Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-72-2012.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: R. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch dieťa rodičov: R. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R.Ž. XXX/XX, Y., občianka SR, zast. JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou, AK so sídlom M. Waltariho č. 7, Piešťany a E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. J. J. XXXX/XX, J., občan SR, o na návrh matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca k mal. R. zo sumy 66,39 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 23.05.2012, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.05.2012 do 30.11.2012 v celkovej sume 211,41 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur po dobu 19 mesiacov a 20. mesiac v sume 21,41 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/390/2008-34 zo dňa 29.09.2008.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka ( matka mal. dieťaťa ) sa návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2012 domáhala zvýšenia výživného otcovi na dieťa z 66,39 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2008, otec si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť vôbec neplní a výdavky na maloletého podstatne vzrástli. Ako dôvod uviedla, že v čase podania návrhu mu platila za doučovanie anglického jazyka 20 eur mesačne a mala výdavky s jeho hraním vodného póla ( 2 x do roka je na sústredení reprezentácie, s čím má výdavky 100 eur. Za krúžok vodného póla synovi platí mesačne 15 eur. Každý týždeň má dieťa zápas, za ktorý matka podľa jej tvrdenia platí 10 eur-20 eur. )
Matka na návrhu trvala, po oboznámení sa s pomermi otca prejavila ochotu súhlasiť s zvýšením výživného na minimálne 120 eur. Otec odmietol akékoľvek zvýšenie výživného z dôvodu, že na výžive a výchove maloletého sa podieľajú jeho rodičia. Ako príklad uviedol, že jeho synovi oni kúpili tenisky a bundu, dieťa k nim chodí na obedy cez týždeň a niekedy i cez víkendy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, lustráciami v Sociálnej poisťovni ohľadom zamestnávateľov rodičov dieťaťa, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Piešťanoch, rozhodnutím o prijatí dieťaťa na strednú školu, potvrdením o príjme matky, rozhodnutím o priznaní náhradného
výživného matke, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 5C/390/2008, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pri rozvode rozsudkom OS Piešťany č. k. č. k. 5C/390/2008-34 zo dňa 29.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2008. Otcovi bolo určené 66,39 eur mesačne. Matka mala v tom čase netto mesačný príjem 5.600,- Sk pracujúc na polovičný úväzok, pracovala u toho istého zamestnávateľa ako pracuje v súčasnosti. Maloletý bol zdravý, bol v 5. ročníku ZŠ a už vtedy hral vodné pólo. Otec bol nezamestnaný a neevidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny už v čase rozvodu s matkou dieťaťa. K dôvodu nezamestnanosti sa nechcel už pri rozvode vôbec vyjadriť. Bol zdravý. Odmietol vtedy uviesť z čoho žije a aký má príjem. Nepoberal žiadne sociálne dávky, len rodinné prídavky na dieťa. Ani jeden z rodičov okrem R. iné deti nemali.
V súčasnom období ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenili, ale otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, lebo dňa 19.03.2011 sa mu narodilo z druhovského pomeru dieťa.
Matka doposiaľ u toho istého zamestnávateľa, ako robila v čase posledného rozhodovania o výživnom. Za obdobie od 1-10/2012 mala netto mesačný príjem 218,97 eur. Pracuje na kratší pracovný úväzok, na 6 hodín. Len 6 hodinový pracovný úväzok odôvodnila matka len tým, že je to výsledok dohody s zamestnávateľom, ale žiadny racionálny dôvod súdu neuviedla. Matka poberá rodinné prídavky mesačne po 22,54 eur a náhradné výživné od 01.03.2011 po 66,39 eur, lebo otec si neplatí výživné. Podľa vyjadrenia matky nikdy inde nepracuje ani len na dohodu. Chodí pomáhať ale svojej matke pri pečení, ktorá pečie zákusky známym a priateľom a to i na svadby. Podľa jej tvrdenia jej takto chodí pomáhať cca 2 týždne do mesiaca. Matka uviedla, že jej mama jej za pomoc peniaze nedáva, ale dáva jej za to múku či iné potraviny. Podľa slov matky či občas privyrobí tým, že chodím upratovať byty ( novostavby alebo byty, kam sa má nasťahovať nový vlastník), pričom od podania návrhu si touto prácou privyrobila spolu netto 100 eur. Matka nemá žiadne zdravotné problémy. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou ( dievčenská obchodná škola) a potom trojročnú nadstavbu - hotelierstvo. Na otázky súdu sa matka najprv nevedela vyjadriť, prečo si vzhľadom na svoje vzdelanie, nadstavbovú špecializáciu, blízkosť kúpeľného mesta a neexistencii u nej zdravotných problémov nehľadá iné zamestnanie na plný pracovný úväzok za vyšší príjem. Dodatočne dodala, že maloletý R. má 14 rokov , ona čaká čo odrastie a bude samostatný. Vozieva ho na tréningy a to potrebuje mať naňho čas. Matka býva s dieťaťom a svojim priateľom od júna 2012 v jeho rodinnom dome. Podľa slov matky priateľovi na bývanie ničím neprispieva, ale podieľa sa na kúpe potravín. Jej priateľ je zamestnaný.
Otec je nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny . Naposledy pracoval v riadnom pracovnom pomere ešte pred rozvodom s matkou dieťaťa, pracoval ako automechanik, ale výšku príjmu si už nepamätá. Nepoberá žiadne sociálne dávky. Nemá žiadne zdravotné problémy, je vyučený ako automechanik. Ako dôvod, prečo nie je evidovaný ako nezamestnaný uviedol, že by musel dochádzať na Slovensko hlásiť sa na Úrad práce, pritom on býva v Čechách. Dodal, že v období od 2/2011 do 6/2011 pracoval u živnostníka Romana Chromého na dohodu, robil ako automechanik pomocné práce, prezúvanie áut. Podľa tvrdenia otca si v Čechách platí zahraničnú zdravotnú poistku, ale jej výšku nevie, lebo ju tiež platí jeho družka. Otcovi bola určená rozsudkom OS v Uherském Hradišti č. k. Nc1032/2011-15 z 19.07.2011 povinnosť platiť výživné na mal. C., X.. XX.X.XXXXv sume 1.000,- Kč. Podľa vyjadrenia on na dieťa ale žiadne peniaze neplatí. Podľa slov otca býva s svojou družkou a ich spoločným dieťaťom v Českej republike v podnájme v byte 2+1. Jeho družka poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky, sociálne dávky na bývanie i živobytie. Ona z týchto dávok i všetko platí. Vyjadril sa , že on nemá prečo predkladať aké výdavky, lebo všetko platí jeho družka priateľka z peňazí, ktoré dostáva od štátu. Podľa slov otca nepozná výšku týchto dávok poberaných dávok ani výšku výdavkov na bývanie. Podľa vyjadrenia on nikde nepracuje a družka živí aj jeho. Na otázku právnej zástupkyne matky jeho denná náplň pozostáva z toho, že keď sa zobudí pozerá televízor, chodí s dieťaťom (sám alebo aj s družkou ) na prechádzky. Jeho koníčkom je pozeranie televízie. Na otázku súdu, čo mu bráni hľadať a nájsť si zamestnanie, keďže nemá zdravotné problémy otec uviedol, že on býva v zahraničí (Čechách) od februára 2011. Iný racionálny dôvod neuviedol. Otec sa s maloletým stretáva 2x do mesiaca, keď prídem k svojim rodičom na Slovensko. Podľa vyjadrenia otca,
pokiaľ by mal príjem, tak by R. peniaze dal. Napr. na Vianoce mu dal 100 eur. Keď ide na výlet a ja on je u rodičov, tak R. peniaze nechá. Dá mu peniaze, ktoré dostane od rodičov.
Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec na dieťa výživné vôbec neplatí. Otec ako dôvod neplatenia uviedol, že pokiaľ by sa matka o dieťa starala, platil by výživné. Podľa jeho slov sa o Simona starajú moji rodičia. Pr. keď chodil na základnú školu, jeho matka robila vždy ráno dieťaťu desiatu, lebo matka R. nechala ráno dieťa pred domom jeho rodičov. Počas chodenia na ZŠ mu varila obedy a aj teraz sa chodieva stravovať občas k jeho matke cez víkendy.
Otec pochybuje, že matka R. len príjem, ako ho prezentuje na súde. Odôvodnil to tým, že v čase bývania v spoločnej domácnosti pracovala u toho istého zamestnávateľa ako dnes a zarábala mesačne 25.000
- 30.000,- Sk. Už vtedy mala skrátený pracovný pomer na 6 hodín práve z dôvodu, aby mohla na papier dostať len tých cca 200 eur a ostatné peniaze dostávala bez papiera. Otec je presvedčený, že matka má vyšší príjem, než prezentuje a podľa neho to je dôvod, prečo si iné zamestnanie ani nehľadá. Otec dal súdu do pozornosti, že matka používa firemné auto aj na súkromné účely, preto musí doňho tankovať benzín.
Matka potvrdila, že nie len ona ale i ďalší traja zamestnanci u jej zamestnávateľa používajú firemné auto aj na súkromné účely. Každý má pridelené iné auto na používanie. Podľa slov matky v práci jej benzín do auta preplácajú. Matka potvrdila, že otcova matka kúpila R. vetrovku ale len preto, lebo jeho novú vetrovku opraním zničila. Potvrdila, že dieťa chodí každé ráno pred školou k babke dodajúc , že táto mu robí raňajky a desiatu z toho, čo ona dieťaťu v obchode kúpi. Podľa slov matky dáva synovi mesačne 50 eur na lístky na autobus i stravné. Má vedomosť, že po dohode s babkou ( matkou otca) chodí na obedy k nej, preto mu peniaze za stravu ostávajú.
Mal. R. v čase podania návrhu navštevoval ešte základnú školu. Matka mu platila za doučovania anglického jazyk 20 eur mesačne. Od septembra 2012 nastúpil na bilingválne gymnázium vo Vrbovom. Nemá zdravotné problémy. Platí dieťaťu mesačne za telefón 5 - 10 eur. Maloletý hrá stále vodné pólo, pričom ročné členské pri jednorázovej úhrade činí 150 eur. (Pokiaľ by to chcela matka platiť po mesiaci, zaplatila by až 170 eur.) R. chodí 2x do roka na reprezentáciu z tohto športu, kde mu matka za vstup platím 50 eur, pričom v tejto cene má stravu, ubytovanie. Dieťa chodí na zápasy každý týždeň, väčšinou odchádza v piatok a vracia sa v nedeľu. Klub mu pri účasti na zápase platí ubytovanie, ale stravu si platí sám. Podľa slov matky mu na zápas dáva cca 30 eur, pričom minie vždy tých cca 20 - 25 eur. Cez leto na zápasy nechodieval, vtedy má len tréningy.
Kolízna opatrovníčka súhlasí s návrhom matky na zvýšenie, lebo je to v záujme dieťaťa. Sumu výživného ponechala na úvahe súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane jej rodičov. Súd zistil, že R. úmerne veku vyrástol, nemá zdravotné problémy, od septembra 2012 začal chodiť na bilingválnu strednú školu. Súd prihliadal na to, že otec si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Je dobrovoľne nezamestnaný a jeho koníčkom je pozeranie televízie.
Čo sa týka rodičov, ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, u otca vznikla i ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka nemá zdravotné problémy, okrem úplného stredoškolského vzdelania s maturitou má trojročné nadstavbové štúdiom v odbore hotelierstvo, ale doposiaľ pracuje u toho istého zamestnávateľa na 6 hodín s mesačným príjmom cca 218,97 eur. Poberá mesačne rodinné prídavky 22,54 eur, náhradné výživné v sume 66,39 eur. Upratovaním si privyrobila od času doručenia návrhu na súd 100 eur, po prepočítaní na mesiace máj/2012 až november/2012 išlo mesačne o sumu 14,28 eur (100deleno7). Čiže súd si ustálil, že matka mala za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súde mesačne príjem 322,18 eur. V roku 2008 pri rozhodovaní o výživnom mala netto mesačný príjem 185,88 eur. Súd mal preukázané, že jej príjem sa zvýšil. Súd skúmal dôvody, prečo matka doposiaľ stále pracuje u toho istého zamestnávateľa vzhľadom na svoje vzdelanie. Matka nepresvedčila súd, že má mesačne príjem len tých cca 218,97 eur ( bez náhradného výživného a rod. prídavkov). Pretože pokiaľ by mala naozaj takýto príjem, keď nič iné tak určite táto výšky príjmu by ju motivovala hľadať a nájsť si iné zamestnanie. A to i vzhľadom na to, že neďaleko je kúpeľné miesto, v ktorom by mala možnosť ( pokiaľ by reálne chcela) nájsť si isto zamestnanie s príjmom vyšším ako je 218,97 eur mesačne. Súd má za to, že má buď u zamestnávateľa reálne vyšší príjem, či iné zamestnanie. Dôvod uvádzané matkou, prečo si inde nehľadá zamestnanie ( že dieťa má len 14 rokov a čaká čo bude samostatné) súd neakceptoval, lebo pokiaľ je dieťa natoľko samostatné aby chodilo na športové sústredenia či súťaže v vodnom póle samo, je podľa súdu i dostatočne samostatné na to, aby si matka mohla nájsť práci u iného zamestnávateľa. Resp. pokiaľ by aj v skutočnosti mala len tento ňou deklarovaný príjem, potom súd jej konanie ako zdravej matky starajúcej sa o maloleté dieťa vyhodnotil ako nezodpovedné. Súd sa skôr prikláňa k variantu, že matka má podstatne vyšší príjem než deklarovala potvrdením od zamestnávateľa. Čo sa týka otca, tento bol už v roku 2008 dobrovoľne nezamestnaný a tento stav pretrváva doposiaľ. Nikde nepracoval v riadnom pracovnom pomere. Nepoberá žiadne sociálne dávky, nikde podľa jeho slov nepracuje ani len brigádnicky, síce je vyučený automechanik a nemá zdravotné problémy. Býva v Českej republike u svojej priateľky v prenajatom byte ( 2+1), ktorá je na materskej s ich spoločným dieťaťom. Otec tvrdí, že ani v Čechách nikde nepracuje, denný režim trávi svojim koníčkom - pozeraním TV či prechádzkami s dcérou a priateľkou. Súd týmto tvrdeniam otca neuveril. Súd je presvedčený, že otec pracuje ak už nie v pracovnom pomere tak aspoň na dohodu. Súd neuveril tomu, že sa nechá živiť svojou priateľkou, ktorá je na materskej a nechá ju platiť všetky poplatky spojené s bytom. Súd vychádzal i z toho, že pokiaľ by naozaj nikde nepracoval, nebýval by s priateľkou v byte 2 + 1, ale by bývali v podstatne menšom byte. Byt 2+1 za situácie, že jeho priateľka je odkázaná na sociálne dávku a ona ani len ( podľa jeho slov) tieto sociálne dávky nepoberá, súd vyhodnotil za nadštandartné pomery. Súd prihliadal na to, že u otca došlo k zmene pomerov v tom, že mu vznikala ďalšia vyživovacia povinnosť, ku ktorej mu súd v ČR určil výživné 1000 Kčs. Súd vychádzal z toho, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať si zamestnanie a zamestnať sa. No otec ani len nemá záujem zamestnať sa , keďže sa prezentuje len tak, že ho v podstate i živí jeho priateľka. Súd prihliadal na to, že otec je vyučený automechanik. Napriek tomu, že otec neuviedol svoj žiadny príjem, súd pozerajúc na neho ako na občana SR aplikoval v jeho prípade na začiatku ustanovenia o minimálnej mzde v SR a to v sume 327,20 eur. Nakoľko ale otec nemá zdravotné problémy a je vyučený ako automechanik, súd vychádzal z všeobecne známej ustálenej výšky príjmu osôb pracujúcich ako automechanik na území Slovenskej republiky, ktorý je netto cca 500 eur mesačne. Preto si súd ustálil i túto sumu ako netto mesačný príjem otca.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo od poslednej úprav uplynuli cca 4 roky, dieťa je podstatne staršie, rastie, sú s ním spojené zvýšené výdavky na obliekanie či hygienické potreby a do konca i na vzdelanie, lebo od septembra 2012 chodí do 1. ročníka bilingválnej strednej školy. Ale návrh nie je dôvodný v žiadaní sumy 200 eur či 120 eur. Súd má za to, že výživné má slúžiť pre potreby dieťaťa. Súd prihliadal do istej miery na výdavky na dieťa v súvislosti s tým, že hrá vodné pólo, ale v konečnom dôsledku tento jeho koníček bral súd na zreteľ už v roku 2008 pri predchádzajúcom určovaní výživného. V konečnom dôsledku pri žiadanej výške výživného prihliadať i na možnosti a schopnosti rodičov. Súd má za to, že v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov je dosahovať vyšší príjem u matky a u otca tiež príjem aspoň cca 500 eur ( to by ale musel mať o prácu záujem). Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu R. podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto i návrhu vyhovel, ale výživné zvýšil na 100 eur. Sumu výživného 100 eur považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a hlavne odôvodneným potrebám dieťaťa, aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd vychádzal z toho, že obaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa rovnakou mierou. Teda ak otec bude prispievať mesačne sumou 100 eur, matka bude prispievať tou istotu sumou, tým pádom bude mať matka spolu 200 eur mesačne pre výživu a výchovu zdravého dieťa. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 23.05.2012 a prihliadajúc na to, že matke je mesačne vyplácané náhradné výživné 66.39 eur, má nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.5.2012 do 30.11.2012 v celkovej sume 211,41 eur (výpočet: Za pomernú časť mesiaca máj 2012 a to od 23.5. do 31.5. mal zaplatiť z zvýšenej sumy 33,61 eur sumu 9,75 eur /pri výpočte súd vychádzal z toho, že mal zaplatiť za 9 dní z 31 dní mesiaca /. Za mesiace jún 2012 až november roku 2012: 6 x 33,61 eur=201,66 eur. Celkový nedoplatok 211,41 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur po dobu 19 mesiacov a 20. mesiac v sume 21,41 eur spolu s bežným výživným. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na deti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).