Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-789-2009.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Subarea
5Er/789/2009
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Jindřišská 24/947, Praha 1, IČO: 61860069 proti povinnej: X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XX, R. o vymoženie 21.368,- Kč s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. náhradu trov exekúcie v sume 98,37 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 9.12.2009 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného, o vymoženie 21.368,- Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku rozhodcu JUDr. Evy Vaňkovej, so sídlom R. XXX, H. Q., W. X., sp. zn. W. XX-XX/XXXX-X zo dňa 9.2.2009.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.
Z predloženého exekučného titulu mal súd preukázané, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 21.11.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100083729, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky vo výške 24.000,- Kč a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.
V zmysle článku 18.1. Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluvných dojednaniach sa zmluvné strany dohodli, že právomoc na riešenie všetkých sporov o nárokoch, ktoré vznikli priamo alebo v súvislosti so zmluvou, má v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní ktorýkoľvek z uvedených rozhodcov, ktorému žalobca doručí žalobu.
Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1. prvá veta OZ).
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.
V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).
V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už citovaný, bod 34).
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.c/, § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j. zabrániť aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces.
Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z:
- podľa § 15 ods. 1/ písm.a/ získanie poverenia........................................................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm.b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie.........................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm.c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm.d/ doručenie exekučného príkazu.....................................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm.g/ každé zisťovanie bydliska povinného..........................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm.h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x ..........9,96 €
- podľa § 15 ods. 1/ písm. j/ každé zisťovanie majetku povinného 2x......................6,64 €
- 20% DPH zo sumy 33,50 €.....................................................................................6,70 €
- podľa § 22 ods. 1 poštovné .....................................................................................28,- €
- podľa § 22 ods. 1 ostatné (bankový poplatok V., použitý papier a toner - 169 ks, obálky - 36 ks, spisový obal, poštové šeky, účtovné doklady, euroobal, internet..................................................................................................................30,17 €
Spolu:..........................................................................................................................98,37 €
Súdnemu exekútorovi patrí pri zastavení exekúcie odmena len za úkony výslovne uvedené v §15 ods. 1 a) až f). Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony taxatívne uvedené v § 15 vyhlášky. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“ vo výške 3,32 €, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/, patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to koľko upovedomení, príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie uvedených príkazov patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm.g/, h/, i/, j/.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti náhradu za zisťovanie účtu povinného a majetku povinného na Mestskom úrade, v Sociálne poisťovni a u zamestnávateľa, nakoľko boli tieto úkony vykonané v ten istý deň a na jednom tlačive spolu so zisťovaním bydliska povinného a platiteľa mzdy povinného. Súd taktiež súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za lustráciu prostredníctvom internetu, nakoľko povinná je fyzickou osobou a lustrácia v Obchodnom registri a v Živnostenskom registri bola neopodstatnená.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 26,40 €, nakoľko čas strávený mimo sídla úradu za účelom expedovania pošty nemožno považovať za stratu času v zmysle § 23 cit. vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 22,40 €, nakoľko ide o predbežné výdavky, ktoré v čase rozhodovania súdu ešte neboli skutočne vynaložené a teda nemôžu byť ani preukázané (poštovné za vrátenie poverenia, za oznámenie o ukončení exekučného konania - Sociálna poisťovňa, Mestský úrad, Okresný dopravný inšpektorát, zamestnávateľ, za doručenie príkazu na odblokovanie všetkým bankám, za doručenie zrušenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami iných príjmov a za doručenie vyúčtovania trov exekúcie oprávnenému).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za účtovnú firmu vo výške 3,00 €, ktorú si exekútor vyčíslil, nakoľko v spise nie sú doložené žiadne doklady preukazujúce tieto náklady.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za manipuláciu so spisom - náklady spojené s uložením spisu, nakoľko ju nemožno podľa názoru súdu považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Podľa § 72 Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov je v prvej vete uvedené, že ukončené spisy sa uložia k ukončeným spisom v kancelárii exekútora. Z uvedeného vyplýva, že exekútor má povinnosť uschovávať ukončené spisy vo svojej kancelárii.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010. Vzhľadom k tomu priznal súd DPH iba zo sumy zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora podľa § 15 Vyhlášky 288/1995 Z.z a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy konania vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.