Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-14-2011.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/14/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom, v právnej veci žalobcu:
A. T., D.. XX.X.XXXX, H. N. XXX XX N. Č.. XXX, zast.: JUDr. Radoslav Hodor, advokát, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS, s.r.o., so sídlom Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zast.: JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky takto
rozhodol:
U r č u j e, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška prihlásenej pohľadávky žalobcu označenej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 96/1 vo výške istiny 1200,-EUR a úrokov z omeškania 365,12,- EUR, t.j. spolu vo výške 1565,12,-EUR, sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2011 domáhal určenia, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška prihlásenej pohľadávky žalobcu označenej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 96/1 vo výške istiny 1200,-EUR a úrokov z omeškania 365,12,-EUR , t. j. spolu vo výške 1565,12,- EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania.
V žalobe okrem iného uviedol, že si v reštrukturalizačnom konaní uplatnil prihláškou pohľadávky označené správcom v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 96 označené ako č. 96/1 vo výške 1200,-EUR a úrok z omeškania 216,-EUR.
Právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu pod č. 96/1 vo výške 1200,-EUR je bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor žalobcu na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá je však podľa § 17 ods. 1, § 18 a § 20 Zákonníka práce, absolútne neplatná. Správcom uvedený dôvod popretia pohľadávky - a to premlčanie neobstojí, nakoľko žalobca ako zamestnanec mohol teoreticky namietať na základe predmetnej dohody - iba premlčanie svojho záväzku zaplatiť dohodnutú finančnú zábezpeku, ktorú mal zaplatiť v štyroch splátkach. Podľa bodu 2.2. tejto dohody, boli splátky zamestnancovi jednostranným úkonom zamestnávateľa, teda žalovaného - započítané - odrátané z výšky cestovných náhrad, na ktoré mu vznikol nárok za príslušný mesiac. V danom prípade sa žalobca počas trvania pracovného pomeru v dobrej viere spravoval presvedčením, že po jeho ukončení mu žalovaný vráti jednostranne strhnuté a teda nevyplatené časti cestovných náhrad tak, ako to bolo dohodnuté. S poukazom na vyššie uvedené námietka premlčania vznesená správcom je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky vo výške 581,12,-EUR sú úroky z omeškania, pričom správca výšku tejto pohľadávky v rozsahu 365,12,-EUR považuje za zistenú. Ak však správca považuje za zistenú podstatnú časť úrokov z omeškania, ktorá môže vzniknúť iba v prípade
existencie platnej pohľadávky, je potrebné vyvodiť záver, že správca považuje za zistenú aj samotnú istinu t.j. 1200,-EUR.
Správca poprel prihlásené pohľadávky v rozsahu uplatnenom touto žalobou a to z týchto dôvodov:
Pohľadávka prihlásená prihláškou žalobcu bola popretá čo do vymáhateľnosti v rozsahu 1200,-EUR istina s poukazom na tú skutočnosť, že aj keď pohľadávka veriteľa vznikla na základe absolútne neplatného právneho úkonu - Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky , dôvodom absolútnej neplatnosti je nesúlad dohody s § 20 ods. 1 Zákonníka práce a § 17 ods. 1 Zákonníka práce- zamestnanec sa vopred vzdal svojich práv. Veriteľ má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
- plnenia, ktoré poskytol dlžníkovi na základe neplatného právneho úkonu. Veriteľ poskytol dlžníkovi plnenia v celkovej výške 1200,-EUR, avšak dňa 30.4.2008 došlo k premlčaniu pohľadávky 268,-EUR, dňa 1.6.2008 došlo k premlčaniu pohľadávky 302,-EUR, dňa 1.7.2008 došlo k premlčaniu pohľadávky 329,-EUR, dňa 1.8.2008 došlo k premlčaniu pohľadávky 224,-EUR a dňa 1.9.2008 došlo k premlčaniu pohľadávky 77,EUR, teda spolu došlo k premlčaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 1200,-EUR.
Z konečného zoznamu pohľadávok vyplýva popretie prihlášky pod č. 96/1 vo výške 1200,-EUR a úroku z omeškania vo výške 365,12,-EUR.
Žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 15.3.2012 uznal pohľadávku ( nárok) žalobcu v celom rozsahu.
Podľa ust. § 153a ods. 1 na 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len O.s.p. ) (1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. (4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa ust. § 124 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2009 ( ďalej len ZKR) (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. (2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. (3) Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. (5) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. (6) Rozhodnutie súdu o určení popretej
pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa ust. § 196 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. §222 ods. 1,2 , 3 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce ( ďalej len ZP )(1) Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.(3) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 17 ods. 1 ZP (1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Podľa ust. § 18 ZP Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa ust. §20ods. 1 ZP Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 107 ods. 3 OZ (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 9 ods. 3, 4 zák. č. 659/2007 Z. z. Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike Ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne
skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov. (4) Súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci vrátane právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.34) Orgány verejnej moci sú tiež pri svojej činnosti príslušné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu vykonávať prepočty a kontrolovať správnosť prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov peňažných súm, o ktorých orgány verejnej moci rozhodujú po určení konverzného kurzu a ktoré sa stanú splatnými alebo ktorých splátky sa stanú splatnými až po zavedení eura.
Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané reštrukturalizáciou mal súd za preukázané, že popretím prihlásenej pohľadávky žalovaným vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní.
Keďže žalovaný uznal nárok žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a niet pochybnosti o platnosti tohto úkonu z hľadiska hmotnoprávneho, súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením a ust. ZKR v platnom znení, rozsudkom pre uznanie v zmysle Osp. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. .
V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle ust. § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Dňa 27. 6. 2012 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené uznanie žaloby žalovaným.
Právny zástupca žalobcu si trovy konania nevyčíslil.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný, avšak žalobcovi trovy konania zo spisu nevyplývajú a právny zástupca žalobcu si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti prvému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 1 O.s.p., okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
Proti druhému výroku rozsudku , ktorý sa týka trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo, dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach písomne.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).