Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_PO-2S-56-2022.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Subarea
PO-2S/56/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TOBI GROUP s.r.o. so sídlom 087 01 Giraltovce, Dukelská 77/79, IČO: 43 999 085, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 860 441, so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101897623/2022 zo dňa 06.07.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09.09.2022, doručenou správnemu súdu dňa 14.09.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101897623/2022 zo dňa 06.07.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101433462/2022 zo dňa 17.05.2022, ktorým Daňový úrad Prešov znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október roku 2014 zo sumy 33.602,70 eura na sumu 732,70 eura. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavuje sumu vo výške 32.870,00 eur.
2. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 3. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil hrozbou exekúcie vymeraného daňového nedoplatku, nakoľko podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol tiež, že existuje dôvodná obava, že po začatí exekučného konania a eventuálnom hoc len čiastočnom vymožení pohľadávky, by v prípade úspechu v súdnom konaní žalovanému odpadol exekučný titul. Žalobca ďalej uviedol, že nie je povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, iba preukázať, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. Konštatoval, že ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne u žalobcu nastane. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010. Hrozba daňovej exekúcie je podľa žalobcu dôvodom pre odloženie vykonateľnosti, nakoľko výška vyrubeného rozdielu dane je pre neho likvidačná a následkom jej zaplatenia by bol zánik žalobcu ako právnickej osoby/ podnikateľského subjektu.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil.
5. Podľa § 184 Zákona č. 162/2015 Z. z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
9. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
12. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami, v priamej príčinnej súvislosti hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, o hrozbe daňovej exekúcie a následnej likvidácii žalobcu ako podnikateľského subjektu neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované konkrétne kroky smerujúce k daňovej exekúcii. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.
16. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Daňový poriadok, ani Správny súdny poriadok však takýto postup neupravuje.
17. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcu mal súd zato, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil a nezdôvodnil podaný návrh takými konkrétnymi skutočnosťami podloženými listinnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by mu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
18. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol tak dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, súd návrh žalobcu podľa § 188 SSP zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).