Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10P-102-2011.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/102/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletého F. H., H.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov B. H.É., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX,, R. C. E., H. K., Z. T. B. F. K., H.. XX.X.XXXX, R. C. E., E. H.. XX, R..Č.. N. Ú. D.P. H. S., o návrhu otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, sudkyňou JUDr.Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa návrhom došlým súdu 6.12.2011 domáhal zmeny priezviska maloletého F. na priezvisko K.Á.. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletého v čase, keď sa dieťa narodilo, bola vydatá a nakoľko zákonná domnienka otcovstva svedčila jej manželovi, dieťa dostalo priezvisko H.. Následne otcovstvo manžela matky bolo zapreté a on pred dožiadaným súdom uznal, že je biologickým otcom maloletého F.. Už vtedy žiadal, aby dieťa malo priezvisko po ňom, ale matka s týmto nesúhlasila. Od roku 2004 až do júna 2010, kedy nastúpil nepodmienečný trest odňatia slobody spolunažíval s matkou maloletého v pomere druha družky. Po celú dobu bol zamestnaný a podieľal sa na hradení výdavkov syna. Po prepustení na slobodu mieni podať návrh na jeho zverenie jemu do osobnej starostlivosti. Bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 7 mesiacov. O podmienečné prepustenie na slobodu bude môcť požiadať v roku 2017.
Matka maloletého dieťaťa s návrhom nesúhlasila. Zastávala názor, že bude v záujme maloletého, ak všetci jej deti, t.j. synovia z jej rozvedeného manželstva a maloletý F., budú mať spoločné priezvisko, nakoľko v budúcnosti ich chce vychovávať spoločne ako súrodencov. Poukázala aj na to, že otec na výživu maloletého vôbec neprispieva. O dieťa sa nezaujíma, neinformuje sa o neho ani písomne ani telefonicky. Nie je medzi nimi vytvorený žiadny citový vzťah.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa návrh odporúčal zamietnuť z dôvodu, že zmena priezviska nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o prípravy na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého súd.
Podľa § 40 ods. 1-3 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavretí manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do 3 dní od narodenia maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisko maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa zásadne patrí obom rodičom. Tieto sa môžu týkať nie len podstatných vecí ohľadne majetku dieťaťa, ale aj určenia mena a priezviska. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku dieťaťa, určí to súd aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 Zákona o rodine. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa parí zásadne len rodičovi, ktorý nebol výkonu rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa (medzi nimi aj meno a priezvisko), musia byť schválené oboma rodičmi. Ak rodič vysloví nesúhlas s postupom druhého rodiča v podstatnej veci, sú dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. V prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Podľa súdnej praxe za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena, či priezviska maloletého. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov je súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň ak je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť.
Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby v rodine a spoločnosti, sú preto chránené článkom 8. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Toto právo patrí dieťaťu aj v zmysle článku 7. a článku 8. Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná. Okrem všeobecných pravidiel daných v ustanovení § 40 k § 6 Zákona o rodine o určení priezviska maloletého dieťaťa považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona mení tak, aby bol cieľ rodinnej spolupatričnosti čo najlepšie naplnený. Priezvisko dieťaťa možno zmeniť na základe dohody rodičov, alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 Zákona č. 300/93 Z.z. o mene a priezvisku. So zmenou však musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ nenastanú prípady, kedy sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a podobné. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. má súd v konaní, ktorého účastníkom je aj maloleté dieťa, ktoré je v ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, povinnosť na tento názor prihliadnuť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletý F. sa narodil za trvania manželstva jeho matky s Z.X. H., preto zákonná domnienka otcovstva svedčila manželovi matky a dieťa dostalo spoločné priezvisko rodičov - H.. Oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Komárno zistil, že rozsudkom vo veci 8C/184/2010 zo dňa 14.3.2011 bolo určené, že rozvedený manžel matky Z. H., H.. X.X.XXXX nie je otcom maloletého F. H., H.. XX.X.XXXX z matky B. H., Q.. C.C., H.. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29.3.2011.
Otcovstvo navrhovateľa k maloletému F. bolo určené súhlasným prehlásením rodičov vo veci vedenej pod sp. značkou 9Po/25/2011. Nakoľko nedošlo k súhlasnému učeniu priezviska dieťaťa, jeho priezvisko ostalo nezmenené po matke. Súd listom doručeným otcovi dieťaťa dňa 28.11.2011 poučil otca o možnosti podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého podľa § 35 a 40 ods.3 Zákona o rodine.
Dieťa bolo predbežným opatrením 9PPOm 3/2008-10 zo dňa 30.10.2008 umiestnené do ústavnej starostlivosti Detského domova E. z dôvodu, že biologický otec dieťaťa F. K. v nadmernom množstve požíval alkoholické nápoje a správal sa agresívne a matka nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o zdravie a výživu dieťaťa, nakoľko zo spoločného obydlia ich F. K. vyhodil na ulicu. Následne rozsudkom 12P/155/2009-23 zo dňa 22.10.2009 bol maloletý zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti A. C. B. M. C., ktorí odvtedy nepretržite zabezpečujú riadnu výchovu dieťaťa. Matka maloletého javí záujem o pravidelný styk so synom, dôkazom čoho sú rozsudky 9P/33/2011-18 zo dňa 16.3.2011, 9P/95/2011-19 zo dňa 18.5.2011 10P/79/2011-106 zo dňa 22.11.2012, ktorými bol styk matky s maloletým F. opakovane upravený. Vo veci 10P/79/2011 návrhom došlým súdu 14.11.2011 sa domáhala zrušenia pestúnskej starostlivosti a zverenia syna jej do výchovy a opatery. Návrh po vykonaní znaleckého dokazovania S.. T. C., znalkyňou v odbore psychológia, klinická psychológia detí a dospelých vzala späť a konanie o zrušení pestúnskej starostlivosti bolo zastavené, pričom súd znovu upravil styk matky s maloletým v súlade s odporúčaním znalkyne.
V posudku č. 94/2012 zo dňa 24.9.2012 sa na požiadanie súdu znalkyňa vyjadrila aj k otázke aký by bol vplyv zmeny priezviska maloletého dieťaťa z H.É. H. K. na jeho zdravý duševný vývoj. Dospela k záveru, že takáto zmena by nebola prínosom pre jeho ďalší zdravý vývin. Maloletý F. na priezvisko K. automaticky reaguje, že “je to L. Z., čo je pre neho neprijateľné“.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi otcom a synom nie je vytvorený citový vzťah aký má byť medzi rodičom a dieťaťom a ani nie je predpoklad, že by sa postupne vyvíjal medzi nimi cit spolupatričnosti predovšetkým z dôvodu, že otec maloletého s veľkou pravdepodobnosťou minimálne do roku 2017 bude vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Dôkaz o tom, že by sa akýmkoľvek spôsobom zaujímal o syna, súdu nepredložil, ani nenavrhol. Záujem matky o vytvorenie primeraného citového vzťahu medzi ňou a jej synmi (všetci s priezviskom H.É.) a maloletým je evidentný z konaní o úpravu jej styku s maloletým. Vzhľadom na uvedené súd prihliadnuc aj na názor maloletého dospel k záveru, že zmena priezviska nie je v súlade so záujmami dieťaťa, preto návrh s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie výchovy maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.