Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-123-2012.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľky Q. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. - H. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom M., E. XX, proti odporcom: 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ L. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, 4/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, 5/ I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, 6/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 7/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom W., M. XXXX/XX, 8/ R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Q., R. XXX/XX, 9/ L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom W., C. XXXX/XX, odporkyne v rade 7/, 8/ a 9/ právne zastúpené advokátkou JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, so sídlom W., A. S. XX, 10/ L. H., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 11/ D. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 12/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpenému JUDr. Milanom Ficekom, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, 13/ M. U. (M. syn), 14/ D. U., 15/ D. U., 16/ Československému štátu, 17/ G. U. (ženatý s E. M.), 18/ R. Q. (S.), 19/ I. H., odporcovia v rade 13/ - 19/ na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova 36, pobočka Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/55/2011-111 zo dňa 7.3.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyniam 7/, 8/ a 9/ titulom náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 114,82 eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Alžbety Škočdopolovej.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vychádzal z toho, že účastníkmi takéhoto konania sú všetky osoby, ktoré v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností sú zapísané ako vlastníci, resp. ich právni nástupcovia a tiež osoby, ktoré tvrdia, že oni sú vlastníkmi určitej nehnuteľnosti. Nedostatočné vymedzenie okruhu osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť spočívajúcu v zamietnutí žaloby/návrhu. Je pritom výlučne vecou navrhovateľa, aby riadne označil okruh účastníkov (vyhovel tým požiadavke plynúcej z hmotného práva) a konajúci súd ho nevyzýva na odstránenie prípadného nedostatku, nakoľko uvedené by prekračovalo poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 5 O.s.p. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka dostatočným spôsobom nevymedzila okruh účastníkov konania a tým podmienku pasívnej legitimácie nenaplnila. Z LV č. XXXX kat. úz. Z. vyplýva, že I. U. (pôvodne označovaná ako odporkyňa v 14/ rade, voči ktorej bolo konanie zastavené, keďže zomrela ešte pred podaním návrhu) je stále vedená ako spoluvlastníčka tam zapísaných pozemkov parc. č. 7560 a 7561, pričom v dedičskom konaní po nej dotknutý podiel prejednaný nebol (ani v následnom dedičskom konaní po L. E.), preto ako dedičia spoluvlastníckeho
podielu vstupujú do konania všetci jej právni nástupcovia. Účastníkom konania mali by teda byť (aj) všetci právni nástupcovia po L. E., pričom navrhovateľka týchto (H. P., I. P., D. P., L. H., E. P., Z. U. a I. E.) za účastníkov neoznačila; označila iba L. H. (odporkyňa 10/) a D. E. (odporca 1/).
Vo vzťahu k pozemku parc. č. 7562 (LV č. XXXX) okresný súd konštatoval, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že vlastnícke právo k nemu nadobudla jej právna predchodkyňa dedením po rodičoch H. U. a W. U.. Z obsahu dedičského spisu D 142/79 po Q. U., po ktorej spoluvlastnícky podiel ako odúmrť pripadol Československému štátu, vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľky Q. T. v tomto konaní žiadnym spôsobom nenamietala, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Navrhovateľka nepreukázala ani tvrdené nadobudnutie pozemku parc. č. 7562 vyplatením podielov ostatným spoluvlastníkom jej právnou predchodkyňou a následným vydržaním. Tým bola vyvrátená aj dobromyseľnosť právnej predchodkyne navrhovateľky; nadväzne, ak táto vlastnícke právo nenadobudla, nemohlo prejsť ani na navrhovateľku. Okresný súd dodal, že len samotná skutočnosť nerušeného užívania, hoci i dlhodobého, nepodmieňuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Rovnako neexistuje žiaden doklad o tom, že v 40-tých rokoch minulého storočia mala spornú nehnuteľnosť nadobudnúť právna predchodkyňa navrhovateľky Q. T.. Okresný súd zdôraznil, že dedením po menovanej navrhovateľka nadobudla (len) presné podiely; to znamená, že vedela, že nie je výlučnou vlastníčkou.
O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešným odporkyniam v rade 7/, 8/, 9/ priznal voči navrhovateľke právo na ich náhradu v sume 542,83 eur, ktorú výšku konkrétne zdôvodnil vymedzením úkonov právnej služby i právnym posúdením v zmysle ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z; vrátane čiastočného nepriznania uplatňovaných trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že okresný súd prelomil prejednávaciu zásadu, keď vykonal dokazovanie dedičským spisom po nebohej Q. U. - D 142/79, ktoré dokazovanie nikto nenavrhol a ani okresný súd neodôvodnil, v čom by mohla byť daná výnimočnosť pre takýto jeho (iniciatívny) postup. Zároveň tento dedičský spis na pojednávaní oboznámil v menšom rozsahu, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čím bola porušená zásada ústnosti a priamosti občianskeho súdneho konania. Odvolateľka taktiež namietala nepresnosť záverov vyvodzovaných z obsahu daného dedičského spisu. Jej právna predchodkyňa Q. T. nekonkretizovala nehnuteľnosti, ktoré mala Q. U. vo vlastníctve, len uviedla, že zanechala aj pôdu v súkromnom užívaní o výmere 7 árov. Rovnako notár menovanú neoboznámil s predmetom dedičstva po Q. U., pričom jej nebolo doručované ani rozhodnutie vo veci samej. Z týchto skutočnosti nadväzne nevyplýva nedobromyseľnosť právnej predchodkyne navrhovateľky, ako to na základe obsahu spisu D 142/79 konštatuje okresný súd.
Odporkyne v 7. až 9. rade navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Napadnuté rozhodnutie považovali za riadne zdôvodnené, pričom z obsahu odôvodnenia je zrejmé, prečo okresný súd návrh zamietol. Súhlasili s jeho záverom o nedostatočnom vymedzení okruhu účastníkov z titulu pasívnej legitimácie. Naopak, dôrazne nesúhlasili s námietkami navrhovateľky ohľadne pripojenia a oboznámenia spisu D 142/79 po zomrelej Q. U.. Odporkyne 7/, 8/ a 9/ zotrvali v celom rozsahu na svojich skutkových a právnych vyjadreniach prezentovaných v priebehu konania. Opakovane zdôraznili nezrovnalosti vo vyjadreniach navrhovateľky; dokonca i jej evidentné zavádzanie súdu, keď tvrdila, že je (stále) vlastníčkou domu č. súp. XXX (postaveného na pozemku CKN parc. č. 3307 kat. úz. Z.), hoci z údajov katastra nehnuteľností je nepochybné, že tento odpredala kúpnou zmluvou už v roku 2007.
Ostatní účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi, ktoré vymedzí odvolateľ v zákonnom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolateľka - navrhovateľka v podstate vymedzila jediný odvolací dôvod, ktorý má tri dielčie časti. Jedná sa o súvislosti vykonania dokazovania obsahom dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva Čadca sp. zn. D 142/79 po Q. U., ktorá zomrela XX.X.XXXX a z neho prijatých záverov. Navrhovateľka namietala vykonanie tohto dôkazu nad rámec návrhov účastníkov, odlišné oboznámenie s obsahom na pojednávaní ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku a napokon nesprávne vyvodenie záverov z obsahu spisu.
V spojitosti s dedičským spisom po Q. U. je nutné prioritne zdôrazniť, že navrhovateľka pôvodne menovanú označila ako účastníčku na neznámom mieste. Pokiaľ odvodzovala svoje nároky od právnej predchodkyne Q. T., ktorá bola vo výraznej miere činná v rámci dedičského konania po Q. U., je potrebné konštatovať minimálne účelový postup navrhovateľky v konaní s úmyslom dosiahnuť jednoduchšie priaznivé rozhodnutie. Zodpovedá plne procesným oprávneniam okresného súdu, aby verifikoval tvrdenia účastníka (v súdenej veci navrhovateľky) o tom, že ním označené osoby sú osobami na neznámom mieste; osobitne ak ide o osoby, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou už nežijú. Neobstojí teda námietka o prekročení návrhov na dokazovanie, prioritne totiž okresný súd skúmal podmienky konania, pričom úmrtie navrhovateľkou označenej účastníčky ešte pred podaním návrhu predstavuje vo vzťahu k tejto účastníčke neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.3.20012 zároveň vyplýva, že okresný súd náležitým spôsobom oboznamoval obsah dotknutého dedičského spisu. Pokiaľ sa vykonáva dokazovanie oboznámením obsahu spisu, nie je povinnosťou súdu celý rozsah oboznamovaných skutočností prediktovávať do zápisnice o pojednávaní. Aj z toho, že vo vzťahu k dedičskému spisu D 142/79 je uvedené v zápisnici o pojednávaní (v porovnaní s ďalšími dedičskými spismi taktiež na danom procesnom úkone súdu oboznamovanými) viacero súvisiacich poznámok, možno konštatovať podrobný, resp. podrobnejší rozsah informovania o jeho obsahu. Uvedené napokon vyplýva aj z vyjadrenia odporkýň v rade 7/ až 9/ k odvolaniu navrhovateľky.
Závery okresného súdu prijaté na základe oboznámeného obsahu predmetného dedičského spisu nepovažoval krajský súd za neprimerané. Nehnuteľnosti, ktorých sa týka posudzovaný návrh neboli/ nie sú citované niekde v extraviláne, ale boli to nehnuteľnosti bezprostredne pod resp. pri dome Q. T.. Pokiaľ táto na základe dávnej deľby, dedenia, či vyplatenia ostatných spoluvlastníkov bola už ich vlastníkom (minimálne podľa vlastného presvedčenia deklarovaného aj v rámci prejednávania v súdenej veci), logicky by na uvedenú skutočnosť upozornila. Menovaná pritom opakovane v rámci dedičského konania bola v kontakte s bývalým štátnym notárstvom, ale žiadne výhrady k majetku poručiteľky, resp. svoje vlastnícke nároky v danej súvislosti nevzniesla.
Odhliadnuc od doteraz konštatovaného, je nevyhnutné zdôrazniť, že dôvody zamietnutia návrhu nespočívali len v širších súvislostiach dedičského konania po Q. U., ktorá zomrela XX.X.XXXX. Pokiaľ odvolateľka - navrhovateľka ostatné závery okresného súdu nespochybňuje, tak ani v prípade opodstatnenosti námietok spojených s predmetným dedičským spisom (čo však preukázané nebolo), by nebolo jej odvolanie z titulu viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z hľadiska námietok vymedzených samotnou odvolateľkou je teda rozhodnutie okresného súdu vecne správne, keďže odvolateľka vôbec nespochybnila ďalšie zásadné dôvody okresného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu.
Nad bezprostredný rámec odvolacích dôvodov, aj v záujme prehľadnosti stavu vecí (v širšom význame) odvolací súd s poukazom na značný rozsah neusporiadanosti vlastníckych pomerov k pozemkom v oblasti Kysúc pripája niekoľko poznámok, resp. konštatovaní.
Okresný súd správne uzavrel, že I. U. je stále spoluvlastníčkou podielu k pozemku parc. č. 7560. Ide o podiel zapísaný ešte v pozemkovej knihe pod B2 v 12/48 a v tomto rozsahu „prevedený“ i na aktuálny LV č. XXXX kat. úz. Z.. Tento podiel nebol doteraz prejednaný ako dedičstvo po menovanej, preto vo
vzťahu k nemu status účastníka konania z titulu (pasívnej) vecnej legitimácie svedčí všetkým právnym nástupcom I. U., t.j. aj všetkým právnym nástupcom jej pôvodnej dedičky L. E..
Na preukázanie nadobudnutia vlastníctva, osobitne na základe vydržania, nestačia len nekonkrétne tvrdenia napr. o dávnej deľby, neknihovaných prevodov, vyplatení spoluvlastníkov a pod. Tvrdenia musia byť dostatočne jednoznačné, aby bolo možné ich verifikovať a zároveň aby bolo zrejmé, aký právny režim aplikovať na ich právne posúdenie. V súdenej veci rozhodne skutková argumentácia navrhovateľky nebola dostatočná na preukázanie jej vlastníctva. Keďže nárokované nehnuteľnosti CKN parc. č. 3306 a 3307/3 mali byť (aspoň z časti) vytvorené z pôvodnej EKN parc. č. 7560, vo vzťahu ku ktorej však nie je daná vecná legitimácia, krajský súd v danej spojitosti sa vyjadruje najmä ohľadne CKN parc. č. 3307/4 (vytvorenej z EKN, resp. pkn. parc. č. 7562). Navrhovateľka tvrdila, že (aj) nehnuteľnosť parc. č. 7562 nadobudla ako výlučná vlastníčka dedením po právnej predchodkyni Q. T., avšak z dotknutého dedičského rozhodnutia, predloženého samotnou navrhovateľkou (č.l. 10, 11 spisu), uvedená skutočnosť vôbec nevyplýva. Zároveň ide o logický/právny rozpor, pokiaľ by sa stala navrhovateľka výlučnou vlastníčkou na základe dedenia, neprichádzalo by do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré je nutné deklarovať v prebiehajúcom konaní. Rovnako nebolo preukázané, že Q. T. nadobudla predmetné pozemky dedením po jej rodičoch a eventuálnym vyplatením ostatných súrodencov. Rozhodnutie okresného súdu by bolo teda vecne správne aj bez ohľadu na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi navrhovateľky.
Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikovať zásadu úspechu v spore a zodpovedajúco priebehu konania i ustanoveniam vyhl. č. 655/2004 Z. z. ustálil konkrétnu výšku trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporkyniam 7/, 8/ a 9/ v súvislosti s bránením ich práva. Odvolateľka uvedená zistenia a závery okresného súdu ani nespochybňovala.
Potvrdenie zamietajúceho rozsudku je jednoznačne úspechom procesnej strany odporcov. Z nich si náhradu trov odvolacieho konania uplatňovali odporkyne 7/ až 9/, pričom tieto spočívali v odmene za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Vzhľadom na súčasné zastúpenie troch účastníkov sa v zmysle § 13 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ označeného právneho predpisu jedná o sumu 88,05 eur. K uvedenej čiastke prináleží režijný paušál 7,63 eur, t.j. spolu 95,68 eur.
Zhodne, ako pri uplatnení náhrady trov na súde prvého stupňa, i v odvolacom konaní bol nesprávne uplatňovaný nárok na režijný paušál vo vzťahu ku každej zo zastupovaných osôb. Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je viazaný nie na osobu zastúpeného, a teda jeho výška nezávisí od počtu zastupovaných klientov, ale na úkon právnej služby bez ohľadu na to, či ide o úkon pre jediného klienta, alebo o úkon súčasne poskytovaný viacerým klientom. Nadväzne krajský súd priznal režijný paušál len v jeho základnej (aktuálnej) výške t.j. v sume 7,63 eur.
Nakoľko právna zástupkyňa odporkýň 7/, 8/ a 9/ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predmetná suma o túto daň, t.j. o 19,14 eur, čo celkovo činí 114,82 eur, povinnosť nahradiť ktorú uložil krajský súd navrhovateľke na účet právnej zástupkyne odporkýň 7/ až 9/ (§ 149 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .