Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľky H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D., V. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Virdzekovou, so sídlom D., F. Z. XXX, proti odporcovi H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX, t.č. U. C., N. XXXX, Česká republika, o zvýšenie/určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na základe odvolania oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -99 zo dňa 16.8.2012, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že z v y š u j e výživné odporcu na navrhovateľku (plnoleté dieťa) s účinnosťou od 1.11.2011 na sumu 120 eur mesačne, ktorú bude odporca p o v i n n ý platiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Nedoplatok na zvýšenom/určenom výživnom za obdobie od 1.11.2011 do 16.8.2012 v sume 1.200 eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, v mesačných splátkach 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -44 zo dňa 14.1.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 15.8.2002.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil (zvýšil) výživné odporcu na navrhovateľku s účinnosťou od 1.11.2011 na sumu 150 eur mesačne. Vychádzal z toho, že od posledného rozhodnutia o výživnom (v roku 2002) nastala výrazná zmena pomerov na strane navrhovateľky, ktorá spočíva v náraste jej životných nákladov. Okresný súd osobitne zohľadnil, že navrhovateľka navštevuje strednú i vysokú školu a najvyššie výdavky má v spojení s týmto štúdiom. Odporca pritom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a má pravidelný príjem; na ním tvrdenú exekúciu okresný súd neprihliadol. Nakoľko výživné bolo určené (ku dňu rozhodovania) so spätnou účinnosťou, vznikol odporcovi nedoplatok za obdobie od 1.11.2011 do 16.8.2012 v sume 1.500 eur. Tento mu okresný súd povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom v zmysle ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja účastníci.

Odporca nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu a domáhal sa jeho zmeny tak, že bude povinný navrhovateľke platiť výživné v sume 60 eur mesačne. Určené/zvýšené výživné považoval za neprimerane vysoké, najmä s ohľadom na to, že od júna 2012 má z dôvodu nepriaznivých ekonomických podmienok zníženú mzdu, ktorá v hrubom vyjadrení činí cca 14.900 Kč. Opakovane poukazoval na exekúciu, ktorá je proti nemu vedená. Dotknutá povinnosť mu vznikla tým, že kým sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa, bol živnostníkom, v ktorej súvislosti si musel nakúpiť (na úver) náradie. Nakoľko zákaziek bolo málo, úver nezvládal splácať.

Otec uviedol, že navrhovateľka mu neoznámila, že „ide na ďalšie štúdium“. Zároveň bolo žiaduce z jej strany zvážiť, či sú rodičia schopní ju ďalej živiť. Zdôraznil, že on pracuje „od rána do večera“ a nemá možnosť vykonávať ešte ďalšie zamestnanie.

Navrhovateľka napadla rozsudok okresného súdu (len) v časti o povolení/určení výšky splátky zameškaného výživného a domáhala sa jeho zmeny tak, že nedoplatok za obdobie od 1.11.2011 do vyhlásenia prvostupňového rozsudku bude odporca povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur. Poukazovala na to, že odporcov čistý príjem v období od januára do júna 2012 predstavoval cca 953, čo (aj pri akceptácii ním tvrdených výdavkov) je dostatočná suma na zvýšenie splátok. Pokiaľ by tieto boli ponechané vo výške určenej okresným súdom, odporca by zameškané výživné splácal 12,5 roka. Naopak, v prípade vyhovenia odvolaniu navrhovateľky by k úhrade zameškaného výživného došlo za 2,5 roka, ktoré obdobie zodpovedá aj predpokladanému trvaniu denného štúdia navrhovateľky.

Navrhovateľka v súvislosti s odvolaním protistrany považovala napadnutý rozsudok za správny. Poukázala na to, že odporca sa o ňu - ako dcéru - vôbec nezaujíma a všetky výdavky, aj za cenu uskromnenia, jej uhrádza matka. Domnievala sa, že odporca si účelovo na základe dohody so zamestnávateľom „znížil mzdu“. Navrhovateľka dodala, že aj z toho, že voči odporcovi je vedená exekúcia, je zrejmé, že nemá snahu dobrovoľne plniť svoje záväzky.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že splácanie zameškaného výživného v sume 50 eur mesačne nemôže akceptovať (práve) z dôvodov uvedených v jeho odvolaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Krajský súd, najmä dôsledným (právnym) posúdením, dospel k čiastočne odlišným záverom ako prvostupňový súd. Je nepochybné, že získanie kvalifikácie v ďalších odboroch (po predošlom ukončení štandardného stredoškolského štúdia) zvyšuje budúce možnosti navrhovateľky uplatniť sa na trhu práce. Uvedené však nemožno chápať príliš extenzívne v tom smere, že akékoľvek ďalšie štúdium (plnoletého) dieťaťa predstavuje automaticky vo vzťahu k súvisiacim výdavkom odôvodnené potreby výživou oprávneného subjektu/dieťaťa.

Navrhovateľka bližšie nevymedzila, z akého titulu študuje dva pomerne odlišné odbory (vidiecka turistika na Strednej odbornej škole Pruské a učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy na Dubnickom technologickom inštitúte - vysokej škole). Predovšetkým, vzhľadom na jej bezprostredné majetkové pomery, vôbec neuviedla, z akého dôvodu zvolila/uprednostnila štúdium na súkromnej vysokej škole, na ktorej je povinná platiť poplatky za štúdium pred možným štúdiom na štátnej vysokej škole.

Bez ohľadu na uvedené je dôležité výdavky navrhovateľky na štúdium dôsledne posúdiť v jednotnom časovom rámci. Vzhľadom na štandardné určovanie výšky výživného vo vzťahu ku kalendárnemu mesiacu, najvhodnejšie je vykonať takéto posúdenie prepočítaním na jeden (kalendárny) mesiac. Vychádzajúc z údajov samotnej navrhovateľky, po prepočte jednotlivých výdavkov sa v úhrne na jeden mesiac jedná o sumu cca 110 eur.

Preukázaný príjem odporcu u jeho terajšieho zamestnávateľa je potrebné z celkového hľadiska a v širších ekonomických súvislostiach hodnotiť ako pomerne „slušný“. Z podrobného rozpisu príjmu za jednotlivé mesiace súčasne vyplýva, že na vyššom „konečnom“ príjme odporcu sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú prémie, t.j. ohodnotenie či už vyššej kvality jeho práce alebo vykonanie väčšieho rozsahu práce, ako vyplýva zo (základného) pracovného vzťahu. Uvedené korešponduje aj s odporcovým tvrdením o vykonávaní práce „od rána do večera“. Z predmetných mzdových listov je taktiež zrejmé, že základná mzda odporcu po celé rozhodné obdobie činí 13.000 Kč (t.j. cca 570 eur). To znamená, že je nedôvodnou námietka navrhovateľky o účelnom znížení (základnej) mzdy odporcu - „po dohode s jeho zamestnávateľom“ - počas priebehu konania v súdenej veci.

Zároveň bezprostredne zo mzdových listov (minimálne vo vzťahu k mesiacom nasledujúcim od mája 2012, vrátane), je zrejmé, že voči odporcovi je vedená exekúcia a zo mzdy sú mu - v závislosti od aktuálneho príjmu v danom mesiaci - zrážané splátky na nútenú úhradu dlhu. Táto okolnosť, ktorú vo vyjadrení k odvolaniu protistrany potvrdila/akceptovala i navrhovateľka, však zásadnejším spôsobom neovplyvňuje stanovenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca - odporcu. Je pritom dôvodnou argumentácia navrhovateľky, že aj z vedenia exekúcie voči odporcovi je možné ustáliť, že nemá snahu dobrovoľne plniť svoje záväzky. Pokiaľ by aj bolo v celom rozsahu pravdivé tvrdenie odporcu o súvislostiach vzniku, aktuálne exekuovaného dlhu, pri vynaložení jeho vlastnej vyššej aktivity by celkové náklady dlhu mohli byť výrazne nižšie; aspoň o trovy exekúcie a príslušenstvo základnej pohľadávky/ istiny. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že príjem otca mu minimálne už v priebehu roku 2011 dovoľoval dobrovoľne (s)plniť predmetný dlh.

Na základe popísaného posúdenia veci krajský súd dospel k záveru, že primeranou výškou výživného, ktorou je odporca povinný prispievať na výživu plnoletého dieťaťa - navrhovateľky, je suma 120 eur mesačne a vo zvyšnej časti (do sumy 150 eur mesačne) návrh navrhovateľky zamietol. Nakoľko odvolací súd je v zmysle viazaný dôvodmi odvolania a začiatok zvýšenia/určenia vyživovacej povinnosti nebol odporcom namietaný, k zvýšeniu vyživovacej povinnosti dochádza dňom 1.11.2011. Pri určení konkrétnej výšky (mesačného) výživného krajský súd zohľadnil vyššie rozoberanú výšku rozhodujúcich výdavkov navrhovateľky na štúdium, ktoré však v celom rozsahu nie je možné kvalifikovať ako úplne nevyhnutné, existenciu vyživovacej povinnosti aj na strane matky (táto si ju plní spôsobom, ktorý je nutné hodnotiť vysoko pozitívne) navrhovateľky a zárobkové možnosti odporcu. Tieto, i pri zohľadnení voči nemu vedenej exekúcie, mu umožňujú platiť sumu 120 eur mesačne bez výraznejšieho ohrozenia jeho sociálneho statusu.

Z dôvodu zmeny výšky mesačného výživného bolo nevyhnutné zmeniť i výrok o zameškanom výživnom za obdobie od 1.11.2011 do 16.8.2012. Jedná sa o obdobie desiatich kalendárnych mesiacov, keďže bežné výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred, čím je daná splatnosť i výživného za mesiac august 2012. Pri mesačnej výške výživného 120 eur ide o čiastku 1.200 eur. Povolenie splátok ohľadne predmetnej sumy je opodstatnené tak z pohľadu navrhovateľky, ako i odporcu. Odporca nedisponuje „voľnými“ finančnými prostriedkami, resp. väčšími majetkovými hodnotami, ktorých bezprostredným speňažením by mohol získať sumu nevyhnutnú na jednorazové uhradenie dlhu. Na druhej strane postupným splácaním dlhu navrhovateľka neutrpí výraznejšiu ujmu, keďže fakticky priebežne plnené výživné bude vyššie ako základná stanovená výška, nakoľko bude pozostávať z bežného výživného a splátok zameškaného výživného.

Odvolací súd ako čiastočne opodstatnené posúdil námietky navrhovateľky o neprimerane nízkej splátke 10 eur mesačne. Za výšku splátky rešpektujúcu príjmy aj výdavky odporcu a tiež účel samotného výživného považoval krajský súd sumu 30 eur mesačne. Samozrejme, odporcovi nič nebráni, v prípade dostatku finančných prostriedkov (napr. po ukončení exekúcie v súvislosti s jeho nesplateným úverom), splatiť zameškané výživné i skôr. Zároveň je povinný si uvedomiť, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa môže stať zročným celý (v danom čase) dlh.

Prvá splátka zameškaného výživného je splatná právoplatnosťou tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 15.dňa v mesiaci, bude odporca povinný prvú splátku zameškaného výživného zaplatiť už v danom kalendárnom mesiaci; ak právoplatnosť rozhodnutie nadobudne až po 16. dni v mesiaci, prvú splátku zameškaného výživného zaplatí odporca až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu krajský súd v zmysle rozhodoval o náhrade trov celého (prvo i druhostupňového) konania. Nakoľko ani jedna zo sporných strán si tento procesný nárok neuplatnila, odvolací súd vyslovil, že účastníkom konania náhradu jeho trov nepriznáva ( v spojení s ).

Samostatným výrokom zároveň konštatoval zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Predmetný výrok je dôležitý z hľadiska toho, aby vo vzťahu medzi totožnou osobou výživou oprávnenou (v súdenej veci navrhovateľka) a výživou povinnou (v súdenej veci odporca) neexistovali dve rozhodnutia súdu, znejúce na rozdielnu výšku výživného, t.j. dva rozličné exekučné tituly.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné