Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-188-2012.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľky: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Q. Č.. XXXX/XX, XXX XX Q., proti odporcovi: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpený Grujbár, s.r.o. so sídlom Adam a Štrekára 8255/50, 917 08 Trnava, za účasti maloletého: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý Q. Z., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke K. I., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec Q. Z. je povinný platiť matke K. I. výživné na maloletého syna Q. Z. v sume 90,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa mesiaca, s účinnosťou od 01.06.2012.
III. Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného zamieta.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2012 do 23.11.2012, v sume 240,- €, zaplatí otec Q. Z. matke K. I. do 31.01.2013.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.06.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd maloletého syna Q. Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti, a otca Q. Z. zaviazal platiť na syna výživné vo výške 200,- € mesačne, s účinnosťou od 01.06.2012. Matka K. I.Á. a Q. Z. žili v spoločnej domácnosti a nie sú manželia. Spoločnú domácnosť matka spolu s maloletým synom opustila v máji tohto roku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a listinami založenými v spise.
Matka K. I. a otec Q.R. Z. žili v spoločnej domácnosti, ktorú v máji tohto roku matka spolu so svojim maloletým synom Q.Š. opustila. Odišla bývať do Q. k svojej sestre, na ulici T. Č.. XX, B. Q.. Od mája 2012, keď sa rodičia maloletého rozišli, sa otec Q. Z. s maloletým synom nestretol. Maloletý Q. Z. od septembra tohto roku začal chodiť do materskej škôlky, čím sa zvýšili náklady matky na jeho starostlivosť.
Otec platí matke na maloletého syna Q. výživné vo výške 50,- € mesačne. Súhlasil s tým, aby platil zvýšené výživné vo výške 70,- € mesačne.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.11.2012, matka uviedla, že vzhľadom dôkaznú situáciu žiada, aby súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 100,- € mesačne. Vypovedala, že otec Q. Z. pracuje ako živnostník pre firmu svojho otca, s čím súvisí aj možnosť prispôsobovať výšku fakturovaných súm. Matka pracuje pre spoločnosť I. W., U..W.. ako administratívna sila, a jej čistý mesačný príjem bol v auguste 2012 467,- €, v septembri 452,- €, a v októbri tohto roku 509,- €. Okrem syna Q. má matka aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči synovi I. I., ktorý má šesť rokov. O tohto syna sa stará výlučne sama. Otec v rodnom liste uvedený nie je. Táto skutočnosť ovplyvňuje jej životnú úroveň.
Otec vypovedal, že jeho rodičia majú dva domy. V jednom z nich býva, a to v Q. Č.. XXX. Náklady, ktoré súvisia s užívaním tohto domu, platí. Jedná sa o daň z nehnuteľnosti, platby za energie a podobne. Otec vypovedal, že pracuje ako živnostník, a robí elektroinštalácie. Jeho čistý príjem sa pohybuje od 500,- € do 700,- € mesačne. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči dcére O. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorej je podľa rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/50/2003-44 zo dňa 09.02.2004 povinný platiť výživné vo výške 49,70 € mesačne. Otec uviedol, že dcére O. v skutočnosti platí výživné v sume 70,- € mesačne. Svoje náklady otec preukázal aj výpisom z jeho účtu v Tatrabanke za rok 2012. Preukázal platenie poistného do zdravotnej a sociálnej poisťovne, a platby za telefón spoločnosti R. W., U..W... Svoje príjmy preukázal aj daňovými priznaniami za rok 2009, 2010 a 2011. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol otec príjmy zo živnosti 10.983,- €, jeho výdavky predstavovali sumu 8.504,- € a základ dane bol vykázaný vo výške 2.478,- €. V roku 2011, dosiahol otec príjmy zo živnosti 10.995,- €, výdavky zo živnosti 6.246,- € a základ dane predstavoval sumu 4.748,- €.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.11.2012, otec vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 500,- € do 700,- € mesačne. Je všeobecne známe, že poskytovatelia služieb väčšiu časť svojich príjmov nepriznávajú. Niektoré príjmy odporcu sú preukázané aj výpismi z jeho podnikateľského účtu, ktorý je vedený v Tatrabanke, a.s., a to platby od spoločnosti ELEKTRO FH, s.r.o., ktorej majiteľom je otec Q. Z..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pretože rodičia maloletého Q. Z. od mája roku 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, súd v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému synovi a rozhodol tak, že maloletý syn Q. Z., nar. XX.XX.XXXX bude zverený do osobnej starostlivosti matke K. I., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky doporučil aj kolízny opatrovník, a poukázal na vzdialenosť bydliska otca, ktorý býva v okrese I.. Spôsob stretávania sa otca s maloletým synom súd neupravil, pretože rodičia o to nežiadali.
Základným kritériom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, a to s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, a to v pozitívnom, aj v negatívnom zmysle ( § 62 ods. 2 Zákona o rodine ). Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie a uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.
Schopnosti otca sú vyjadrené predovšetkým jeho reálnym príjmom, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca vo výške 600,- € mesačne. Súd prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť voči dcére O. Z., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú je podľa rozsudku Okresného súdu Trnava z roku 2003 povinný platiť výživné vo výške 49,79 € mesačne. V skutočnosti dcére O. otec platí výživné vo výške 70,- € mesačne. Túto skutočnosť otec preukázal výpismi zo svojho účtu.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého syna Q. takmer výlučne zabezpečuje jeho matka K. I.. Po rozchode rodičov, v máji tohto roku, sa so svojim synom otec nestretol, a osobnú starostlivosť o neho nezabezpečuje. Súd prihliadol aj na majetkové pomery matky K. I., ktorá pracuje ako administrátor v spoločnosti I. W., U..W.. a jej čistý mesačný príjem je približne 460,- € mesačne. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči synovi I. I., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Jeho otec v rodnom liste uvedený nie je, a na jeho výživu neprispieva. Na dve deti dostáva matka rodinné prídavky vo výške 45,- € mesačne. Matka nemá žiadny väčší majetok, a býva v byte svojej sestry. Na úhradách v súvislosti s užívaním tohto bytu sa podieľa, a to ako uviedla vo výške 205,- € mesačne. Súčasťou tejto sumy sú náklady na nájom, elektrinu, plyn, koncesionárske poplatky, káblovú televíziu, internet, ako aj príspevok na stravu a vedenie domácnosti. Maloletý Q. Z. od septembra tohto roku navštevuje materskú škôlku, s čím súvisí aj zvýšenie nákladov na starostlivosť o neho.
Vykonaným dokazovaním boli preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca Q. Z., ktorým zodpovedá určená povinnosť platiť výživné na maloletého syna Q. Z. vo výške 90,- € mesačne. Takto určené výživné zodpovedá aj oprávneným potrebám maloletého syna Q. Z.. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne jeho matka K. I.. Pri určovaní výživného súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že tak ako matka, aj otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd rozhodol o určení výživného, a to spätne od 01.06.2012 tak, ako to matka žiadala ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ) a otca zaviazal, aby zaplatil matke K. I. dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2012 do 23.11.2012, v celkovej sume 240,- €. Tento dlh zaplatí otec Q. Z. matke K. I. do 31.01.2013 (6 mesiacov x 40,-€ = 240,- € ). Výživné vo výške 50,- € mesačne otec matke platil.
Vo zvyšujúcej časti, ktorá prevyšuje určené výživné vo výške 90,- € mesačne, súd návrh matky zamietol ( 200,- € - 90,- € = 110,- € ).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.