Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-39-2011.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: G. N., nar. X.XX.XXXX, H. R. XX, XXX XX L., okres Beroun, Česká republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Ambróz Motyka, AK Nám. SNP 7, Stropkov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Zamieta návrh žalovaného na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu.
Zrušuje rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp.zn. EP 20189/10 zo dňa 29.11.2010.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 29.11.2010, sp.zn. EP 20189/10. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 2.2.2011 mu bola spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. doručená výzva na zaplatenie sumy 1.146,06 EUR na základe rozsudku rozhodcovského súdu pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 29.11.2010. V predmetný deň sa dozvedel o dôvode zrušenia rozsudku. Predmetný rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, pričom mal mu byť doručený podľa ust. § 48 ods. 4 O.s.p. uložením v spise a nadobudnúť právoplatnosť 17.12.2010. Navrhuje zrušiť rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. o rozhodcovskom konaní, namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, zmluvu neuzatvoril žalobca ale jemu neznáma osoba s použitím neplatného občianskeho preukazu žalobcu, ktorý už predtým odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g/ zák. o rozhodcovskom konaní, porušenie zásady rovnosti účastníkov, pretože rozhodcovský súd nezisťoval adresu pobytu. EOS KSI zámerne neuviedol adresu prechodného pobytu v Českej republike na adrese D. XX, Nové Mesto nad Váhom sa nezdržiava ale býva tam jeho matka. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. h/ zák. o rozhodcovskom konaní a to dôvod, pre ktorý možno podať obnovu konania pre porušenie zásady rovnosti účastníkov, nemohol žalobca uplatniť bez svojej viny dôkazy, ktoré mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že právnym titulom na zaplatenie sumy uplatnenej v rozhodcovskom konaní bola spotrebiteľská zmluva a klauzula obsiahnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2010 a vykonateľnosť dňa 21.12.2010. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný po uplynutí 30 dňovej lehoty ustanovenej v § 41 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h/ zák. o rozhodcovskom konaní, žalobca neuvádza žiaden konkrétny dôvod na obnovu konania a nepreukázal, kedy sa o dôvode mal dozvedieť. Žalovaný vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Vedľajší účastník na strane žalobcu žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že boli porušené práva spotrebiteľa, keďže rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.
Dňa 23.11.2011 oznámilo združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, že vstupuje podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného, písomné podanie upresnil dňa 9.5.2012, že vstupuje ako vedľajší účastník na strane žalobcu ako spotrebiteľa.
Z výpisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2011 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdilo, že občianske združenie, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bolo na Ministerstve vnútra zaregistrované podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov pod č. VVV 1-900/90-35270, oznámenie o zániku združenia nebolo Ministerstvu vnútra doručené a k 21.12.2011 je naďalej vedené v registri občianskych združení.
Žalovaný písomným podaním zo dňa 15.11.2012 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z dôvodu, že práva žalobcu sú dostatočne chránené jeho právnym zástupcom. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník najprv vstúpil do konania na podporu žalovaného a následne opravil svoje podanie a oznámil, že vstupuje na podporu žalobcu, je zrejmé, že vedľajší účastník pred vstupom do konania nemal o konaní žiadnu vedomosť. Do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, žalovaný má za to, že nie je potrebné ochraňovať záujmy žalobcu, keďže tieto už tým, že sám žalobca si zvolil advokáta, tento dostatočne háji jeho práva.
Z vyjadrenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 3.5.2012 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky v predformulovanej štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka bola už vopred pripravená a naformulovaná. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už spotrebiteľ musí nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a možno mať vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Je potrebné poukázať aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Výrok rozsudku vo veci Asturcom C-40/08 znie: Smernica rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, sa musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrým mravov.
Podľa ust. § 93 O.s.p. ods. 1-4 ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť sa konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitého predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobeného prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania, t.j., že jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. Postavenie vedľajšieho účastníctva charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi môže zúčastniť na konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitého predpisu. Z cit. ustanovenia vyplýva, že právnická osoba sa môže stať vedľajším účastníkom ak ide o spor a preukáže predmet činnosti nie podnikania, ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona, ktorý má súvis s predmetom ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu, nerozhodlo sa na základe návrhu o neprípustnosti takéhoto vedľajšieho účastníka. Takouto právnickou osobou môže byť napríklad združenie na ochranu spotrebiteľov, t.j. právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľov podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení napríklad spotrebitelia. Vedľajší účastník vstúpi do konania z vlastného podnetu a o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na námietku niektorého z účastníkov, v opačnom prípade súd vstup vedľajšieho účastníka iba vezme na vedomie.
Keďže žalovaný podal námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, súd na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami posúdil prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka. Aj keď je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, že vstupuje do konania na strane žalovaného a následne upresnil svoje oznámenie, že vstupuje do konania na strane žalobcu, vzhľadom k tomu, že žalobca je spotrebiteľom, predmetom konania je návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh žalobcu, ktorý je spotrebiteľ zo spotrebiteľskej zmluvy, je nepochybné, že vedľajší účastník mienil vstúpiť do konania na strane žalobcu, čo aj písomným podaním upresnil. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je občianskym združením podľa zák. č. 83/1990 o združovaní občanov. Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danom prípade spotrebiteľa, preto nie je potrebné, aby takýto subjekt preukazoval právny záujem na výsledku sporu.
Preto mal súd za to, že námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, je irelevantná.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca vie hájiť svoje záujmy sám a že si zvolil právneho zástupcu, súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nebolo do dnešného dňa doručené súdu oznámenie žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu o tom, že by žalobcu v predmetnom konaní zastupoval právny zástupca, jediná zmienka o právnom zástupcovi žalobcu sa nachádza v spise rozhodcovského súdu, čo je však pre predmetné konanie bezpredmetné.
Súd poukazuje na to, že námietka žalovaného, čo do uplatnených trov konania vedľajšieho účastníka bude posudzovaná pri rozhodovaní o trovách konania vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietku žalobcu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka v súlade s cit. zák. ust. ako nedôvodnú zamietol.
Súd vykonal dokazovanie spisom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. EP 20189/10, zmluvou o pôžičke zo dňa 19.4.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Quatro, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. EP 20189/10 súd zistil, že dňa 26.1.2010 podal EOS KSI Slovensko, s.r.o. na rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Mlynská 2, Košice návrh na začatie konania o vydanie rozhodcovského rozsudku proti žalovanému G.U. N., ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal G. N. na zaplatenie sumy 641,90 EUR s 0,05% úrokom denne zo sumy 583,55 EUR. Svoj návrh odôvodnil
tým, že medzi právnym predchodcom zaniknutého pôvodného veriteľa, ktorý zanikol zlúčením so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol G. N. finančné prostriedky a G. N. sa zaviazal splácať finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, túto povinnosť si nesplnil, dostal sa do omeškania a dlh činí: istina 583,55 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 postúpil Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku voči G. N. na EOS KSI Slovensko, s.r.o. Výzvou zo dňa 17.2.2010 vyzval rozhodcovský súd G. N. na vyjadrenie sa k návrhu, zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 23.2.2010 ako nedoručená, adresát na adrese H. XX neznámy. Rozhodcovský súd vyzval dňa 19.4.2010 G. N. na vyjadrenie sa k návrhu, výzvu doručil na adresu L. XX, G., zásielka sa vrátila ako nedoručená, adresát neznámy. Výzvou na poskytnutie súčinnosti vyzval rozhodcovský súd Mestský úrad Nové Mesto nad Váhom o oznámenie adresy trvalého pobytu G. N.. Mestský úrad Mesto Nové Mesto nad Váhom oznámilo rozhodcovskému súdu listom zo dňa 2.7.2010, že G. N. má trvalý pobyt U. G. U. H., D. XX, na uvedenej adrese má trvalý pobyt aj matka K. N. a uviedol, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka. Rozhodcovský súd výzvou zo dňa 15.10.2010 opätovne doručoval výzvu na vyjadrenie sa k návrhu G. N., zásielka sa vrátila ako nedoručená, adresát neznámy. Dňa 20.10.2010 rozhodcovský súd opätovne doručoval výzvu G. N., zásielka sa vrátila nedoručená, adresát neznámy a dňa 20.10.2010 vydal rozhodcovský súd uznesenie, že písomnosti určené G. N. sa budú doručovať uložením v spise § 48 ods. 4 O.s.p. Dňa 29.11.2010 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, sp.zn. EP 20189/10, na základe ktorého zaviazal G. N.T. zaplatiť EOS KSI Slovensko, s.r.o. sumu 498,94 EUR a úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 498,94 EUR od 23.10.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 49,89 EUR, trovy konania 117,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Zo zmluvy o pôžičke zo spisu EP 20189/10 zo dňa 19.4.2005 súd zistil, že veriteľ Quatro, a.s. a dlžník G. N.Ý. uzatvorili dňa 19.4.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 15.031,- Sk, dlžník sa zaviazal splácať pôžičku v 6 mesačných splátkach vo výške 2.930,- Sk s tým, že súčasťou formulárovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa.
Zo všeobecných obchodných podmienok pôžičky zo spisu EP 20189/10 poskytovanej spoločnosťou Quatro súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou zmluvných strán, v prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.11.2012 súd zistil, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK. Žalovaný si dovoľuje poukázať na to, že žalobca nedodržal 30 dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovenú v § 41 ods. 1 ZRK a z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ ZRK. Žalobca sa v podanom návrhu odvoláva na § 40 ods. 1 písm. h/ ZRK avšak neuvádza žiaden z konkrétnych dôvodov na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 41 ods. 2 ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. h/ ZRK možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania dozvedel o dôvode obnovy konania. Žalovaný je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel a na ktorý dôvod obnovy konania sa odvoláva. Žalovaný podaním zo dňa 26.1.2010 podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Listom doručeným právnemu zástupcovi žalovaného dňa 4.2.2010, žalobca uviedol, že nepodpísal zmluvu s postupcom a oznámil novú adresu na doručovanie. Následne žalobca žalovaného telefonicky kontaktoval ohľadom doručenia listu s prílohami. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalobca bol počas rozhodcovského konania v kontakte so žalovaným. Žalovaný v návrhu na začatie konania uviedol adresu žalobcu, ktorou v tom čase disponoval. Takže obvinenia žalobcu, že žalovaný úmyselne zamlčal adresu prechodného pobytu žalobcu, sú neodôvodnené. Žalobca následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktoval žalovaného emailom zo dňa 10.2.2011, v ktorom uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok žalobcovi nebol zatiaľ doručený. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že nakoľko počas rozhodcovského konania ako aj po jeho skončení bol žalobca v kontakte so žalovaným, nie je dôvod na aplikáciu ust. § 40 ods. 1 písm. h/ ZRK ani ust. § 228 ods. 1 O.s.p. Žalovaný má za to, že žalobca nestihol 30 dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovenú v § 41 ods. 2 ZRK. Žalobca zároveň ani neuviedol, kedy sa mal o dôvode na obnovu konania dozvedieť.
Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa ust. § 4 ods. 1,2 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa ust. § 8 ods. 1 cit. zák. zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.
Podľa ust. § 17 cit. zák. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa ust. § 18 ods. 4 cit. zák. v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
Podľa ust. § 25 ods. 4 cit. zák. žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
Podľa ust. § 33 ods. 1 cit. zák. rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.
Podľa ust. § 40 ods. 1 cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
Podľa ust. § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 26.1.2010 podal EOS KSI rozhodcovskému súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku proti G. N. o zaplatenie sumy 641,90 EUR s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 583,55 EUR do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu Quatro a.s. zo dňa 19.4.2005. Aktívnu legitimáciu odvodil EOS KSI na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ktorá je právnym nástupcom zaniknutého pôvodného veriteľa v dôsledku zlúčenia. Rozhodcovský súd dňa 17.2.2010 vydal výzvu na vyjadrenie sa k návrhu, ktorú doručoval G. N. na adresu H. XX, U. G. U. H., zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu adresát neznámy. Rozhodcovský súd výzvu opakoval dňa 19.4.2010 na adrese L. XX, G., zásielka sa vrátila nedoručená, adresát neznámy. Rozhodcovský súd vyzval Mesto Nové Mesto nad Váhom o poskytnutie súčinnosti oznámenie bydliska G. N., ktoré oznámilo, že trvalý pobyt má na adrese Nové Mesto nad Váhom, D. XX, na uvedenej adrese má pobyt aj matka K. N. a uviedla, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka. Rozhodcovský súd opätovne doručoval výzvu na vyjadrenie sa k návrhu G. N. dňa 15.10.2010 a dňa 20.10.2010 zásielky sa vrátili ako nedoručené, adresát neznámy. Dňa 20.10.2010 rozhodcovský súd rozhodol uznesením podľa ust. § 48 ods. 4 zák. č. 99/1993 Z.z., že písomnosti určené žalovanému sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Dňa 29.11.2010 vydal rozhodcovský súd rozsudok, na základe ktorého zaviazal G.U. N. zaplatiť EOS KSI Slovensko, s.r.o. sumu 498,94 EUR a úrok z omeškania vo výške 0,05% denne od 23.10.2005 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 49,89 EUR, trovy konania 117,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Súd posúdil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodný.
Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, súd posudzoval splnenie lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovenú v § 41 ods. 1,2 zák. o rozhodcovskom konaní. V zmysle citovaného ustanovenia možno podať návrh v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a v prípade ust. § 40 ods. h/ z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania v lehote 30 dní, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa kedy ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd vydal rozsudok dňa 29.11.2010. Rozhodcovský rozsudok je v rozhodcovskom spise opatrený pečiatkou právoplatnosti dňa 17.12.2010, vykonateľnosť 21.12.2010. Doručenka resp. záznam o prevzatí rozsudku EOS KSI Slovensko, s.r.o. prípadne právneho zástupcu sa v spise nenachádza. V spise sa nenachádza ani záznam o doručení rozsudku G. N. do spisu.
Pokiaľ ide o ustálenie lehoty dokedy bolo možné podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 41 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, má súd za to, že 30 dňová lehota od doručenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského rozsudku ešte neuplynula, keďže rozhodcovský rozsudok nebol G. N.G. do dnešného dňa riadne doručený. Aj keď rozhodcovský súd uznesením zo dňa 20.10.2010 rozhodol, že písomnosti určené žalovanému G. N. sa budú doručovať uložením v súdnom spise, mal súd za to, že predmetné uznesenie bolo vydané v rozpore s ust. § 48 ods. 4 O.s.p. a teda, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g/ cit. zák. Ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p. stanoví možnosť, aby súd (rozhodcovský orgán) rozhodol, že písomnosti určené fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, sa budú doručovať uložením v spise v prípade, ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu trvalého pobytu, prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ho zastupoval opatrovník. Rozhodcovský súd doručoval G. N. výzvu na vyjadrenie na adrese trvalého pobytu v mieste trvalého pobytu, pričom zisťoval od Mesta Nové Mesto nad Váhom pobyt G. N.. Mesto Nové Mesto nad Váhom nezistilo žiaden iný pobyt a oznámilo, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka a uviedlo, že na adrese trvalého pobytu G. N. býva jeho matka. Rozhodcovský súd následne rozhodol podľa ust. § 48 ods. 4, že písomnosti sa budú doručovať uložením v súdnom spise.
Ust. § 48 ods. 4 však umožňuje takto rozhodnúť až v prípade, že nie je možné, aby osobu, o ktorej takto bolo rozhodnuté, zastupoval opatrovník. Aj keď z vyjadrenia Mesta Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že toto nesúhlasí, aby bolo ustanovené za opatrovníka, oznámilo Rozhodcovskému súdu, že na adrese trvalého pobytu G.U. N. býva jeho matka. Rozhodcovský súd rozhodol podľa ust. § 48 ods. 4 O.s.p. bez toho, aby sa pokúsil ustanoviť opatrovníka G. N. v súlade s ust. § 29 ods. 2 a ods. 6 O.s.p. osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke a ani nezisťoval existenciu takýchto osôb, pričom neustanovil za opatrovníka matku, ktorej meno a adresu poznal z oznámenia Mesta Nové Mesto nad Váhom a nezisťoval cez Sociálnu poisťovňu ani zamestnávateľa G. N.. Preto uznesenie rozhodcovského súdu o doručovaní uložením v súdnom spise bolo vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami O.s.p., čím došlo k porušeniu zásad rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, preto návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný síce predčasne pred doručením rozhodcovského rozsudku, avšak v lehote do 30 dní po doručení ustanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Aj keď súd vyslovil, že návrh žalobcu je dôvodný podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g/, vyhovenie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu by malo za následok podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, že konanie by pokračovalo na rozhodcovskom súde, ktorý by mal odstrániť procesné vady a mohol by vydať nový rozhodcovský rozsudok. Preto súd skúmal žalobcom namietanú platnosť rozhodcovskej doložky ako aj ďalšie zákonné dôvody, pre ktoré je možné zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Aj keď žalobca namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu, že takúto zmluvu vôbec nepodpísal, že na zmluve je uvedený občiansky preukaz, ktorý už v tom čase odovzdal, toto tvrdenie je predmetom trestného konania, ktoré je prerušené, čo by bolo dôvodom na prerušenie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia trestného konania. Keďže však súd dospel k záveru, že sú tu aj iné dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, považoval za irelevantné posudzovať platnosť zmluvy o pôžičke s ohľadom na túto námietku žalobcu.
Pôvodná zmluva o pôžičke, ktorá je právnym titulom vydania rozhodcovského rozsudku mala byť uzavretá dňa 19.4.2005. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 19.4.2005, táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zák. Predmetný vzťah je spotrebiteľským vzťahom aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa aj s poukazom na to, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že pôvodný veriteľ vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy najmä s ohľadom na povahu strán je zrejmé, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s G. N. ako fyzickou osobou, nie podnikateľom. Na daný právny vzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ust. Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplikatívny príklad a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále doplňovaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samotnej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Obč. zák. je poskytnúť spotrebiteľom SR ako členom v členskom štáte EÚ minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13 EHS. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou formulárnej zmluvy, ktorú pôvodný veriteľ, v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je preto neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade nemal dlžník G. N. možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá bola vopred pripravená dodávateľom. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky sú ustanovenia smernice 93/13 ES, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti komfortného výkladu. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko súdneho dvora ES vo veci C-243/04 zo dňa 4.6.2009 pánom GSM ZRT proti Y. E. I., v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice 93/13 ES, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajca alebo dodávateľa spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. V zmysle príslušného rozhodnutia už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je príslušný súd, je nekalou podmienkou. V rozhodcovskej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený dodávateľom. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu je podnikateľský subjekt, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude mu prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa noriem spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a smernica EÚ 93/13 EHS.
Súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, pri vydaní rozhodcovského rozsudku boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zrušil rozhodcovský rozsudok.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu ust. § 40 ods. 1 písm. c/ po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd pokračovať v konaní v rozsahu uvedenom v pôvodnom návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 tak, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )