Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: R. Š., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov: matka D. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, V.. Č.. F. J. J., R. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom Prešov, Vajanského 26, a otec H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. K., F. Y., J. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 89, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -191 zo dňa 18.8.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného zo strany otca na návrh matky pre maloletého R..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. -101 zo dňa 06.06.2016 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. R., X.. XX.XX.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.10.2021 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 18.10.2021 do 31.08.2022 pre mal. R. vo výške 1 254,20 Eur povoľuje súd otcovi splatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , -5, , , o rodine (ďalej len „“).

4. Rozhodnutie odôvodnil zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného, obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére R., otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k súčasnej manželke, taktiež k mal. dcére nar. v roku XXXX. Mal. R. bol v čase poslednej úpravy výživného na B. škole, v súčasnosti nastúpi do G. ročníka R. školy. Podľa súdu nebolo dostatočne preukázané, aby u otca boli možnosti a majetkové pomery aj na tvorbu úspor nad sumu, akú žiadala matka pri bežnom výživnom. V tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého zabezpečením stravy, čistého ošatenia, poriadku v domácnosti a podobne. Podiel matky ako osoby, ktorá sa osobnou starostlivosťou má podieľať na platení výživného, by teda mal byť pri samotnom finančnom vyjadrení výživného nižší než u otca. V tomto prípade tomuto tak ale nie je. Matka sa aj napriek osobnej starostlivosti podieľa finančne vyššou sumou na hradení potrieb maloletého. Otec sa s maloletým stretáva raz, prípadne dvakrát do roka, kedy je maloletý uňho počas Vianoc alebo letných prázdnin. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné na matkou žiadanú sumu, ktorá sa aspoň približne vyrovná polovičným nákladom na potreby maloletého. Čo sa týka zdravotného stavu otca, na tento odkazoval už pri prvom rozhodovaní, teda že má zhoršený zdravotný stav a rozhoduje sa o priznaní invalidného dôchodku. To bolo v roku 2016, doteraz sa tak však nestalo. Rovnaký argument mal aj pri snahe o zníženie výživného v roku 2020, nakoniec však zobral návrh späť. Napriek zhoršenému zdravotnému stavu bol otec schopný svojpomocne postaviť rodinný dom svojej manželky, pričom pokiaľ otec uvádzal, že ho postavil prakticky sám, tento rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky a táto si taktiež zobrala naňho hypotéku, ktorú však do svojich výdavkov zahrňuje otec. V tomto konaní opätovne otec poukázal na svoj zdravotný stav a je nepochybné, že v roku 2002 utrpel rozsiahly úraz, ktorý možno ovplyvňuje jeho zdravotný stav čiastočne aj v súčasnosti, avšak jeho zdravotný stav nie je natoľko vážny, aby otec nemohol uskutočňovať stavebnú činnosť, prípadne v súčasnosti činnosť realitného makléra. Súd teda nezohľadnil tieto tvrdenia otca, pričom taktiež otec ani nijako nepreukázal, že by podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku alebo že by bol dlhodobo PN. Otec taktiež uvádzal, že jeho manželka je na materskej dovolenke. Nepochybne však bolo preukázané, že jeho dcéra je v H. Š. a teda tu nebol dôvod, aby všetky náklady, či už spojené s hypotékou, s platením nákladov za dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, musel hradiť otec. Otec ďalej poukazuje na svoje príjmy vyplývajúce z daňového priznania, pričom uvádza, že si uplatňuje 60 % paušálne výdavky. Tieto však náležite nepreukázal, keďže odmietol súdu poskytnúť výpis z účtu, údajne z dôvodu, že ide o výpis z účtu spolu s manželkou. Otec deklaruje svoje výdavky, či už na pohonné hmoty, opravu motorového vozidla, pričom zároveň uvádza, že vozidlo je nepojazdné a podobne. Na druhej strane však poukazuje, že napriek týmto výdavkom má minimálne príjmy z práce makléra. Pokiaľ súd prepočíta výdavky na pohonné hmoty u otca, čo je 100.000 Kč, čo predstavuje 8.333 Kč mesačne, pri kurze 25 Eur je to 333 Eur mesačne priemerne na benzín. Pri priemernej cene 1,70 Eur za liter benzínu a spotrebe 7 litrov na 100 km, je potom spotreba otca na 100 km necelých 12 Eur. Pri takomto prepočte potom otec za 333 Eur mesačne prejazdí viac ako 2700 kilometrov. Je zrejmé, že otec motorové vozidlo využíva aj na súkromné účely. Napriek tomu má súd za to, že pri takomto objeme kilometrov otec funguje riadne ako realitný maklér a pokiaľ využíva aj služby reklamy na internete, širokouhlý objektív a podobne, ktoré si dáva do nákladov, je zrejmé, že sa tejto práci venuje a musí mať z nej príjem podľa súdu vyšší než 800 Eur, ktorý otec deklaruje a ktorý nepokrýva ani jeho základné výdavky, pokiaľ vychádzame z toho, že jeho v súčasnosti už manželka má príjem len 1.250 Kč. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, teda že súd nezohľadnil tak zdravotný stav otca, nezohľadnil jeho tvrdenia, že nemá dostatočný príjem, keďže všetky dôkazy, ktoré predložil, svedčia o tom, že riadne činnosť vykonáva, mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné tak ako uhrádzal do doby, kým sa jeho staršia dcéra nevydala a ktorú žiada matka. Súd zároveň poukazuje aj na klamlivé tvrdenia zo strany otca, pokiaľ otec uvádza, že na internetovej stránke mal uvedené, že predal v roku 2021 60 nehnuteľností a pritom predal viac ako 30. Taktiež v súčasnosti má uvedené, že predal 90 nehnuteľností, avšak predal len 15, teda buď otec neváha v záujme získania nových klientov klamať a pokiaľ uvádza nepravdivé tvrdenia na internete, súdu sa javí, že takéto tvrdenia môže uvádzať aj v súdnom konaní alebo tvrdenia uvádzané na internete sú pravdivé a potom otec je naozaj vo veľkom úspešný ako realitný maklér, vyvíja svoju činnosť a tým pádom má aj finančné prostriedky na úhradu svojich nákladov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, súd vyhovel návrhu čo do bežného výživného v celom rozsahu a priznal výživné od podania návrhu. V prevyšujúcej časti, teda čo do dátumu, od kedy žiadali určiť výživné, súd návrh zamietol, ako aj čo do časti sporivej čiastky. Určením výživného spätne od 18.10.2021, teda od podania návrhu, vznikol otcovi dlh na výživnom a to plných 10 mesiacov, čiže od novembra 2021 do konca augusta 2022, čo predstavuje dlh 1.200 Eur a za 14 dní mesiaca október 2021 je to 54,20 Eura. Celkový dlh na výživnom je tak 1.254,20 Eura, ktoré mu súd povolil zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol podľa , a (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania otca

6. Voči rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa , (ďalej len „“). Otec napadol rozsudok vo výroku I. a II., nenapadol výrok o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, ani výrok o náhrade trov konania. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho zhodnotenia dôkazov, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta rozsah zvýšeného výživného určeného súdom prvej inštancie vo výške 200 Eur a ustálenie výdavkov maloletého R. súdom prvej inštancie. Súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, nevzal do úvahy jeho zhoršujúci zdravotný stav, jeho príjmy a výdavky, pribudnutie vyživovacej povinnosti, zvýšenie príjmu matky, zníženie vyživovacej povinnosti matky a v neposlednom rade súd označil tvrdenia otca ohľadom počtu predaných nehnuteľností za klamlivé napriek tomu, že otec podrobne vysvetlil spôsob svojho odmeňovania, ako aj to, že k uvedenej internetovej stránke nemá prístup a nemá dosah na tvorbu jej obsahu. Zo strany spoločnosti H. K. P. C..R.. ide o marketingový ťah, ktorý otec nevie ovplyvniť. V prípade otca za celú dobu spolupráce s uvedenou spoločnosťou skutočne zrealizoval 45 predaných nehnuteľností. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 80 Eur na sumu 120 Eur pre maloletého R. a zároveň dlžné výživné povolil splatiť v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho námietky považuje za nedôvodné. Zdôraznila, že v priebehu konania bol opakovane otec vyzvaný súdom na predloženie výpisu z účtu, pričom otec uviedol, že účet nepredloží. Zdôraznila, že z daňového priznania otca vyplýva, že príjem otca v roku 2021 predstavoval 767.175 Kč, čo mesačne predstavuje 63.931 Kč, t.j. 2.500 Eur. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených. Uviedol, že výpis z účtu nedoložil z dôvodu, že s tým nesúhlasila jeho manželka, naviac všetky jeho príjmy sú v daňovom priznaní, ktoré predložil.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení , v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa na návrh matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloletého R. na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 18.10.2021, zároveň určil dlžné výživné od 18.10.2021do 31.8.2022, keď námietky otca maloletého smerujú proti rozsahu stanoveného výživného súdom prvej inštancie.

13. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby mal. R.. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:

14. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého, v čase poslednej súdnej úpravy bol maloletý žiakom B. školy, v súčasnosti je študentom R.U. školy. Nepochybne teda došlo k nárastu jeho výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami. Maloleté deti sú svojou výchovou a výživou prirodzene odkázaní na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletého stará prevažne matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Na druhej strane osobnú starostlivosť zabezpečuje otec, keď realizuje styk so synom v rozsahu iba 2-krát ročne. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 250-350 Eur mesačne na dieťa, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, ktoré nadobudne tohto roku plnoletosť a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca v sume spolu 200 Eur mesačne na maloletého bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletého tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca. Ak navyše matka dosahuje príjem vo výške na úrovni cca 850 Eur mesačne, sťažka možno racionálne uvažovať o tom, že dokáže riadne zabezpečiť svoje základné životné potreby aj potreby dieťaťa študujúceho na R. škole. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje a rozširuje plno jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu žiaka R. školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka B. školy. Je nepochybné, že výživné určené súdom v sume 200 Eur mesačne v prepočte 6,66 eura na deň (200/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletého na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné, ani potrebné dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov.

15. Otec namieta, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné súdom určené, namieta jeho neprimeranosť vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. V rámci zisťovania skutočného stavu veci sa súd prvej inštancie zameral a vyhodnocoval aj otázku príjmu otca (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Podaným odvolaním otec maloletého prejavil subjektívnu nespokojnosť s výškou výživného, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

16. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otec pracuje ako realitný maklér a jeho hrubý príjem za rok 2021 bol 767.175 Kč, základ dane bol 306.870 Kč. Otec tvrdí, že si uplatňuje 60 % paušálne náklady (pohonné hmoty za 100.000 Kč, oprava motorového vozidla ďalších 100.000 Kč, leasing auta 42.000 Kč, telefón 18.600 Kč, výdavky na kanceláriu ročne 24.000 Kč, výdavky na notebook 17.000 Kč, širokouhlý objektív 5.500 Kč, účtovník 5.000 Kč, 6.000 Kč na konci roka, školenia 3.400 Kč, záverečné skúšky 2.700 Kč, reklamná kampaň na facebooku 10.000 Kč ročne). Predtým pracoval ako murár, pričom spolu s manželkou postavil rodinný dom viac-menej svojpomocne. Manželka je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti, pričom na ňu je aj vedená hypotéka vo výške 2.700.000 Kč. Otec uviedol, že za hypotéku postavil dom a taktiež z časti peňazí žil, resp. splatil svoje predchádzajúce záväzky. Otec najprv tvrdil, že ako realitný maklér začal pracovať vo februári 2021, neskôr tvrdil, že takto pracovať začal už v roku 2020. V súčasnosti uvádza, že je veľký pokles realitného trhu až o 70 % a príjmy z tejto činnosti sú minimálne. Svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Podľa jeho vyjadrenia jeho reálny príjem v čase prvej výpovede, teda v januári 2022, bol asi 800 Eur mesačne. Keď pracoval ako murár, jeho príjem bol asi rovnaký.

Manželka otca je na materskej dovolenke, hoci maloletá R. navštevuje H., kvôli častým chorobám maloletej. V súčasnosti poberá len znížený rodičovský príspevok vo výške 1.250 Kč. Otec pracuje pre spoločnosť H. K. P. C..R.., pričom súd žiadal zmluvu o spolupráci s otcom z tejto spoločnosti, avšak táto spoločnosť na výzvu súdu reagovala iba tak, že otec nie je ich zamestnancom, ale samostatným podnikateľom, ktorý spolupracuje s ich spoločnosťou. Zmluvu o spolupráci súdu nepredložili, hoci na to boli opakovane vyzývaní. Súd vyzval otca, aby predložil výpis z účtu. Otec uviedol, že ide o spoločný účet s jeho manželkou a výpis z účtu súdu nepredloží. Otec uviedol, že motorové vozidlo, ktoré je údajne nepojazdné, si prenajíma od svojej firmy H. R. R.. K.. S.., ktorej platí nájomné vo výške leasingovej splátky. Uviedol, že si chce zakúpiť nové motorové vozidlo, ale už na svoje meno, pričom v januári uviedol, že skutočnosť, že nemá motorové vozidlo, mu bráni v práci. Výdavky otca podľa jeho vyjadrenia sú 13.138 Kč splátka hypotéky, ktorú brala vtedy ešte priateľka otca na stavbu nehnuteľnosti v jej vlastníctve, 5.000 Kč záloha na elektrinu, 1.000 Kč záloha na vodu, 569 Kč TV a internet, 300 Kč lieky a vitamíny, 400 Kč poplatok H. a 700 Kč strava v H. pre dcéru R.. Ročné výdavky komunálny odpad 2.496 Kč, poistenie nehnuteľnosti 3.197 Kč, nedoplatok za vodu 2.409 Kč, nedoplatok elektriny 7.945 Kč. Otec predložil dodatok k úverovej zmluve, potvrdenie o platení hypotéky z účtu jeho manželky, doklady o platbe za energie, daňové priznanie a doklad o poistení nehnuteľnosti. Vzhľadom na tvrdenia otca, že matka z poistných udalostí má nemalé príjmy, súd vyžiadal správu od poisťovne F. C.. R.., z ktorej zistil, že z poistnej zmluvy Poistenie osôb individuálne životné - V2 G., ktoré platí matka vo výške 23,03 Eura mesačne, mal vzhľadom na poistné udalosti v roku 2020 maloletý poistné plnenie spolu vo výške 675 Eur a v roku 2021 vo výške 195 Eur. Išlo predovšetkým o úrazy spojené s jeho činnosťou ako futbalistu. Matka uviedla, že časť finančných prostriedkov použila na krytie potrieb maloletého v súvislosti s liečením, teda doprava, lieky, strava počas jeho PN a časť mu dala na termínovaný vklad. 17. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ďalšiu premennú explicitne uvedenú v ust. a teda možnosti a schopnosti a príjmové pomery z výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v pracovnom výkone, jeho pracovná schopnosť nie je znížená a nebola preukázaná neschopnosť plnohodnotne pracovať. Odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

18. Námietky otca teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje zvýšený príjem matky oproti poslednej úprave (bod č. 8., 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletému varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka tak poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletý R.. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky takmer plnoletého syna, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že matka sa snaží dosahovať príjem, nebola preukázaná absencia snahy o využívanie jej schopností a možností. Platí, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca).

19. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho výdavky a

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, s poukazom na potencionalitu príjmov otca, ktorú odvolací súd ustálil na úrovni 1.500 - 1.640 Eur (čo je zhruba priemerná mzda v národnom hospodárstve v Českej republike v roku 2021 a 2022), dospel k záveru, že výška výživného pre mal. R. v sume 200 Eeur, s prihliadnutím na jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére pochádzajúcej z jeho súčasného vzťahu, ktorá síce nebola určená zo skutočného príjmu otca, ale z príjmu, ktorý by dosiahol, ak by využil svoje možnosti a schopnosti s poukazom na jeho schopnosť dosahovať tento príjem, je primeraná. Uvedená suma pokryje časť odôvodnených potrieb maloletého s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na deti a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností.

20. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16-22 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (200 eur /1.500 eur - 1.640 eur) percentuálny podiel výživného na mal. R. predstavuje z celkového čistého príjmu otca 13,3 % - 12,1 %, teda pod spodnou hranicou vekového rozpätia dieťaťa .

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že na strane mal. syna nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia . Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné 80,- Eur v čase poslednej úpravy pokrylo jeho potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb spolu s podielom jeho matky na výživnom. Navyše počas doby od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima, či minimálnej mzdy.

22. K odvolacím námietkam otca mal. R. týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Uvedené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť má aj matka, ktorej príjem je nižší ako príjem otca, a ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje celú starostlivosť o ich syna, a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na dieťa a uhrádzanie nákladov na jeho odôvodnené potreby.

23. Odvolací súd má za to, že suma 200 Eur na maloletého R. je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča s poukazom na princíp potencionality na strane jeho otca. Námietky otca o jeho neschopnosti dosahovať vyšší príjem zo zdravotných dôvodov neobstoja, zo strany otca neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali tieto jeho tvrdenia. Odvolací návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletého ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému. Navyše mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére R..

24. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu pochádzajúceho z jeho súčasného vzťahu, odvolací súd uvádza, že stanovené výživné súdom prvej inštancie je primerané aj napriek uvedenej skutočnosti, nakoľko voči dieťaťu pochádzajúceho z jeho súčasného vzťahu má vyživovaciu povinnosť aj jeho biologický rodič - matka, preto táto vyživovacia povinnosť nemôže byť na ťarchu mal. R.. V nadväznosti na uvedené nemieni odvolací súd favorizovať žiadne z mal. detí, do pozornosti však dáva, že o mal. R. sa matka stará sama, kým mal. dcéra otca pochádzajúca z jeho súčasného vzťahu žije v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi, ktorí sa spoločne podieľajú na úhrade jej výdavkov. K uvedenému dodáva, že mal. dcéra navštevuje H. školu, je

preto nedôvodné, aby jeho biologická matka nepracovala a bola na rodičovskej dovolenke. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

25. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku nepovažuje za spravodlivé priznať 12 mesačnú lehotu na zaplatenie dlžného výživného, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Je nepochybné, že ani matka maloletého pri uspokojovaní jeho potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom prvej inštancie je dostatočne dlhá na to, aby otec dlžné výživné uhradil.

26. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

27. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).