Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/128/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. N., D.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, dieťa rodičov matky B. N., D.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej D. B. X. Č.. XX S. G., toho času bývajúcej S. Y. P. U. a otca F. N., D.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho D. B. X. Č.. XX S. G., toho času bývajúceho S. Y. P. U., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice IV, Žižkova 21, Košice, v konaní o zmenu zariadenia nariadenej ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. značka zo dňa 24.5.2005 tak, že maloletého G. N., D.. X.XX.XXXX, za účelom nariadenej ústavnej starostlivosti umiestňuje do Detského domova F. C. Č.. XX, na účet ktorého detského domova sú rodičia od právoplatnosti tohto rozsudku povinní platiť súdom stanovené výživné.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2012 žiadal zmenu zariadenia na výkon nariadenej ústavnej starostlivosti maloletému G. N., D.. X.XX.XXXX, z Detského domova C. XX S. G. do Detského domova F. C. XX. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. bola maloletému G. nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove D. C. X. Č.. XX S. G., maloletý G. bol umiestnený do detského domova z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a z dôvodu, že rodičia sa o neho nevedeli postarať, maloletý G. je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, je imobilný, nerozpráva, nerozumie slovám, je agresívny, nemôže byť sám a užíva stále lieky, taktiež navrhovateľ uviedol, že rodičia sa o maloletého nezaujímajú, dieťa nekontaktujú, výživné platia.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia ústavnej starostlivosti maloletého vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, rodičov maloletého, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 24.5.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2005, bola maloletému G. N., D.. X.XX.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove C. XX, G., zároveň tunajší súd týmto rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov, a stanovené výživné rodičom maloletého uložil prispievať od právoplatnosti rozhodnutia do budúcna vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova C. XX S. G..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že matka maloletého je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, je posudzovaná spoločne s manželom a od 1.9.2009 jej boli priznané dávky vo výške 219,20 € mesačne do doby trvania podmienok.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu navrhovateľ trvá a žiada obmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti maloletého tak, aby bol umiestnený do ústavnej starostlivosti Detského domova F. C. Č.. XX z Detského domova C. XX, G..

Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, maloletého v uvedenom zariadení nenavštevuje, pretože sa musí starať o ďalšie deti, musí pre ne chodiť do školy, upratovať, prať.

Otec maloletého sa k výpovedi matky v celom rozsahu pripojil, pričom doplnil, že nemá čas starať sa o toto dieťa, pretože musí robiť a platiť výživné do ústavu.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporučuje návrhu vyhovieť a zmeniť zariadenie za účelom výkonu ústavnej starostlivosti.

Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže na strane maloletého ani jeho rodičov nedošlo k zmene pomerov, rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu v domácom prostredí, o maloletého neprejavujú žiaden záujem, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletého, aby bol premiestnený do tohto detského domova, kde sa mu zabezpečí potrebná starostlivosť. Rodičia maloletého sú naďalej nezamestnaní, sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, preto im súd uložil povinnosť súdom určené výživné poukazovať na účet Detského domova F. C. XX odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne za preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť maloletého je v jeho záujme, rozhodol o zmene zariadenia, kde dochádza k ústavnej starostlivosti maloletého a pre tento účel ho umiestnil do Detského domova F. C. Č.. XX.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v . ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.