúcie mohol uložiť oprávnenému. Citoval nálezy a uznesenia Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“; -16, -11 a -14), v zmysle záverov ktorých exekútorovi v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nesvedčí legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu je táto priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný rozhodnúť o výške odmeny exekútora a tiež v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, pričom tento stav nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.

Konštatoval, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra dňom 30.1.2009. Skúmajúc zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie s poukazom na uplynulý čas od začatia exekučného konania až po výmaz povinného z obchodného registra dospel k záveru, že v čase začatia exekučného konania (19.10.2004 - pozn. odvolacieho súdu) oprávnený nemal vedomosť o dôvodoch vedúcich k výmazu povinného z obchodného registra, a preto ani pri náležitej opatrnosti vynaloženej v rozhodnom čase nemohol predvídať, že po niekoľkých rokoch dôjde k zániku povinného jeho výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Usúdil preto, že oprávnený nezavinil, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a táto skutočnosť preto nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému (§ 203 ods. 1 EP). Z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre vznik neodstrániteľného nedostatku konania spočívajúceho v strate spôsobilosti

povinného subjektu byť účastníkom konania konštatoval, že o trovách exekúcie nemohol rozhodnúť ani v zmysle § 203 ods. 2 EP.

Proti výroku III. zhora označeného rozhodnutia súdny exekútor podal včas odvolanie z dôvodov uvedených v a . Exekučnému súdu vytýka, že nesprávne vychádzal jedine z tej skutočnosti, že dňom 30.1.2009 došlo k výmazu povinného z obchodného registra a tým k strate jeho právnej subjektivity, opomenul však vziať do úvahy, že povinný bol preukázateľne nemajetný, a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd preto svoje rozhodnutie zaťažil vadou spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nezohľadnil tiež, že pri rozhodovaní o zrušení obchodnej spoločnosti (spis Okresného súdu Košice I sp. zn. ) prebieha lustrácia jej majetku a že k zrušeniu a výmazu bez likvidácie dochádza, ak je zistené, že spoločnosť je nemajetná, resp. že jej majetok nepostačí ani na úhradu odmeny správcu a náhradu jeho hotových výdavkov.

Namieta, že oprávnený evidoval proti povinnému viacero neuhradených pohľadávok s lehotou splatnosti ešte z roku 2001, preto si musel byť vedomý platobnej neschopnosti povinného. V konaniach tých istých účastníkov, ako sú v tomto exekučnom konaní, vedených na konajúcom okresnom súde pod sp. zn. a povinnému nebolo možné doručiť platobný rozkaz a rovnako aj zásielky súdneho exekútora adresované povinnému sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Jediný spoločník a konateľ povinného subjektu U. Č. zomrel X.XX.XXXX ako nemajetný. Predpokladá, že oprávnený aj sám robil úkony smerujúce na zabezpečenie dobrovoľného plnenia, avšak zrejme bezúspešne. Exekútor usudzuje preto, že oprávnený mohol predvídať, že dôjde k zániku povinného pre nemajetnosť, preto by mal byť zaviazaný nahradiť exekútorovi trovy exekúcie. Má za to, že pokiaľ oprávnený navrhol vykonanie exekúcie v takom časovom odstupe a vedomý si vyššie uvedených skutočností, ako tomu bolo v danom prípade, musí niesť aj riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu dôsledne zvažovať. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že exekúcia nebola zastavená ani pre jeho zavinenie a ani podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Tvrdenia exekútora, že on (oprávnený) už v čase pred začatím exekučného konania si bol vedomý nemajetnosti povinného považuje za mylné. V tom čase povinný bol stále zapísaný do obchodného registra, spoločník a konateľ U. Č. žil, základné imanie vo výške 200 000,- Sk bolo splatené. On nemohol predvídať úmrtie spoločníka a konateľa povinného a ani nemohol predvídať zánik povinného, ku ktorému došlo niekoľko rokov po začatí exekučného konania. Zdôrazňuje však, že exekúcia sa neviedla proti U. Č., ale proti v tom čase samostatnej právnickej osobe, obchodnej spoločnosti S. S..X..F.. D., ktorej majetok nebol totožný s majetkom jej spoločníka a konateľa. Poukazuje tiež na to, že pokiaľ súdny exekútor po lustráciách vykonaných v exekučnom konaní mal pochybnosti o úspešnosti vymoženia pohľadávky, bolo jeho povinnosťou predložiť vec bezodkladne súdu (§ 57 ods. 4 EP) a tým znížiť náklady na exekúciu. Na základe uvedeného považuje rozhodnutie exekučného súdu za rozhodnutie vydané v súlade s platnou právnou úpravou a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

Sudca súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu vec predložil s poznámkou, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a contrario, EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť.

Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách exekúcie, preto v zmysle , právoplatnosť výroku o zastavení exekúcie nie je odvolaním dotknutá a z toho dôvodu tento právoplatný výrok v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Keďže v posudzovanej veci ide o konanie začaté pred 1. septembrom 2005 (19.10.2004) a odsek 2 § 238 EP neustanovuje inak, v zmysle § 238 ods. 1 EP sa toto konanie dokončí podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku aj v znení účinnom do 31. augusta 2005 (ďalej len „EP v uvedenom znení“) určovali zásadu, že odmenu exekútora, náhradu jeho hotových výdavkov a

náhradu za stratu času uhrádza povinný. Aj v zmysle príslušných ustanovení EP v uvedenom znení len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (§ 203). Citované ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť vyššie citovanú zásadu a povinnosť nahradiť (uhradiť) trovy exekúcie uložiť oprávnenému.

Ustanovenie § 203 ods. 1 EP v znení do 31.8.2005 znelo: „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie“ V zmysle citovaného zákonného ustanovenia v uvedenom znení na oprávneného povinnosť na náhradu trov by mala byť prenášaná len v celkom výnimočných prípadoch. Východiskom pre tieto úvahy je, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože udelením poverenia na vykonanie exekúcie bolo jeho návrhu na vykonanie exekúcie plne vyhovené. Výnimkou je situácia, keď oprávnený nedbal na požiadavku náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na vykonanie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dalo predvídať, že exekúcia bude zastavená. Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo pre nemajetnosť povinného, pričom právoplatný výrok o zastavení exekúcie odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať, aplikovanie ďalšej výnimky, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený, zakotveného v odseku 2 § 203 EP, neprichádza do úvahy („Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený“).

Z citovaného § 203 ods. 1 EP vyplýva iba možnosť, a nie povinnosť súdu, zaviazať oprávneného k náhrade trov exekučného konania. Predpokladom uloženia takejto náhrady trov exekúcie je uváženie súdu o miere procesného zavinenia na strane oprávneného. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k náhrade trov exekúcie musí zvážiť, ktoré trovy exekúcie boli nevyhnutné. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd oprávnenému môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Predpokladom takéhoto postupu je teda určitá forma procesného zavinenia oprávneného, teda také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

V posudzovanej veci 19.10.2004 oprávnený podal návrh na začatie exekúcie, pričom rozhodnutím súdu z 8.10.2008 obchodná spoločnosť S. S..X..F.. D. (v postavení povinného v tomto exekučnom konaní) bola zrušená bez likvidácie podľa z dôvodov podľa a dňom 30.1.2009 bol povinný vymazaný z obchodného registra.

Vzhľadom na uvedené zhodne s tým ako exekučný súd preto aj odvolací súd zastáva názor, že na strane oprávneného nie je možné vyvodzovať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. To však možno jednoznačne uzavrieť, len pokiaľ sa skúma zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z toho hľadiska, či jeho konanie (úkony) spôsobili zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného. Možno totiž len súhlasiť so závermi exekučného súdu, že pokiaľ po takmer 4 rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté o zrušení povinného bez likvidácie, oprávnenému nemôže byť pričítané procesné zavinenie na zastavení exekúcie, pretože v dobe podania návrhu nie je v jeho možnostiach predvídať, akým spôsobom sa budú vyvíjať majetkové pomery povinného v budúcich rokoch.

V posudzovanej veci však exekútor namieta, že oprávnený pred tým, než sa rozhodol podať návrh na vykonanie exekúcie, nedbal na požiadavku náležitej opatrnosti a uvážlivosti a daný návrh podal, hoci (podľa tvrdenia exekútora) preukázane mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dalo predvídať, že exekúcia bude zastavená ako bezvýsledná. Tvrdí, že oprávnený vedel o preukázateľnej nemajetnosti povinného aj si musel byť vedomý jeho platobnej neschopnosti a uvádza, z čoho tieto skutočnosti vyvodzuje. Exekučný súd však otázku zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie z tohto hľadiska neposudzoval (nemal o nich poznatky) a posudzoval len skutočnosti, ku ktorým došlo počas exekučného konania. V dôsledku toho exekučný súd v posudzovanej veci nezisťoval všetky okolnosti rozhodné pre správne rozhodnutie o trovách exekúcie, i keď tieto mali byť zisťované. Keďže exekučný súd tak nepostupoval, sú splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia o trovách exekúcie [ ].

Odvolací súd postupujúc v zmysle , musel preto rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto ďalšom konaní povinnosťou súdu prvého stupňa bude zisťovať či obstoja vecné výhrady exekútora uvedené v odvolaní, týkajúce sa namietanej rozhodnej skutočnosti, že oprávnený už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie preukázane mal k dispozícii poznatky o tom, že povinný je nemajetný a prípadná exekúcia bude zastavená ako bezvýsledná. Zistené skutočnosti následne posúdi a premietne do rozhodnutia o trovách exekúcie, pričom v jeho odôvodnení stručne, ale zrozumiteľne a jasne podá výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru, že v konkrétnom prípade k zastaveniu exekučného konania (ne)došlo zavinením oprávneného a k záveru, že (ne)existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie a vysporiada sa jednak s týmito odvolacími námietkami exekútora, ako aj s obranou oprávneného prezentovanou vo vyjadrení k odvolaniu (, ).

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.