Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-11-2012.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/11/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Rastislava Vranku na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2012 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného
D. T.nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom H., P. B. č. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Dubnica nad Váhom,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/266/2009-226 zo dňa 26.10.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. T. uznaný vinným v bode 1) z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 650/2005 Z.z., pretože i napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/195/04-188 zo dňa 10. decembra 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. januára 2005 bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dva roky, dňa 06. júla 2007 o 19.00 hodine viedol ako nevodič na odstavnej ploche pri ulici K. pred vchodom číslo X v Prievidzi osobné motorové vozidlo značky R. G. evidenčné číslo H.-XXX B.; v bode 2) z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z., pretože i napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/195/04-188 zo dňa 10. decembra 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. januára 2005 bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dva roky, dňa 21. augusta 2007 v presne nezistenom čase asi o 02.00 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky E. T. CL evidenčné číslo T.-ER XXX (D), s ktorým vykonával ako nevodič jazdu v okrese Prievidza až do 03.00 hodiny dňa 21. augusta 2007, kedy zapríčinil dopravnú nehodu.
Bol za to odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/201/2009 zo dňa 08.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.09.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu v Prievidzi 3T/201/2009 zo dňa 12.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.07.2011, zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/88/2009 zo dňa 19.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2009, ako
aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili svoj podklad.
Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor proti výroku o vine a treste, v neprospech obžalovaného. V jeho písomnom odôvodnení sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a poukázal na výpoveď poškodenej A. S., ktorú vykonala 04.11.2008 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi, kde uviedla, že motorové vozidlo si obžalovaný T. zobral bez jej vedomia. Taktiež poukázal na konfrontáciu, ktorá bola vykonaná na OR PZ v Prievidzi dňa 07.11.2008 medzi obžalovaným T. a poškodenou S., pričom poškodená potvrdila, že nepožičala motorové vozidlo obžalovanému. Podľa jeho názoru obžalovaný T. a poškodená S. sú osobní priatelia od detstva a poškodená výpoveď zmenila z toho dôvodu, že sa určitým spôsobom snažila pomôcť obžalovanému, aby mu bol zmiernený trest. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o vine a treste v neprospech obžalovaného a uznal obžalovaného vinným aj zo zločinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a uložil mu s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby a pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. a uznať obžalovaného vinným aj podľa § 216 ods. 1, 3 Tr. zák., uložiť mu súhrnný trest v prvej polovici trestnej sadzby za použitia asperačnej zásady, pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 319 Tr. por. zamietnuť a poukázal na to, že pokiaľ by poškodenej niekto vozidlo zobral bez jej súhlasu, vzhľadom k tomu, že išlo o drahé vozidlo, určite by reagovala inak, prejavila by nejaké emócie. Poškodená si uvedomovala, že pravdepodobne obžalovanému súhlas na jazdu s vozidlom dala.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Obžalovaný T. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku v bode 1) uvedeného v obžalobe. Následne súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 6 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd skutkom pod bodom 1) nezaoberal.
Súd prvého stupňa preto správne jeho konanie po právnej stránke právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2), obžalovaný doznal, že predmetné vozidlo riadil. Poprel však, že by vozidlo riadil bez súhlasu poškodenej A. S.. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k dopravnej nehode dňa 21.08.2007 príslušníka polície H. G. vyplýva, že poškodená A. S. tomuto uviedla, že s obžalovaným bola na záhradnej chatke v Prievidzi, pričom obžalovaný ju poprosil, či nemôže ísť zobrať osobné motorové vozidlo na parkovisko na Košovskú Cestu, s čím ona súhlasila. Následne jej obžalovaný oznámil, že došlo k dopravnej nehode. Svedok uviedol, že ak by poškodená nedala obžalovanému súhlas na jazdu, ihneď by to oznámil vyšetrovateľovi skráteného konania. Poškodená S. v prípravnom konaní začala tvrdiť, že obžalovanému súhlas na jazdu nedala. Na hlavnom pojednávaní poškodená S. zmenila výpoveď z prípravného konania, pričom pripustila, že súhlas na riadenie osobného motorového vozidla obžalovanému dala a svoje tvrdenie aj logicky odôvodnila, že v dôsledku požitých alkoholických nápojov mala výpadok pamäte cca 1 hodinu. Za takejto dôkaznej situácie, keď poškodená A. S. menila svoje výpovede a na hlavnom pojednávaní nakoniec pripustila, že obžalovanému T. súhlas na riadenie osobného motorového vozidla dala, neexistovala ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné jednoznačne dovodiť záver, že obžalovaný sa dopustil aj zločinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 3 Tr. zák., preto súd prvého stupňa s prihliadnutím aj na výpoveď poškodenej A. S. a príslušníka polície H. G. postupoval správne, keď túto časť skutku pod bodom 2) obžaloby vypustil,
pretože vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný riadil osobné motorové vozidlo zn. E. bez súhlasu poškodenej S..
Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného po právnej stránke v bode 2) kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri ukladaní trestu, vychádzajúc pritom z ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil žiadne také pochybenie v tomto výroku, pre ktoré by bolo potrebné tento výrok meniť. Prihliadol pritom na spôsob spáchania činu, jeho zavinenie, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúce okolnosti. Priťažovalo mu v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, správne súd prvého stupňa zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Teda upravená trestná sadzba u obžalovaného bola v rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil skôr ako mu bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/201/2009 zo dňa 08.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.09.2009, v spojení s uznesením Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/201/2009, zo dňa 12.05.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/57/2011 zo dňa 04.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2011, rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/88/2009 zo dňa 19.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2009, zrušil výroky o trestoch z uvedených rozsudkov, ako aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, ktoré týmto rozhodnutím stratili svoj podklad a správne uložil obžalovanému trest ako súhrnný vo výmere 3 roky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, správne ho súd prvého stupňa pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Keďže obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla, správne mu súd prvého stupňa uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 5 rokov.
Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.