Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-30-2023.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/30/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka vo veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 2. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom v F., B. E. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Barabasom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45 proti vlastníkovi podľa katastra nehnuteľnosti D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v D. H. I., I. I. XX/XX, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Vyd/1/2022-28 zo dňa 19. decembra 2022
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. N e p r i z n á v a účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 17.10.2022 sa navrhovatelia domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 237 m2, obom navrhovateľom v podiele o veľkosti 1/2 k celku a to ku dňu 5.4.2001. Návrh odôvodňovali tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súpisné č. XX, postaveného na parcele „E“ KN č. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G., vedeného na liste vlastníctva č. XXX, každý v podiele o veľkosti 1/2 k celku, ktoré nadobudli dedením po zosnulom otcovi A. B.. V dedičskom konaní uzavreli dedičskú dohodu, pričom k predmetnému domu bolo zároveň zriadené vecné bremeno jeho bezplatného doživotného užívania v prospech matky navrhovateľov. Ďalej uviedli, že dňa 8.5.1973 sa na Mestskom národnom výbore v obci Torysky sa dohodli ich otec A. B. a A. G. pred dvoma svedkami na odpredaji parcely č. XXX a parcely č. XXX patriacich A. G., ktoré susedili s nehnuteľnosťami vo vlastníctve otca navrhovateľov. Zároveň bola ich otcom dňa 8.5.1973 vyplatená kúpna suma vo výške 6.300,- Kčs, ktorej vyplatenie a prevzatie potvrdili obaja účastníci dohody. Následne došlo k spísaniu riadnej Kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice sp. zn Nz 246/74, N 260/74, kde predávajúci A. G. súhlasil s odpredajom parcely KN XXX a KN XXX kupujúcim - ich rodičom do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a potvrdil aj skutočnosť, že kupujúci mu už kúpnu cenu vo výške 6.300,- Kčs zaplatili pred podpisom Kúpnej zmluvy. K registrácii tejto kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice došlo na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi notárom C. J. K. dňa 29.3.1974 pod ev. č. J. XXX/X, čím táto kúpna zmluva nadobudla platnosť. Od času kedy otec navrhovateľov zaplatil kúpnu cenu za pozemok parcelu č. XXX, rodina B. začala užívať tento pozemok ako vlastný. Právni predchodcovia navrhovateľov uskutočnili
stavebné úpravy rodinného domu zasahujúce na daný pozemok a po uzatvorení riadnej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1974 rodina B. dobromyseľne užívala parcelu č. XXX ako riadni vlastníci pozemku. Ako jej vlastník je v súčasnosti vedený podľa údajov katastra nehnuteľností G. D., ktorý pozemok nikdy neužíval. Právni predchodcovia - rodičia navrhovateľov, následne aj navrhovatelia užívali pozemok v dobrej viere, že je ich vlastníctvom nadobudnutým Kúpnou zmluvou zo dňa 29.3.1974 a užívali ho ako súčasť dvora prislúchajúceho k rodinnému domu. Na pozemku je postavená časť rodinného domu súpisné č. XX a rovnako je na tomto pozemku umiestnený aj záhradný prístrešok, pozemok je riadne oplotený a vstup z ulice do dvora rodinného domu je zabezpečený cez bránu, ktorá je umiestnená rovnako na tomto pozemku. V prípade, ak by bol pozemok riadne zahrnutý do dedičského konania po ich zosnulom otcovi, v ktorom matka navrhovateľov ustúpila v rámci dedičskej dohody v prospech obidvoch navrhovateľov a tí nadobudli všetky nehnuteľnosti po poručiteľovi v pomere 50:50, nadobudli by navrhovatelia aj vlastnícke právo k predmetnému pozemku každý v pomere 1/2 k celku. Z uvedeného dôvodu navrhli dátum vydržania totožný s dátumom právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve 5D 933/00, 4D Not 224/200 zo dňa 20.3.2001, t.j. dátum 5.4.2001, kedy právoplatne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve ich právnych predchodcov - t.j. rodičov navrhovateľov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukazujúce oprávnenú držbu predmetu vydržania navrhovateľmi, resp. ich právnymi predchodcami, ktorí boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im pozemok patrí a pozemok mali v držbe nepretržite od uzatvorenia Kúpnej zmluvy dňa 29.3.1974 až po súčasnosť, čím je splnená zákonná podmienka vydržacej doby nehnuteľnosti. Navrhovatelia na osvedčenie nimi uvádzaných tvrdení predložili listinné dôkazy a to Dohodu zo dňa 8.5.1973, Notársku zápisnicu sp. zn. Nz 246/74, N 260/74 zo dňa 29.3.1974, výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G., snímku parcely „E“ KN č. XXX, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5D/933/00 zo dňa 20.3.2001, Potvrdením obce Torysky zo dňa 1.7.2022, snímok rodinného domu Torysky č. XX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie G..
3. Po právnom posúdení veci podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CMP“), § 359d ods. 1, 2 CMP, § 359e ods. 1 až 3 CMP, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 129 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1, 3, 4 OZ súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po neb. A. B., ktorý mal nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním ešte od svojho predchodcu za svojho života a keďže smrť predchodcu navrhovateľov nie je titulom oprávnenej držby s tým, že predmetné nehnuteľnosti neboli ani predmetom dedičstva, tak neboli osvedčené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľmi, a nakoľko konaním o potvrdení vydržaním vlastníckeho práva nie je možné obchádzať dedičské konanie, tak neboli ani splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia a preto súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 53 až 56 CMP.
5. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2023.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ a zároveň aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a to z dôvodu jeho práceneschopnosti trvajúcej do 24.1.2023 a teda aj reálnej nemožnosti podpísania, resp. odoslania predmetného odvolania.
7. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a poukazoval na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp.zn. II.ÚS 484/2015, ktorý znie: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nespĺňal zákonné podmienky, za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.“ Ďalej citoval § 130 ods. 1 OZ v tom znení: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ Navrhovatelia majú vedomosť o tom, že ich právny predchodca nadobudol kúpnou zmluvou z roku 1973 pozemok, ktorý je predmetom návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto sa v dobrej viere domnievali, že sa smrťou stali spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, aj keď predmetná nehnuteľnosť nebola zahrnutá v dedičskom konaní a preto súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal dobromyseľnosťou držby predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľmi,
a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 388 CSP navrhoval napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrhu v plnom rozsahu odvolací súd vyhovie.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd ako prvé skúmal, či sú splnené podmienky pre konanie o podanom odvolaní na odvolacom súde a dospel k záveru, že tieto nie sú splnené, keďže podané odvolanie s poukazom aj na hore citované uznesenie bolo podané po zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia v zmysle § 362 ods. 1 CSP.
9. Uznesením sp. zn. 9Vyd/1/2022-28 zo dňa 19.12.2022 bol návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietnutý. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 4.1.2023.
10. Podaním doručeným súdu dňa 25.1.2023 právny zástupca navrhovateľov podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu sp. zn. 9Vyd/1/2022-28 zo dňa 19.12.2022. V podanom návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty uviedol ako dôvod zmeškania lehoty jeho práceneschopnosť trvajúcu do 24.1.2023 a teda aj reálnu nemožnosť podpísania, resp. odoslania predmetného odvolania. K návrhu doložil aj doklad o práceneschopnosti trvajúcej od 15.11.2022 do 24.1.2023.
11. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č.k. 9Vyd/1/2022-43 zo dňa 9.2.2023 návrh právneho zástupcu navrhovateľov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Vyd/1/2022-28 zo dňa 19.12.2022 zamietol s tým, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné v zmysle § 357 CSP. Uviedol, že z dokladu o práceneschopnosti predloženého v predmetnej veci nevyplýva, aby právny zástupca navrhovateľov bol počas jeho práceneschopnosti hospitalizovaný, resp. aby mu bol odporúčený pokoj na lôžku, prípadne aby sa jednalo o náhle ochorenie v časti plynutia lehoty na podanie odvolania a teda aby mu jeho zdravotný stav skutočne znemožňoval podpísať, resp. odoslať predmetné odvolanie.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
14. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací sú odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
15. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 362 ods. 2 CSP odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, inak ho odvolací súd ako oneskorené odmietne (§ 386 písm. a/ CSP).
16. V predmetnej veci je tak zrejmé, že podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané po 15-dňovej lehote na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP a preto navrhovatelia podali odvolanie vo vzťahu k napadnutému uzneseniu oneskorene a preto odvolací súd oneskorene podané odvolanie odmietol postupom podľa § 386 písm. a/ CSP.
17. Nakoľko účastníkom konania v súvislosti s odvolacím konaním trovy konania nevznikli, odvolací súd účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).